Dlho očakávané zasadanie synody ECAV 2019 v Prešove máme za sebou. Prinieslo niektoré závažné rozhodnutia. Napríklad dištriktuálny biskup nemôže tretíkrát kandidovať na svoj post. Takýto návrh bol na synode predložený, aj keď predtým neprešiel právnym výborom, čo rozhodne nie je v poriadku. Návrh sa evidentne dotýkal končiaceho brata biskupa S. Sabola a jeho prisluhovačov.
Značne nás zaujalo tiež dlho očakávané stanovisko k výsledkom odbornej Komisie na posúdenie skutkového stavu hospodárenia v spoločnosti Reformata, s. r. o., zriadenej minuloročnou synodou v Martine. Synoda 2019 v Prešove správu aj s navrhovanými závermi prijala, ocenila jej vysokú kvalitu a vyslovila poďakovanie jej autorom. Členovia kontrolnej skupiny obetovali množstvo času a energie, museli odolávať aj rôznym vplyvom a tlakom, ak si chceli zachovať čisté svedomie a podať objektívny obraz o probléme. Možno, že niektorý jej člen aj stratil nejakého kamaráta… K poďakovaniu sa tiež pripájam. Z toho jasne vyplýva, že ako bývalé predsedníctvo cirkvi spolu s dnes už emeritným generálnym biskupom M. Klátikom sme v otázke Reformaty oprávnene poukazovali a upozorňovali na nečestné praktiky pri správe majetku ECAV. Z toho tiež vyplýva, že Reformačné listy evanjelickú verejnosť hrubo klamali tvrdením, že v Reformate sa nič nestalo a je to umelo vytvorená bublina. Aj brat J. Brozman v relácii Reportéri (RTVS, 10. júna 2019) klamal, keď tvrdil, že Reformata nie je žiadna kauza. Všeobecne povedané, synoda potvrdila, že v cirkvi sú bežné aj klamstvá, podvody, nečisté praktiky. Noví predstavitelia ich však schvaľujú, porušujú zákony a obviňujú či trestajú za to iných. Synoda svojím konštatovaním, aj keď možno nechtiac, položila vážnu otázku: „Ako ďalej?“ Na hriechu a podvodoch sa stavať nedá. Tadiaľ cesta nevedie. Evanjelik ale aj každý uvažujúci človek sa pýta: „Kam to spejeme, ak sa v cirkvi klame a podvádza?“ Zaznieva tu hlas volajúci po pokání, zložení jarma hriechu. Je zrejmé, že špinavé praktiky trvajúce dlhé roky sa nemohli diať bez ochrany z najvyšších miest v cirkvi. Veriaci človek je otrasený. Pýtam sa tzv. prebudených či obrátených farárov, ale aj obrátených, horlivých laikov: „Myslíte si, že je správne tvrdiť na čierne, že je biele? Môže toto robiť obrátený kresťan? Toto je novota života? Uvedomujete si, ako vážne ste poškodili prebudenecké či modlitebné spoločenstvo v cirkvi?“ Nie jeden vám ujde s odporom. Je nebezpečné myslieť si o sebe ako o obrátenom, ak v skutočnosti ide o odvráteného. Od pravdy, skutočnej viery a zdravého rozumu. Zainteresovaných sa pýtam, či si myslia, že Evanjelické noviny, ktoré vydávajú za peniaze zo štátneho rozpočtu určené pre duchovných a šíria v mnohotisícovom objeme zadarmo, prehlušia pravdu? Pravdu nezadusíte. Zodpovednosť je teraz na vás, bratia biskupi. Viete si predstaviť zdesenie až odpor bežného evanjelika, vidiaceho na kazateľni biskupa, seniora alebo iného duchovného kážuceho o viere, pravde, statočnosti, pravdovravnosti, pracovitosti, ak tento biskup klamal, nevidel a nepočul upozornenie na hriech? Nekonal, keď konať mal, keď kryl špinavé veci? Keď vynikal príkladnou lenivosťou pri riešení problémov? Pýtam sa vás, bratia biskupi, myslíte si, že zastrašovaním, disciplinárnymi trestami, intrigami, odoberaním biskupských krížov, kvalitatívnych príplatkov k platu duchovným vyhráte tento boj a získate autoritu? Myslíte si, že umlčaním EP, odvolaním sestry šéfredaktorky a celého jej tímu aj riaditeľa Tranoscia zavládne pokoj? Ďalšia naivita. Je jasné, prečo vám EP leží v žalúdku. Pravda si prerazí cestu na svetlo sveta. A už opakovane sa pýtam, myslíte si, že cez brata generálneho biskupa Eľka máme to správne zastúpenie v Ekumenickej rade cirkví? Je to export hriechu, potupenie celého ekumenického hnutia, strata aj tak spornej autority celej ERC na Slovensku. Eľkovo počínanie v našej cirkvi v boji s nečistými praktikami bolo naozaj „pozoruhodné“. Teraz s odstupom času je ľahšie aj pochopiť, prečo museli ísť z kola von tí, čo volali po poriadku. Špinu bolo treba zakryť za každú cenu. Myslíte si, bratia farári, sestry farárky, že je povzbudzujúce vidieť farára, krčiaceho sa pod bremenom neprávosti v cirkvi, mlčiaceho a zastrašeného a pritom kážuceho o Husovi či Lutherovi? Ako ďalej? Intrigy, zastrašovanie a vyhováranie nepomôžu. Otázka, kde si bol, čo si urobil bude čím ďalej tým nástojčivejšia. Dôvera v cirkev, k biskupom, seniorom a duchovným je hlboko otrasená. Dôsledky toho všetkého sa rýchlo prejavia. Osobné záujmy musia ísť bokom. Liek je len jeden a ten je dostatočne účinný. Vyznať hriech, nezakrývať ho, pomenovať ho pravým menom. Veci okolo Reformaty ale aj ďalších káuz doriešiť do konca a vyvodiť dôsledky. Vy už nie ste zárukou, že to myslíte úprimne a vážne, roky ste túto snahu potierali. Klamár, podvodník dôveru nezíska. Mali by ste odstúpiť a neničiť viac drahú cirkev, ktorú budovali odvážni, úprimne veriaci a čestní predkovia a ktorí ju nerozkrádali a neparazitovali na nej, ako sa to deje dnes. Pamätajme: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy a očistil nás od každej neprávosti.“
Imrich Lukáč
ilustračné foto: pixabay.com
