2. slávnosť vianočná
Diakon Štefan – svedok Božej pravdy a jej mučeník
„Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho. Ale on, plný Ducha Svätého, vzhliadol k nebesám, videl slávu Božiu a Ježiša stáť na pravici Božej, i riekol: Ajhľa, vidím nebesá otvorené a Syna človeka stáť na pravici Božej. Oni však skríkli mohutným hlasom, zapchávajúc si uši, a potom sa jednomyseľne oborili na neho. Vyhnali ho z mesta a kameňovali. Svedkovia poodkladali si šaty k nohám mládenca menom Saul. A kameňovali Štefana, ktorý sa modlil: Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Potom pokľakol, zvolal silný hlasom: Pane, nepočítaj im tento hriech! A len čo dopovedal, usnul.“
(Sk 7, 54 – 60)
V Liste Židom čítame, že máme mnoho svedkov. Dejiny kresťanskej cirkvi nám o nich hovoria. Dejiny národov nám tiež hovoria o svedkoch.
Máme svedkov úprimných, ale neraz sa stretávame s tými, ktorí sa dajú zastrašiť a poľavia v poznaní pravdy a v jej šírení.
Náš biblický text nám predstavuje prvého svedka Božej pravdy, ale aj mučeníka za túto Božiu pravdu. Predstavuje nám prvého mučeníka kresťanskej cirkvi diakona Štefana.
Chceme sa pozrieť na tohto svedka Božej pravdy, na jeho život, ale aj na záver jeho života.
Poznáme ho pod menom diakon Štefan. Je to prvý diakon, ktorý bol zvolený v prvom zbore v Jeruzaleme. Slovo diakon znamená služobník.
Keď máme mnoho svedkov, pisatelia najprv píšu o jeho rodine, prostrediu, v ktorom vyrastal, pracoval a žil.
Štefan bol diakon, teda služobník, služobník Pánov, rovnako aj šíriteľ Pánovej moci a slova. Pracoval medzi chorými, pracoval medzi všetkými, ktorých stretol.
Život diakona Štefana vieme charakterizovať slovami: Štefan bol plný viery, milosti a činil veľké znamenia a zázraky medzi ľudom. Rástol a učil sa v Kristovej škole. Tam vyrástol vo svedka Božej pravdy.
To, že chodil do Kristovej školy a v nej vyrástol, sa odzrkadlilo na jeho živote aj na živote ľudí, ktorých stretával. Čítame: Proti nemu povstali nepriatelia. Štefanove slová ich dráždili. Dráždili ich preto, lebo videli, že tento človek hovorí celkom inak. To si všimli aj ostatní ľudia. Môžeme povedať, že diakon Štefan, vychovaný v Kristovej škole, bol vždy spojený s pravdou. Keď otvoril ústa, škrípali na neho zubami.
Nielen škrípali zubami, ale sa usilovali nájsť aj spôsob ako ho odstrániť zo života. Hľadali a napokon ho ľstivým spôsobom obžalovali. Diakon Štefan aj v nespravodlivých obvineniach vždy stál na strane Kristovej pravdy. Text nám ozrejmuje záver jeho života, ukameňovanie.
Charakteristika jeho života sa ukázala aj vo vzťahu k tým, ktorí ho nenávideli. Pri kameňovaní na neho padali kamene, ale on nezlorečil, ale, naopak, im odpúšťal. Odpúšťal im, lebo to ho naučil Majster a Učiteľ Pán Ježiš Kristus.
Keď sa pozrieme na posledné chvíle Štefanovho života, môžeme povedať, že odchádza vyrovnaný, pokojný. Odchádza preto, lebo vie i tom, čo Pán Ježiš hovorí o večnom domove, ktorý nám odišiel pripraviť. Príde a zoberie si nás k sebe, aby sme boli s Ním. Neodchádza do neznáma, ale ide domov k Pánovi.
Dejiny nám hovoria o ďalších svedkoch Božej pravdy, hovoria aj o mučeníkoch. Jedným z nich je aj majster Jan Hus. Božia pravda, ktorá napĺňala život Štefana, napĺňala aj život Jana Husa. Obaja od nej neupustili ani v posledných chvíľach života, vo chvíľach svojho utrpenia. Nechceme len spomínať, ale chceme sa pýtať, k čomu nás vedie život Štefana a Jana Husa. Aký význam má pre nás? Oni zotrvali v pravde a rovnako vyzývajú aj nás na jej hľadanie a bránenie do konca svojho života.
Pán Ježiš nás napomína: „A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (J 8, 32)
Najlepším príkladom je dobrý príklad. Nasledujme príklady – máme ich dosť. Karol Kuzmány nás vo svojej piesni napomína: „… kto ctí pravdy božskej božské zákony: tomu moja pieseň slávou zazvoní.“ (ES č. 564, 3)
Modlitba
„Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem! S radosťou
slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho
s plesaním! Vedzte, že Hospodin je Boh: On
učinil nás, Jeho sme, Jeho ľud, ovce Jeho pastvy.
Vchádzajte s vďakou do Jeho brán a s chválospevom
do Jeho nádvorí; ďakujte Mu a dobrorečte
Jeho menu! Lebo je dobrý Hospodin, naveky trvá
Jeho milosť a Jeho vernosť z rodu na rod.“
(Žalm 100, 1 – 5) Amen.
Mgr. Štefan Marinko
evanjelický a. v. farár v. v.
ilustračné foto: wikimedia.org
