Stretnutie s Ježišom Kristom

15. nedeľa po Svätej Trojici

Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý, žiadal si vidieť Ježiša, ktorý to je. Ale nemohol pre zástup, lebo bol malej postavy. Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. A zostúpil rýchlo a prijal Ho s radosťou. Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! Ale Zacheus vstal a povedal Pánovi: Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu, pretože aj on je synom Abrahámovým. Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo.
Evanjelium podľa Lukáša 19, 1 – 10

Bratia a sestry!

Už naši predkovia veľmi dobre poznali príbeh o Zacheovi, ktorý ich iste povzbudil k tomu, aby nielen v mestách, ale skoro vo všetkých, neraz aj tých najmenších dedinkách, mali svoj spoločný duchovný domov, v ktorom by spoločne nielen hľadali a objavovali, ale aj ctili, chválili a velebili Boha. Uvedomovali si moc Ježišovho zasľúbenia, že: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždili v mojom mene, tam som medzi nimi“ (Mt 18, 20). Biblia je aj pre nás dostatočným dôkazom o tom, že tam, kde Kristus prekročí prah chrámu, domu, srdca, rodiny, spolo­čenstva, či cirkvi, tam sa začína vždy pohyb, dianie, túžby, rozhodnutia, nový život a služba. Aj evanjelium o stretnutí Pána Ježiša so Zacheom, ktoré sme už toľkokrát počuli, nás chce nanovo uistiť o tom, akým šťastím v ži­vote je stretnutie s Ježišom Kristom, ktorý:

1. naplňuje šťastím náš domov,
2. dáva odvahu ku korektúre života,
3. zakladá nové spoločenstvo.

Stretnutie Zachea s Ježišom môžeme vidieť v slede pojmov, ktoré sa rokmi aj v nás kryštalizujú a vyvíjajú: stratiť — hľadať — nájsť — prijať. Možno už veľa rokov, túžime po tom, aby sme citeľným spôsobom mohli stretnúť a vidieť Pána Ježiša. Ale vždy sa objaví nejaká prekážka. Tou prekážkou sú neraz naše vlastné predstavy o živote cirkvi a jej predstaviteľov, o svojej spravodlivosti, hriechu, či vine.

Zrazu sa v našom živote objaví niekto, kto nás postaví do iného svetla v Božích i v našich očiach a objavíme, kto vlastne sme. A akí sme. Zacheus bol známy ako vykorisťovateľ, bohatnúci na konto iných. Nevadilo mu, že ním opovrhovali, veď sa mal z toho, čo si nespravodlivo prisvojoval, dobre. To mu stačilo k spokojnosti. Až pri­šiel do styku s čistým Kristom, pochopil svoju nečistotu a stratenosť. A preto začal hľadať. Pán Ježiš mu ako hľadajúci strate­ných šiel v ústrety. Pozoroval proces jeho vnútra i jeho vonkajšieho správania sa. Aké mal ale šťastie, že ani jeho malosť a smiešnosť, hriešnosť i spo­ločenská odstavenosť mu neprekážali pri­blížiť sa k nemu a zaoberať sa ním.

Ježiš Kristus vskutku prichádza, aby zbieral stratených. Nie však z pozície nejakého mocného spoločenstva, ktoré by si osobovalo právo vháňať zastrašovaním ov­ce do košiara tých, čo idú za Ním. Platí to aj pre našu rozdvojenú cirkev. On ide za stratenými, zbližuje sa s nimi, sedáva s nimi, ide do ich domov, hoci to nebolo samozrejmé. A tak ide aj do Zacheovho domu a tam otvára svojou prítomnosťou a svojím oslobodzujúcim slovom nové obdo­bie života tohoto človeka.

Zacheus zaiste vlastnil dom, v ktorom bolo mnoho pek­ného a drahého, ale nie čestne nadobudnu­tého. A tým bol Zacheus poznačený. Ťaží ho to. Aj dnes je jemu podobných dosť, ktorí — ako hovoria — nekradnú, oni len premiestňujú a premiestňovaním zo spo­ločného do vlastného bohatnú. Alebo si kľudne zoberú zo spoločného, (zbor, cirkev, podnikateľ) ako si vzal, márnotratný syn z rodičovského domu. Po­tom odišiel a premárnil aj svoju čistotu. Ježiš však aj takých vracia domov. Tak vracia domov aj Zachea a naplňuje ho šťastím. Oslobodzuje a očisťuje ho od vyznanej ťarchy, viny a hriechu. Stratený bol náj­dený. A nájdený si necháva premeniť svoj život, a tým aj svoj domov. Avšak Ježiš Kristus mu dáva aj odvahu ku korektúre života.

2. Domov je nadovšetko vzácnym, ak je nezaťažený, usporiadaný, príťažlivý, ak sa v ňom aj iní cítia ako doma. Také niečo nemohlo byť v Zacheovom dome. Bol opovrhovaný. Až keď do jeho domu prišiel Divotvorca, pre­menilo sa všetko. Zacheus prestal žiť len pre seba a pre svoju rodinu. Začal vidieť konečne aj druhých. To ale vyžadovalo urobiť korektúru života, ku ktorej po vy­znaní hriechov a vín patrí aj náprava chýb, ktorých nebolo ani v jeho živote málo. Evanjelium nám tieto chyby len potvrdzuje. „Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne.“

Zacheovo rozhod­nutie zmeniť život bolo dôsledné. Určite aj my musíme ešte veľa urobiť preto, aby sa niečo konkrétne zmenilo v našom privátnom živote, v našej drahej ECAV, ale aj v našom zborovom, či cirkevnom živote , ale najmä v chrá­movom spoločenstve. Preto si aj dnes položme otázku: Sme dôslední v tom, čo počúvame v chráme? Je toto miesto miestom pre korektú­ru života a vzťahov ku všetkým, čo sú tu i k tým, ktorí sú mimo? Máme odvahu vy­znať svoje viny a nechať samotného Pána, aby urobil v nás túto korektúru života a jeho totálnu očistu?

3. Kde príde Pán Ježiš, tam sa otvorili dve­re novému pochopeniu vzťahu obráteného člo­veka k Bohu i k ľuďom. Zacheus nepatrí už len sebe a svojej rodine, ktorú predovšetkým chcel dobre zaopatriť i za cenu nečestnosti. Teraz však patrí Zacheus Kris­tovi a iným, najmä tým, ktorým ubližoval. A to je vždy veľká radosť, keď sa ľuďom, ktorí neboli slobodní pred druhými, uľaví na duši.

Doteraz bol Zacheus tzv. spravodlivými odsudzovaný a keď prestal byť zajatcom toho, za čo ho odsudzovali, reptajú proti Tomu, ktorý vošiel do Jeho domu, že si to nezaslúžil.
Sami mu nepomohli, ale teraz mu jeho novú cestu životom robia trpkou. Ježiš Kristus práve za takýchto okolností budujúc Zacheov nový charakter a jeho no­vý svet, odovzdáva ho do spoločenstva ľudí, ktorým je radosťou slúžiť Bohu, ľu­ďom a svetu. Zacheus žije odteraz z mi­losti, z dobroty a Lásky, a tá ho vedie k po­dobným činom.

Takého Záchrancu máme aj my. Môžeme sa vidieť v Zacheovi, ale môžeme s Ježišom ako Záchrancom pochopiť a prežiť, ako vy­zerá Jeho stretnutie s tými, ktorí majú problémy a On ich rieši.

Zároveň sa však môžeme naučiť, čo znamená objaviť nové s ľuďmi dobrej vôle v chráme, v zbore, v cirkvi, vo svete, kde prebýva láska, vzá­jomné pochopenie a kde sa prekonávajú všetky priehrady, ktoré prekážaju ľuďom žiť v šťastnom živote.

Otvorme aj v našej drahej ECAV všetky okna a dvere našich chrámov, aby sa do nich dostal čistý vzduch a to nielen do našich vzťahoch, ale aj do vzťahov kňazov, seniorov, biskupov a presbyterov na všetkých COJ. Nech ako jedná cirkev, sme naplnená darmi Ducha Svätého. Amen

Modlitba:

Drahý náš Pane, na príklade Zachea si nám ukázal cestu, po ktorej by sme mali kráčať aj my. Aby sme sa naučili prekonávať prekážky , ktoré sú medzi nami aj v našej cirkvi. Otvorme aj v našej drahej ECAV všetky okna a dvere našich chrámov, aby sa do nich dostal čistý vzduch a to nielen do našich vzťahoch, ale aj do vzťahov kňazov, seniorov, biskupov a presbyterov na všetkých COJ. Nech ako jedná cirkev, sme naplnená darmi Ducha Svätého. Amen

Mgr. Ján Podlesný
evanjelický a. v. farár na dôchodku

ilustračné foto: pixabay.com