20. nedeľa po Svätej Trojici
Slovu požehnaj,
a čo z neho, hojne daj,
Pane Bože z milosti,
pravdou ľud svoj uhosti. Amen.
„Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nového súkna; veď taká záplata vydrapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. Ani nové víno nevlievajú do starých nádob, lebo sa roztrhnú nádoby, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa zachová.“
Mt 9, 14 — 17
Bratia a sestry!
Od dávnych čias sa vedú spory o tom, čo je lepšie: to staré, alebo nové? Na jednej strane sú tí, ktorí chvália staré dobré zlaté časy. A na druhej strane sú tí, ktorí chcú všetko staré prevrátiť hore nohami a len v novom vidia pokrok. My to však nebudeme riešiť, lebo tu nejde o otázku viery, ale rozumu.
No obe podobenstvá — o novom rúchu a o novom víne — nám hovoria, že staré nie je vždy na zahodenie a nové nemusí byť vždy dobré. Mladí ľudia si radšej oblečú nové šaty a hosť si radšej pochutná na starom víne. Aj v Evanjeliu podľa Lukáša 5, 39 čítame: Staré je dobré.
Ježiš v týchto podobenstvách nehovorí o veciach časných, ale o kráľovstve Božom. Ježiš prináša a činí všetko nové. On je za nové. On vie, že na konci dní príde nový Boží svet. On ho už aj založil v tomto svete. A preto Jeho učeníkmi môžu byť len tí, ktorí vo viere prijali to nové, teda Božie kráľovstvo. V prečítanom evanjeliu nás Pán Ježiš pozýva do nového Božieho sveta, a to:
- svojím novým posolstvom o darovanej milosti
- a svojím novým životom o vďačnej radosti.
Starý Boží svet, do ktorého vstúpil Pán Ježiš, bol svetom zákona. Ten určoval pomer človeka k Bohu. Celá zbožnosť spočívala v tom, že Boh niečo požadoval a človek plnil. A keď človek urobil dobro, bol presvedčený, že Pán mu za to musí dať odmenu.
Do toho starého sveta zákona priniesol Ježiš niečo celkom nové: svet evanjelia, to znamená posolstvo o darovanej milosti Božej. Túto milosť Ježiš prirovnáva k rúchu. Ako nemožno novú záplatu prišiť na staré rúcho, tak nemožno lásku spojiť s odmenou. Preto Ježiš prináša nové rúcho: novú spravodlivosť, ktorú nevytvára človek, ale ktorú dáva Boh zadarmo v Ježišovi. Ježiš ju získal tým, že ako Boží Syn obliekol na seba žobrácky odev našej ľudskosti. Ježiš aj v tomto odeve zostal kráľovským synom a naplnil vôľu svojho Otca nebeského životom i smrťou. Túto spravodlivosť, ktorú Ježiš vydobyl, nám daroval Boh z milosti, v ktorej nám odpustil všetky naše hriechy a previnenia.
Práve tak Ježiš porovnáva to svoje nové s novým vínom. Mušt sa kvasí, pracuje, búri, aby sa víno vyčistilo. Také búrenie, kvasenie sa začína aj v človeku, keď vierou prijal odpustenie hriechov. Lebo kto srdcom vo viere uchopil darovanú milosť, ten sa stáva novým človekom. Vďačnosť voči Bohu ho ženie plniť Božiu vôľu a konať dobro blížnemu. Vtedy je človek naozaj novým vínom, vínom Ducha Božieho.
Farizeji boli proti novému učeniu. Učeníci Jána Krstiteľa prišli za Ježišom s otázkou: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? Keď môže byť hriešnik omilostený z milosti, prečo sa my trápime dobrými skutkami?
Pravdou zostáva, že pre svet, ktorý Ježiša neprijal, zostáva slovo Božie zákonom, ktorý drží človeka v šachu svojou hrozbou, trestom, až ho nakoniec zničí. Pre tých však, ktorí v Ježiša uverili a prijali Ho za svojho Pána a Spasiteľa, nastáva celkom nová situácia. Na prvom mieste nestojí dobrý skutok človeka a na druhom mieste nestojí Božia odmena. Na prvom mieste musí byť vždy Božia milosť a na druhom mieste ľudská vďačnosť. A tu prestáva akákoľvek počítanie. Boh viac nepočíta naše diery na našom rúchu, teda nepočíta naše hriechy a my nepočítame naše dobré skutky. Všetko sa deje vo veľkom ohni lásky, ktorá vyviera z Boha a prenáša sa do našich sŕdc, do nášho života. A to je už nový svet, Boží svet.
Kto žije už v Božom svete, ten nekoná dobré skutky preto, aby si niečo u Boha vyslúžil. Koná ich z vďačnosti voči Bohu, lebo Boha miluje. Keď je to tak, neurobí nás Ježišovo odpustenie lenivými ku konaniu dobrých skutkov? Ale či môže byť lenivý v konaní dobra ten, koho Duch Svätý stále ženie ku konaniu dobrých skutkov? To je nový svet, do ktorého nás Pán Ježiš povolal novým posolstvom o darovanej milosti. Vyzleč sa preto zo svojej spravodlivosti, ktorá pred Bohom nič neznamená, a obleč na seba to, čo ti dáva Boh v Ježišovi: nové rúcho Jeho spravodlivosti a nové víno Ducha Svätého.
Nový svet, Boží svet, je novým Ježišovým posolstvom o darovanej milosti a novým životom, ktorý z toho vyplýva.
Jánovi učeníci sa divili, že Ježišovi učeníci na nepostia. Ale to nebolo celkom tak. Keď sa postil celý národ napríklad v deň zmierenia alebo v predpísaný deň pôstu, postil sa i Ježiš s učeníkmi. V texte je však reč o súkromnom postení sa, ktoré konali zvlášť farizeji dvakrát v týždni, čo považovali za záslužný skutok. Tento pôst Ježiš zdôvodnil slovami: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? On tu prirovnáva nový svet ku svadbe. Nový Boží svet je svadbou, kde sa oslavuje najvyšší život. Kto má na tom účasť, ten má povinnosť radovať sa.
Ježiš sa často vracia k obrazu svadby. Napríklad kráľovstvo Božie je podobné kráľovi, ktorý svojmu synovi vystrojil svadbu. Kráľovstvo Božie je podobné desiatim pannám, ktoré vzali lampy a vyšli ženíchovi naproti. Ježiš je ženích a Jeho cirkev je nevesta. Tu je Boh a človek spokojný v nerozlučným spoločenstvom. Preto tu musí vládnuť radosť. Veď kresťania sú ľuďmi radosti v Pánu.
Tým však nie je povedané, že sa bude na nás vždy usmievať slnko šťastia. Ježiš hovorí: Prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. On tu myslí na hodinu svojej smrti na kríži. A keď sa to stalo, učeníci boli veľmi smutní a zronení. Také chvíle sa často objavujú aj v našom živote, keď nás tlačí bieda vlastná i ťažkosti najbližších, keď príde choroba, utrpenie alebo smrť. Vtedy si neraz myslíme, že slnko Božej lásky pre nás už zapadlo. Aj v bolestiach a smútku treba mať pred očami Ježišove slová: Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta. Aj v najväčšom utrpení musíme sa posilňovať nebeskou radosťou: Ja viem, že môj Vykupiteľ žije! A Pavel z väzenia píše: Radujte sa v Pánu!
Kto sa chce postiť, nech sa postí evanjelickým spôsobom, to znamená má sa vyhýbať hriechom a stretávať sa s Ježišom v slove i vo sviatostiach. Evanjelický pôst je ten, keď inému prinesieme radosť a pokoj do jeho biedy, keď napríklad vojak v boji sa rozdelí s kamarátom s posledným kúskom chleba, keď rodičia vynaložia svoj čas na výchovu svojich detí pre Krista, keď deti poslúžia svojim chorým a nevládnym rodičom. To je pôst s veselou tvárou a novým životom v Božom svete. Nové nádoby pre nové víno. Nové srdcia pre novú darovanú milosť.
Bratia a sestry!
Pán Ježiš už vstúpil do nášho sveta. Kde je kázané Jeho posolstvo o darovanej milosti Božej a ľudia z neho žijú a radujú sa, tam sa uskutočňuje nový Boží svet. No v celej svojej sláve sa zjaví až vtedy, keď Pán Ježiš znovu príde na zem. Vtedy sa stane plnou a dokonalou pravdou to, čo Boh hovorí skrze apoštola Jána: Ajhľa, všetko činím nové. Amen.
Mgr. Ondrej Koč, st.
Spätné odkazy