Stanovisko Predsedníctva ECAV na Slovensku k relácii Reportéri zo dňa 10. júna 2019, odvysielanej v RTVS, na Jednotke

V relácii Reportéri bola odvysielaná reportáž týkajúca sa spoločnosti Reformata spol. s.r.o. Redaktor Juraj Mravec kontaktoval v tejto veci aj generálneho biskupa ECAV na Slovensku Ivana Eľka s tým, že dostal tip z prostredia Reformaty spol. s.r.o. Vzhľadom na fakt, že v súčasnosti sa uzatvárajú výstupy komisie, ktorá sa zaoberá z poverenia Synody ECAV touto spoločnosťou, vedenie ECAV sa nechcelo k tejto téme vyjadrovať. Napokon redaktor poslal generálnemu biskupovi Ivanovi Eľkovi otázky, zamerané na Asociáciu slobodných zborov ECAV na Slovensku. Avšak pri natáčaní rozhovoru mu redaktor položil len otázky zamerané na Reformatu spol. s.r.o. Vzhľadom na odvysielaný charakter reportáže sa domnievame, že jej spracovanie nebolo objektívne, ani profesionálne. Charakter otázok, komentárov Juraja Mravca v relácii Reportéri, ako aj obrazové spracovanie vnímame ako tendenčné, neobjektívne, neprofesionálne. V reportáži dostali priestor reprezentanti Asociácie slobodných zborov ECAV a zároveň predstavitelia Tranoscia, a.s. – Jaroslav Mervart a Ľubomír Turčan, ktorí neuznávajú súčasné vedenie cirkvi a riadne zvolené orgány cirkvi. Zároveň sa svojimi vyjadreniami prezentoval Imrich Lukáč, bývalý generálny dozorca ECAV, ktorý dlhodobo svojimi vyjadreniami v kontexte Reformata spol. s.r.o. kriminalizuje dotknuté osoby, ale aj traumatizuje celú evanjelickú verejnosť. Reportáž vyznela ako účelová objednávka bývalých predstaviteľov cirkvi. Mrzí nás, že tejto témy sa ujala verejnoprávna televízia, a to týmto spôsobom.

Predsedníctvo ECAV, 14. 6. 2019

 

Stanovisko Asociácie slobodných zborov ECAV na Slovensku k vyjadreniu Predsedníctva ECAV k relácii Reportéri

 

Stanovisko Predsedníctva ECAV na Slovensku k relácii Reportéri z 10. júna 2019, ktorú odvysielala  RTVS na Jednotke, len potvrdilo nekompetentnosť nového vedenia. To by malo odstúpiť zo svojho postu, ako to v zahraničných cirkvách v takýchto situáciách býva samozrejmosťou, aby ďalej netraumatizovalo a nedehonestovalo už tak dosť poznačenú a rozpoltenú cirkev.
Zo strany súčasného predsedníctva je nečestné predstieranie nevedomosti, že témou relácie Reportéri je kauza Reformata. Podľa našich informácií mal brat biskup I. Eľko tri týždne na to, aby sa kvalifikovane a profesionálne vyjadril. V pozícii generálneho biskupa sa tiež vyžaduje, aby dokázal spontánne a kompetentne reagovať na akúkoľvek otázku, a tak dôstojne reprezentoval našu cirkev aj vo svetských médiách.
Tvrdenie v stanovisku, že čakal otázky smerujúce na Asociáciu slobodných zborov ECAV na Slovensku,  a nie  na Reformatu, je preto absurdné. Generálny biskup Eľko totiž sám v reportáži naznačil, že reportéri dostali podnet na zverejnenie tejto kauzy z prostredia Reformaty. Je teda zjavné, že o téme vedel. Z relácie Reportéri tiež vyplýva, že štáb bol na Generálnom biskupskom úrade dvakrát, o nejakom „zaskočení” preto nemôže byť ani reči. Rovnaké otázky evidentne dostali bývalý generálny dozorca aj súčasný generálny biskup, líšili sa len reakcie. Kým I. Lukáč, bývalý generálny dozorca,  reagoval pokojne a spontánne, generálny biskup skôr podráždene, nevyrovnane a neprofesionálne, ako človek, ktorý niečo skrýva.
Bolo pokrytecké nepriznať, že podstatou kauzy Reformata nie je jej neriešenie, ale to, že I. Eľko, ktorý bol posledné štyri roky generálnym presbyterom, odmietal kauzu riešiť a na generálnom presbyterstve hlasoval, napriek množstvu dôkazov, proti potrestaniu vinníkov a kompetentnému vyriešeniu kauzy. Naopak, postavil sa na stranu bývalých konateľov, ktorí spôsobili firme a cirkvi nemalé škody. Alibisticky a zmätočne tak pôsobili jeho slová, keď v Reportéroch uviedol, že sa snažil v minulosti prispieť k riešeniu tohto sporu, no zároveň sa spýtal, kde boli vtedy kompetentní. Ako člen generálneho presbyterstva (s ktorým musí predsedníctvo cirkvi konzultovať všetky majetkové záležitosti) mal pritom možnosť priamo vplývať na riešenie problému, čiže aj on bol ten „kompetentný“.
Nové vedenie cirkvi tak znova potvrdilo skutočnosť, že kauzu Reformata, rovnako ako jednotlivé zlyhania, nemá záujem riešiť. Ako ináč môžeme hodnotiť slová súčasného generálneho dozorcu J. Brozmana, že žiadna kauza Reformata neexistuje? Len tak, že ako ďalší kompetentný generálny presbyter sa snažil kauzu zamiesť pod koberec. A robí tak neustále.
Nepochopiteľné a neprípustné bolo aj vyjadrenie J. Danišovej, že cirkev si túto kauzu vyrieši sama.  Táto bývalá účtovníčka v Reformate, ktorá evidentne spôsobila cirkvi škodu, odmieta vydať elektronickú verziu účtovníctva, súdi sa so spoločnosťou Reformata, ktorej jediným spoločníkom je cirkev, a už dopredu vie, že cirkev si to vyrieši sama. Zhodne reagovali aj ďalší kompetentní generálni presbyteri (S. Sabol, J. Brozman). Jasne to poukazuje na prepojenie pani Danišovej na predstaviteľov cirkvi a komplot proti cirkvi, ktorá je v tomto prípade poškodená.
Vyjadrenia cirkevných predstaviteľov v reportáži by boli akceptovateľné, ak by táto kauza netrvala viac ako 5 rokov. Výhovorky, že kontrolná komisia na prešetrenie Reformaty, zriadená synodou, pracuje pár mesiacov a čaká sa na jej výsledky, sú zavádzajúce, pretože právnemu a odbornému postaveniu komisie predchádzal profesionálny audit, znalecký posudok Ekonomickej univerzity či kontrola daňovým úradom. Komisia má svoj význam z pohľadu šírky záberu – všeobecného posúdenia hospodárenia aj vedenia účtovníctva, či kontextu fungovania Reformaty v rámci cirkvi. Treba však zdôrazniť, že nikto zo súčasného vedenia nebol iniciátorom vytvorenia tejto komisie.
Spochybňovanie reportáže ako neobjektívnej, tendenčnej a neprofesionálnej je vrcholom arogancie a sebastrednosti nového vedenia, bez snahy problematiku Reformaty riešiť.  Ako  absolútnu stratu súdnosti možno vnímať verbálny útok súčasného predsedníctva cirkvi  na novinárov a reportérov, ktorí pracujú na odhaľovaní korupčných káuz v spoločnosti a tiež v ECAV. Je neprípustné, aby predsedníctvo ECAV na Slovensku neoprávnene obviňovalo novinárov z neprofesionality a neobjektívnosti len preto, že hľadajú pravdu a fakty, ktoré sa im nepáčia a ktoré chcú prikrývať. Naopak, za neprofesionálne a nekompetentné možno označiť vystúpenie všetkých troch súčasných predstaviteľov ECAV, ktorí svojím neprístojným prejavom v Reportéroch poškodili dobré meno ECAV na Slovensku.
Na základe vyššie uvedených skutočností tak možno konštatovať, že spomenutý citát o tendenčnosti, neobjektívnosti a neprofesionalite sa skôr vzťahuje na samotné vedenie cirkvi. Viacero odborných inštitúcií sa totiž k popisu stavu v spoločnosti Reformata do roku 2014 vyjadrilo viac než jasne, a tak jediné, čo chýba, je len snaha riešiť problémy na úrovni cirkvi. Reportáž Reportérov túto smutne známu skutočnosť iba potvrdila.
Vyjadrenie predsedníctva ECAV k relácii Reportéri tak potvrdzuje, že kríza v cirkvi stále trvá. Za týchto okolností je otázne, ako sa cirkev v zastúpení svojho najvyššieho orgánu synody postaví k správe komisie. Ak rovnako ako doteraz, tak premešká jednu z posledných možností na sebareflexiu a nápravu.
Je najvyšší čas, aby noví predstavitelia cirkvi odstúpili zo svojich funkcií, ak nezačnú konať v súlade so záujmami cirkvi, aby pravdivo pomenovali problémy, žiadali ich riešenie a prijatie takých opatrení, aby sa už neopakovali. Snaha poprieť, že problémy existujú, a označovať každého, kto nastaví cirkvi zrkadlo stavu, v akom sa nachádza, za zaujatého a neprofesionálneho, je nielen nemorálna ale aj nebiblická. Naznačuje to odklon od vierouky a Augsburského vyznania, ktoré cirkev vyznáva, a v aplikácii ktorého má ísť pre svet okolo nás dobrým príkladom. Svedčí o tom aj fakt, že členovia Asociácie slobodných zborov ECAV na Slovensku sú za snahu o dodržiavanie tejto vierouky a snahy, ktoré majú v stanovách – žiť podľa Augsburského vyznania, prenasledovaní a trestaní.
Tvrdenie predsedníctva ECAV, že orgány cirkvi boli „riadne zvolené“, sa taktiež nezakladá na pravde. Proces volieb generálneho biskupa, generálneho dozorcu a dozorcu VD bol nezákonný, nelegitímny a v rozpore s elementárnou etikou: vyradenie „nepohodlných“ oponentov z kandidátok, neskoro uverejnené a nedostatočné zápisnice z dotknutých kandidačných porád to jasne dokazujú. Asociácia preto neuznáva výsledok týchto volieb, ale uznáva inštitút uvedených cirkevných postov.

Správna rada Asociácie SloZ ECAV na Slovensku