Srdce plné nádeje
4. adventná nedeľa
„Majte bedrá opásané a sviece horiace a buďte podobní ľuďom, ktorí si očakávajú pána, kedy sa vráti zo svadby, aby mu hneď otvorili, len čo príde a zaklope. Blahoslavení sluhovia, ktorých pán, keď príde, nájde bdieť; amen, hovorím vám, že sa opáše, posadí ich a pristúpiac, bude im posluhovať. A keby prišiel o druhej stráži alebo o tretej a nájde ich bdieť, blahoslavení sú. Uvedomte si: keby hospodár vedel, v ktorú hodinu príde zlodej, iste by bdel a nedal by sa mu vlámať do domu. Aj vy buďte pripravení; lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte. I povedal Mu Peter: Pane, či nám hovoríš toto podobenstvo, a či všetkým? A Pán odpovedal: Kto je teda verný a rozumný šafár, ktorého Pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určenú stravu? Blahoslavený sluha, ktorého pán, keď príde, nájde tak robiť. Pravdu vám hovorím, že ho ustanoví nad celým svojím majetkom. Keby si však ten sluha myslel: Môj pán ešte nepríde, a začal by sluhov a slúžky biť a hodovať, piť, opíjať sa; príde pán toho sluhu v deň, keď sa nenazdá, a v hodinu, ktorú nepozná, rozpoltí ho a s nevernými určí mu podiel.“
L 12, 35 – 46
Milí bratia a sestry, ani sme sa nenazdali a máme tu 4. adventnú nedeľu. Aj dnes máme pred sebou slová Písma svätého, slová podobenstva. Ježiš hovorí, že očakávanie, samotný proces čakania je veľmi dôležitý. Čakajúci robí to, čím ho poveril hospodár. To vôbec nie sú prázdne slová. Očakávať Ježiša je životným postojom, formou, z čoho potom vyplýva životná prax. To sa odzrkadľuje v živote človeka, to je prameňom radosti a nádeje. To potom privádza človeka k zodpovednosti. Aby sme sa naučili zodpovedne žiť a očakávali Pána. Práve tomuto nás učí dnešné podobenstvo.
Ježiš sa pripodobňuje k domácemu pánovi, hospodárovi, ktorý sa na čas vzdiali, odcestuje a celé svoje hospodárstvo zverí sluhom. Každý sluha dostane od hospodára konkrétnu úlohu, poverenie, aby vedel, čo má robiť. Hospodár následne odchádza a nevedno kedy sa vráti. Príde nečakane a koho nájde pripraveného, bohato odmení. Toho sluhu, ktorý nekoná a myslí si, že má ešte vždy čas, odsúdi na ťažký súd.
Bratia a sestry, to, čo nám chce dnešné podobenstvo zvestovať je, že tento svet má svojho Pána aj vtedy, keď sa nám zdá, že odcestoval. Ježiš vstúpil na nebesá, ale zasľúbil nám, že opäť príde. Tak ako vyznávame vo Viere všeobecnej kresťanskej: „príde súdiť živých i mŕtvych.“ Neprestal byť Pánom sveta len preto, že sa načas vzdialil.
Máme takého Pána, ktorý sa o nás, tento svet neustále stará. Riadi naše životy, sleduje všetky udalosti, zaujíma sa o každého jedného z nás. Patrí Mu celý tento svet aj vtedy, keď sa nám zdá, že na nás zabudol.
Osud sveta nie je vôbec Bohu ľahostajný. Dôkazom toho je narodenie Spasiteľa sveta. Boh sleduje život človeka, ktorý sa mu neustále vzpiera, ktorý Ho odmieta, ktorý sa mu otočil chrbtom. Každý jeden z nás sme pre Neho dôležitý. Na Vianoce je Ježiš tou Božou vystretou rukou k nám.
Spomínate si na príbeh o stratenom synovi? Zostal bez Boha, keď opustil otcovský dom. Mal otca, ale nechcel ho. Nebeský otec nikomu nevnucuje svoju lásku. Ak Ho niekto nechce, nechá ho okúsiť život bez Neho.
Áno aj my opúšťame Boha, svojho Stvoriteľa, milujúceho Otca. Táto cesta nevedie do života, pretože takýto človek sa stáva bezmocným až dovtedy, kým sa nevráti domov, späť k svojmu Bohu. Kým nedokáže vyznať – zhrešil som, všetko som premrhal, mám prázdne ruky aj srdce. Túžim len po jednom, ak by to bolo možné, vrátiť sa späť k svojmu Pánovi. V podobenstve hovorí syn, aby ho otec prijal späť ako jedného z nádenníkov. Otec ho prijíma nie ako nádenníka, ale ako svojho syna. Tento svet má svojho Pána. Takýto je náš nebeský Otec.
Je smutné, keď sa poobzeráme a vidíme, aké obrovské škody pácha hriech v nás. Sebazničenie, vojenské konflikty, hlad, nenávisť, závisť, rôzne trestné činy sú dôkazom toho, že si neraz myslíme, že zlo sa zmocnilo vlády a Boh mu prepustil riadenie sveta. Preto sa tak trápime a trpíme. Dianie okolo nás je pritom iba následkom toho, že sme odišli z domu, pretože bez Boha sa stávame neľudskými. Človek žije nedôstojný život a zabúda na Pána domu.
Pán domu z podobenstva načas odcestoval, vzdialil sa. Preto sa mnohí pýtajú, kde je Boh, keď je vo svete toľko neprávostí a utrpenia? On j tu. Trpezlivo čaká. Varovne dvíha prst ako za čias Nóacha. Na čo čaká? Prečo čaká tak dlho? Preto, aby sme sa k Nemu vrátili. Čaká, aby nás mohol prijať späť. Verím, že by sme sa inak rozhodovali, inak žili, ak by sme mali stále na pamäti to, že je aj naším Pánom. Že je Pánom celého sveta. Určite by sme ten náš krátky pozemský život prežili inak.
Druhou radostnou zvesťou podobenstva je, že Pán každého jedného sluhu niečím poveril. Každý vedel čo je jeho úlohou. Boh nás urobil zodpovednými za svoj život i za životy ostatných. Ježiš to vyjadril celkom presne: „Kto je teda verný a rozumný šafár, ktorého Pán ustanoví nad svojou čeľaďou, aby jej načas dával určenú stravu?“ To je našou úlohou. Postarať sa o tých, ktorých nám Pán zveril. Zaiste je to zodpovedná úloha. Šafár, ktorý nič nevlastní sa zrazu stáva spoluzodpovedným za životy ostatných sluhov.
Tu sa nachvíľu zastavme a zamyslime sa nad sebou. Boh ma poveril úlohou, som zodpovedný/á za mne zverených ľudí. Dostávajú odo mňa všetko to čo potrebujú? Preukazujem úctu a vďaku svojim rodičom? Manželia, milujete sa? Vážite si jeden druhého? Viete čo potrebuje vaše dieťa? Žiaľ pre mnohých rodičov to znamená dieťa obliecť, dať mu jesť a kúpiť čo potrebuje. A to je všetko. Naozaj to stačí? Máme byť príkladom. Aj deti a aj my máme dušu a je veľmi dôležité, čím ju sýtime. Je tým pokrmom Božie slovo? To všetko a ešte viac je náročná celoživotná práca. Ale, je to pre nás dôležité? Dostáva naša duša to, čo potrebuje?
Treťou zvesťou je nádej. Tento svet má nádej. Má svojho Pána. Čakáme na Ježiša. Pripravujeme sa na ten deň, keď všetko vyjde najavo. Očakávame nové nebo a novú zem. „Naša otčina je v nebesiach; odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Ježiša Krista“. Fil 3,20
Apoštol je vo väzení, ale jeho srdce je plné nádeje. Má budúcnosť, aj my máme budúcnosť. Ježiš zasľúbil, že v Jeho dome je veľa miest, kde nás On predišiel. Pavel nemá nič, bol zbičovaný. Jeho telo utýrané a zranené. Má však nádej. Je takýmto každý sluha? Naozaj žijem očakávaním Pána? Konám tak, ako som bol poverený/á?
Bratia a sestry, naše čakanie, očakávanie sa stane adventným, keď budeme očakávať príchod Niekoho.
Mgr. Monika Hlavinková Černeková,
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: Pin Adventure Map on Unsplash