Zelený štvrtok
„Spravodlivý hynie, a nikto si to neberie k srdcu! Zbožní ľudia odchádzajú, a nik si nevšíma, že keď vládne zlo, odstránený býva spravodlivý, ale dôjde pokoja. Odpočívajú na svojich lôžkach tí, ktorí chodili priamou cestou“
Iz 57, 1 – 2
Bratia a sestry,
snáď každý v Európe dnes myslí na vojnou nivočenú Ukrajinu alebo, ako o tomto konflikte hovoria zo strany agresora, na špeciálnu operáciu ruských ozbrojených síl na Ukrajine. Tento vojnový počin putinovského Ruska viedol k neslýchanému utrpeniu a k nevyčísliteľným škodám na majetku a životoch Ukrajincov spojeným s najväčšou utečeneckou krízou v Európe po 2. svetovej vojne a s najvážnejším priblížením sa k 3. svetovej vojne. V tomto kontexte snáď na Slovensku neexistuje rodina, ktorá by sa tejto hrozby neobávala a o nej s obavami nepremýšľala.
Týmto sme sa po veľkej pandémii nechcene opäť priblížili k myšlienkam o umieraní a smrti človeka. Cez túto skúsenosť musíme myslieť na svoju budúcnosť i svojich blížnych v našom štáte. Pre veriacich je to čas, keď máme hľadať vrúcnejší vzťah k Bohu i medzi sebou, keď si máme nanovo premyslieť, či žijeme zmysluplný život, a znovu objaviť veci, ktoré sú omnoho dôležitejšie ako všetka každodenná matéria, plná námahy, stresu a zhonu.
Myslím, že prichádzajú časy, keď nám bude dôležitejšie počúvať Božie slovo a snažiť sa žiť podľa neho. Dnes vidíme, ako rýchlo sa môže zrútiť náš súkromný a spoločenský svet aj s jeho svetovým poriadkom. Vidíme, ako na východ od našich hraníc prišli tisíce ľudí o svoje domovy a mnohí aj o životy. Médiá nám približujú životné príbehy, ktoré nám drásajú srdce. Keď dedko stojí pri hrobe svojho syna i vnúčat, keď zrazu už niet tých, ktorí žili pri nich so svojimi bežnými problémami, ale vo vzájomnej láske. Vtedy nás zalievajú zmiešané pocity súcitu k obetiam, ale i nenávisti voči strojcom vojnovej skazy.
Sme nahnevaní, ale aj smutní, nevieme si rady s otázkami a výčitkami a bolesťou nevinných. Niektorí našli určité uspokojenie v organizovaní humanitárnej pomoci a svojím osobným vkladom prispeli k zlepšeniu podmienok vojnových utečencov. Keď však príde naša chvíľa samoty, nastane rozjímanie o postojoch nás samých k základným pravdám o živote. Kdesi v hĺbke duše cítime, že tu čosi nie je v poriadku. Prečo vojna ̶ alebo i tá pandémia, ktorá sa ešte stále domáha pozornosti ̶ musí vždy znova prísť k slovu a pripomenúť nám umieranie ako pevnú súčasť našej existencie. Ruší nás oná krehkosť a pominuteľnosť života, lebo relativizuje istoty, ktoré boli založené na dohodách a právnych systémoch. Niektorých smrť zasiahne tak intenzívne, že stratia vieru v milosrdného a všemohúceho Boha.
Iní zase pre prílišné utrpenie prídu k záveru, že Boh neexistuje, alebo si myslia, že sa už prestal starať do vecí tohto sveta. Lebo: Kde je Jeho všemohúcnosť a milosrdenstvo, keď to najviac potrebujeme? Ďalší si svoju vieru prispôsobia a snažia sa Boha ospravedlňovať. No najčastejšie sa ľudia prestanú takýmito otázkami zaoberať a snažia sa vytĺcť zo života čo najviac osobného prospechu.
Tieto otázky o zmysle utrpenia a smrti sú v týchto časoch natoľko naliehavé, že nám neraz prekryjú pravú tvár opravdivého Boha. Hoci je prirodzená smrť v starobe súčasťou života, nevieme pochopiť nespravodlivosť, ktorá bezmyšlienkovite rozsieva smrť. Preto musíme spozornieť, aby sme pristúpili k hľadaniu takých hodnôt, ktoré pretrvajú veky, ktorým smrť neublíži a ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia nielen našu budúcnosť, ale budú ovplyvňovať i ďalšie generácie. To je to, čo presahuje našu existenciu a má prísľub večnosti.
Kázňový text je zapísaný v knihe proroka Izaiáša. Jeho autor žil v 6. storočí pred Kristom, keď sa v zasľúbenej krajine rozhojnili rôzne nešváry v spoločenskom i súkromnom živote Božieho ľudu. Prorok začína kritiku od nich. Vystupuje proti porušovaniu zmluvy, ktorú uzavrel Hospodin so svojím ľudom, a pranieruje neprávosti v bohoslužobnom živote. Poukazuje na rozdiel medzi pravou a falošnou zbožnosťou, vystríha pred modloslužbou a hriechom. Morálka Božieho ľudu je v žalostnom stave a prorok je z toho úprimne nešťastný.
Tí, čo mali viesť Boží ľud, nedbali na spravodlivosť, lebo Boha sa nebáli a ľudí nehanbili. Ľud si to istý čas nevšímal, ba mu to vyhovovalo, lebo správa vecí, či už súkromných, alebo verejných, v súlade s Božou vôľou je dosť namáhavá a niekedy „nevďačná“. Skutočná viera stojí veľa sebazapierania a disciplíny. Ľahšie sa majú tí, ktorí nedbajú na vernosť dohodám a na poriadok. Tak sa začína bezbožnosť, keď sa hriech v spoločnosti rozmôže, zmeny cez bolestivé nápravy si ľudia neprajú.
Tam, kde by sa mala prejavovať skutočná viera a milosrdenstvo, tam po čase zavládne chaos, neporiadok, bezprávie a utrpenie. Uzurpátori moci potom prinútia ľudí pokladať všetky tieto neduhy v spoločnosti za akceptovateľné. Niekedy to pokračuje tak ďaleko, že smrť spravodlivého človeka už nikoho nevydesí. A človeku sa zdá, že hrob je jediným miestom, kde si odpočinie, lebo až smrť mu prináša vykúpenie. Nekalé praktiky, ako sú intrigy, korupcia, a všakovaké ľudské utrpenie nedosiahnu na druhú stranu pozemského života. V takom bizarnom svete zla sa prorok snaží zodvihnúť zrak veriaceho človeka vyššie, aby sa zahľadel do budúcnosti, pokiaľ možno až k zavŕšeniu dejín.
Hovorí o novom Jeruzaleme, o posledných dňoch, v ktorých Hospodin bude sudcom, lebo jedine On je jediný Pán a Boh všetkých národov. Pre veriaceho človeka je zdrojom útechy pohľad do eschatologickej budúcnosti, lebo teraz si pomôcť nevie a musí znášať mnohé príkoria a strádanie alebo i smrť. Viera, že spravodlivý Boh sa postará, aby človek, ktorý trpí pre spravodlivosť, bol svojím časom vydvihnutý „z prachu“ a stal sa príkladom pravého, plnohodnotného života, je veľmi potrebná aj v dnešných dňoch. Preto každá spoločnosť si ctí svojich výnimočných ľudí a oslavuje ich skutky. Smrťou človeka sa nekončí jeho odkaz a sláva. Božia moc siaha až za hrob. A v tom je aj naša nádej, že keď vedome žijeme zodpovedne pred Bohom, budeme odmenení večným životom.
Aj v dnešnej dobe, v spoločnosti, v ktorej žijeme, sa stretáme s podobnými alebo ešte i horšími praktikami a nešvármi ako za starodávnych čias, v ktorých žil prorok. A je jedno, či sa ľudia otvorene hlásia k viere v Boha, alebo nie. Slová proroka nás povzbudzujú, aby sme sa držali Božích ciest, posilňovali sa v nádeji, že konečný cieľ a perspektíva, ktorú vidíme, nie je chiméra, ale skutočná méta, ktorá má Božie zasľúbenie večnej slávy. Tohtoročný Zelený štvrtok nám teda prináša nielen tieseň a strach z nastávajúcich dní, v ktorých budeme musieť možno všeličo pretrpieť a zniesť, ale uistenie nášho Pána v Jeho Svätej večeri nám dáva záruku, že kto je účastný na „jedení a pití toho Jeho chleba a vína“, bude s Ním spojený naveky a Jeho sláva ho neminie.
Práve život a dielo Ježiša Krista jednoznačne potvrdzuje, že život jedného človeka môže presahovať svojím významom čas aj priestor a vytvoriť méty pre ďalšie generácie. Ježišov život bol čistou prezentáciou Božej spravodlivosti. Aj keď vyvrcholil drámou Jeho ľudského života, keď ľudia volali: „Ukrižuj Ho“, Jeho odkaz na lásku a spásne dielo nemohol premôcť žiaden ľudský hriech so všetkými jeho tragickými prejavmi. Tie síce vidíme vo forme nenávisti, zvrátenej túžby ubližovať iným a šíriť okolo seba strach, bolesť a smútok, ale vždy bude pravdou, že ho možno poraziť. Kto sa nechá opantať hriechom, zavrhol Boha, a tým aj život, o čom napokon vypovedá i ukrižovanie Božieho Syna. Jeho posolstvo dodnes šokuje neveriacich, no platí bezpodmienečne.
Lebo posledné slovo patrí Hospodinovi. Nemusíme sa preto báť, nemusíme podliehať pesimizmu a beznádeji, a to ani nad tisíckami nových hrobov u našich susedov. Keď Boh vzkriesil Ježiša Krista k večnému životu, tým definitívne potvrdil, že cesta, ktorou išiel Ježiš, má v živote skutočnú hodnotu. Pripomeňme si slová nášho Pána: „Nebuďte ustarostení o svoj život… Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť.
To znamená, že sa máme usilovať o dobro pre seba a svojich blížnych, zápasiť v každodennom živote s ťažkosťami a pritom nezabúdať na to zásadné, že Boh je s nami, sme Jeho ľud a raz nás všetkých privedie k večnému pokoju. Nebudeme preto upadať do beznádeje, aj keď je to veľmi ťažké v tých najzložitejších chvíľach života, keď slová nevedia potešiť. Je tu však Božie zasľúbenie plnohodnotného života, ktoré platí aj dnes. Je aktuálne práve vo chvíľach, keď sa nachádzame v úzkostiach a v smrteľnom nebezpečenstve. Snažme sa využiť čas, ktorý nám Pán daroval, na zmysluplnú činnosť, aby sme žili život, ktorý je plný lásky, pokory, skromnosti, ale aj trpezlivosti a vytrvalosti. Naše myšlienky venujme vyšším cieľom než len pominuteľným materiálnym veciam alebo svetskej kariére.
Majme pevnú vieru, že Božie zasľúbenia sa raz definitívne naplnia. Aj keď k tomuto cieľu vedie dlhá cesta, treba po nej vytrvalo ísť, niesť trpezlivo svoj kríž, tú ťarchu, ktorú so sebou prináša každodenný život. Lebo Boh je s nami a Ježiš, ktorého obeť si aj dnes pripomíname, nám dáva Ducha Svätého, aby sme mali silu obstáť i v tých najťažších skúškach. Boh sa prizná k človeku a nájde v ňom zaľúbenie, ak srdcom i ústami miluje spravodlivosť, Božie cesty a Jeho spravodlivosť. Tak ako sa priznal k Ježišovi Kristovi a Jeho životu, prizná sa i k nám. Tí, ktorí sa toho držia, sú nakoniec blažení a požehnaní. Dôverovať Bohu znamená podporovať život. Nedôvera a nevera vedie nakoniec k úplnému odmietnutiu Boha a voľbe pre smrť.
Každý život na tejto zemi má svoj začiatok i koniec. Narodenie i umieranie je jeho súčasťou. Každý človek má v živote jedinečnú možnosť a príležitosť slobodne si vyvoliť naplniť svoj život láskou a prácou pre iných. A Boh sa takého človeka ujíma, stojí pri ňom a ukazuje mu niečo zo svojej podstaty. Všade tam, kde sa viditeľne prejavuje láska, nachádzame aj stopy Boha. Preto nezostane zabudnutá vytrvalá služba lásky. Ona je odrazom Božej lásky k človeku, ktorá sa najvýraznejšie prejavuje práve v slabosti, keď je jej treba najviac. Láskavý a milosrdný človek môže byť dlho nedocenený a niekedy dokonca pokladaný za akéhosi čudáka. Ale jeho svetlo nakoniec zažiari a ľudia objavia jeho veľkú cenu. Nezištne preukazovaná láska má svoj presah do večnosti, kde je zlo i samotná smrť s konečnou platnosťou na strane porazených. Skutky lásky a dobroty, ktoré tu po našich blížnych zostávajú, vypĺňajú medzeru a prázdne miesta po nich. Lebo oni žili, trpeli a umierali za našu lepšiu budúcnosť, i keď to vtedy nedávalo zmysel. Hriech ani smrť už nemôžu mať nad nami definitívnu moc.
Drahí bratia a milé sestry! Dnes sme omráčení silou zloby silného národa, ktorého sa boja všetky národy naokolo, lebo vládne nad obrovskými zemskými pokladmi a jeho zbrane sú neslýchane smrtiace. Ale spýtajme sa prorokov, na ktorej strane by bol dnes Hospodin! Komu chceme veriť: Bohu a či mocnému človeku? Veriaci človek vie, že Hospodin má navrch i dnes. Preto Ho voláme: Hospodin vojov, mocný Pán neba i zeme. On je na strane svojho ľudu, ktorý kráča cestou pokoja a trpezlivosti. Nebojme sa nepriateľa viac ako Boha! Posilnime si bedrá vierou, aby sme vládali odolávať silnému nepriateľovi! Už starí Gréci sa postavili mocnej Perzskej ríši a zvíťazili, lebo bojovali udatne a hrdinsky za svoju slobodu. Pozdravovali sa slovom chairein, čo v preklade znamená „radujte sa“. Vyjadrovali tak svoj postoj k životu, ale aj k smrti. Radovať sa nám treba z každého dňa, lebo ho môžeme naplniť dobrými skutkami a my tu máme na to vytvorené podmienky. Kto je teda zdravý a v dobrej kondícii a má všetko, čo potrebuje k plnohodnotnému životu, nech koná dobro a bojuje proti nespravodlivosti.
Môžeme si zobrať príklad aj od starých Rimanov, ktorí mali heslo: „Carpe diem“, čo doslovne znamená „uchop deň“. Aj my sa chyťme príležitostí a využime deň naplno, kým na to máme možnosti. Náš postoj k otázkam života a smrti je zahalený obavami a neistotou. Pýtajme sa teda: Naozaj veríme tomu, že Boh je Stvoriteľom sveta a svet je Boží? Že On je zvrchovaným Pánom života aj smrti? Pretože naše víťazstvo je skryté v našej viere. Viera nás posilňuje v nádeji, že raz príde konečné víťazstvo v dokonalej forme bytia v eschatologickom Božom kráľovstve. Preto, brat a sestra, ži zodpovedne a spravodlivo každý deň, ktorý ti Boh pridáva k životu, a raduj sa z toho! Máme totiž iba jeden život, a ten raz bude s konečnou platnosťou zhodnotený Bohom. V tejto viere a nádeji pristupujme aj k sviatosti svätej Večere Pánovej a zasväťme sa obetavej službe i práci v prospech lepšieho sveta. Vo viere, že ten, kto v Kristovi žije a umiera, ten nezomrie naveky, ale jeho odkaz tu zostane, lebo žil a umrel pre večné hodnoty a raz bude vzkriesený k novému životu, aby vošiel v radosť svojho Pána a dosiahol odmenu, ktorá mu bola prichystaná.
Bratia a sestry, i my v tom rozbúrenom svete, keď sa nám rúcajú všetky istoty, využime príležitosť a vyvoľme si život, ktorý sa Bohu ľúbi. Zachovajme si pevnú vieru a dobrú nádej, že je Boh s nami, má s nami svoj zámer a vedie nás k cieľu, aby sme si raz a navždy odpočinuli od úskokov toho Zlého. Máme totiž jedinečný dar a možnosť uvedomovať si svoju vlastnú existenciu a naplniť ju dobrotou a láskou v prospech života na tejto zemi. Pokora a radosť zo života sa stanú zdrojom obrovskej vnútornej sily a odvahy pri presadzovaní spravodlivosti, ľudskosti a lásky v spoločnosti, v ktorej žijeme, aby aj ostatní sa podľa nášho vzoru mohli napokon vyrovnať s ťažkými otázkami života a smrti. Amen.
Modlitba
Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti srdečne, že dnes, tak ako voľakedy dávno, sýtiš biednych a hriešnych ľudí svojím svätým telom a predrahou krvou, lebo chlieb, ktorý lámeme, je spoločenstvo Tvojho tela, a kalich, ktorému dobrorečíme, je spoločenstvom Tvojej krvi. Posilňuj nás v tomto ťažkom čase, aby sme v sile toho pokrmu mohli zvládať všetky nástrahy toho Zlého a zvíťaziť v tomto rozjatrenom svete. Za to, že si s nami a staráš sa o nás, Ti nevieme ani dostatočne ďakovať, ale silou Tvojho Ducha chceme vykonať všetko podľa Tvojej ľúbej vôle.
Pomáhaj nám a zmocni nás ku skutkom lásky a milosrdenstva voči svojim blížnym, aby sme v čase úzkosti neváhali pridať sa na stranu života a ľudskosti a nepoľavili pred nepriateľom, ktorý nás zastrašuje. Nech Tvoja Svätá večera nám pripomína, že i Ty si neváhal položiť svoj život za nás, aby sme mali život v hojnosti Božieho pokoja. A keď nás raz prevedieš cez bránu smrti, prijmi nás v kráľovstve svojho Otca k nebeskému stolu, kde budeš s nami a so všetkými vyvolenými piť z nebeského vínneho kmeňa a radovať sa s nami v Duchu Svätom naveky. Amen.
Mgr. Ján Ondrejčin
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: pixabay.com
