Čím je nám iná kultúra vzdialenejšia, tým sa zdá zvláštnejšia. Z geografického hľadiska to môže byť pravda, ale najčastejšie to vnímame pri časovom odstupe. Zákony a zvyky starodávnych civilizácií nás často šokujú ako bizarné a nespravodlivé. Niet pochýb, že niektoré takými boli. Ak však predpokladáme, že ľudia boli vtedy, práve tak ako dnes, racionálnymi bytosťami, môžeme prinajmenšom predpokladať, že sa ku každému zákonu a zvyku dopracovali úmyselne, a každý z nich mal slúžiť inému účelu. Zo zvyškov týchto kultúr, ktoré nám zostali, sa učíme veľa o týchto ľuďoch a národoch.
Ako kresťania veríme, že každé slovo Biblie nám dal Pán Boh. Tá obsahuje zákony starobylého národa Izraelitov, ktoré sú zapísané v prikázaniach Starej zmluvy. Hoci sa tohto práva nedržíme, aj tak ho stále študujeme, aby sme zistili, čo nám hovorí o našom Bohu. Veď zákony sú vždy obrazom zákonodarcu. Ak chcete spoznať charakter Borisa Johnsona, Justina Trudeaua alebo Donalda Trumpa, naučíte sa niečo o nich štúdiom zákonov, ktoré presadzovali. A ak chcete spoznať charakter Boha, výborným miestom, kde začať, je štúdium zákonov, ktoré nastolil.
Ale mnohí, čo čítajú Starý zákon, ostanú presvedčení, že Boh je náladový, nespravodlivý, bigotný či mizogýnny. Ak ste čítali príbehy tých, ktorý “dekonvertovali”, teda tých, ktorí dnes popierajú to, čomu kedysi verili, ľahko môžete zistiť, že vyjadrujú svoju pochybnosť o týchto starodávnych zákonoch a spochybňujú morálku akéhokoľvek Boha, ktorý by mohol ustanoviť také zákony. Niektorých kresťanov ťarcha tejto kritiky sužuje. Niektorí sa snažia pochopiť, ako tieto zákony odrážajú Božiu lásku a Jeho vznešený charakter. To by nás však nemalo prekvapovať, lebo žijeme v dobe veľmi vzdialenej od tejto kultúry. Ak chceme vedieť, v čom sú tieto zákony spravodlivé, férové a dobré, musíme študovať nielen samotné zákony, ale aj kontext, v ktorom vznikli; musíme študovať nielen zákony danej krajiny, ale aj zákony ostatných, okolitých krajín, lebo tieto zákony neboli iba spravodlivé, férové a dobré, ale aj spravodlivejšie, férovejšie a lepšie ako by inak mohol ktokoľvek očakávať.
Pri nedávnom čítaní týchto zákonov ma fascinoval Boží náhľad na ne. Boh nielen dáva svojmu ľudu zákony, ale tiež ľuďom vraví, aká odozva na ne je primeraná. Počúvajte, čo hovorí Mojžiš v 4. kapitole Deuteronómia:
„A hľa, učím vás ustanoveniam a právnym predpisom, ako mi prikázal Hospodin, môj Boh, aby ste ich plnili v krajine, do ktorej vchádzate, aby ste ju zabrali. Zachovávajte ich a plňte, lebo to bude vašou múdrosťou a rozumnosťou v očiach národov, ktoré počujú všetky tieto ustanovenia a povedia: Naozaj múdry a rozumný ľud je tento veľký národ. Lebo ktorému veľkému národu by boli bohovia takí blízki, ako je Hospodin, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame? A ktorý veľký národ by mal také správne ustanovenia a právne predpisy, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám?“
Mojžiš mal Bohom danú dôveru v to, že tieto ustanovenia a predpisy boli dobré. Ony boli dobré nielen objektívne, ale aj komparatívne dobré – lepšie ako tie, ktoré mal ktorýkoľvek iný národ. Prečo? Uvádza aspoň tri dôvody.
Po prvé, toto právo poukazuje na Boha, ktorý chce svojmu ľudu ukázať Božiu múdrosť. Mojžiš ľudí uisťuje, že ak sa budú držať práva daného Bohom, iné národy budú ich poslušnosť vnímať ako znak múdrosti a porozumenia. Prečo? Lebo toto právo je veľmi dobré a spravodlivé. Chráni tých, ktorí potrebujú ochranu. Dáva zľutovanie tým, ktorí zľutovanie potrebujú. Národ Izraela by nemal byť ostýchavý pokiaľ ide o znenie tohto práva a o jeho dodržovanie. Skôr by jeho znenie aj dodržovanie mali byť predmetom hrdosti. Ak koná tak, ako mu právo káže, iné národy zvolajú: “V tomto národe určite žijú múdri a chápaví ľudia.”
Po druhé, toto právo ukazuje Boha, ktorý je blízko k svojmu ľudu. Ním Boh ukazuje, že chce žiť so svojím ľudom. Zákony týkajúce sa spravodlivosti a čistoty sú prinajmenšom čiastočne určené na to, aby z tohto národa urobili vhodne obydlie pre Boha. Bude žiť so svojím ľudom, vo svätostánku (a neskôr v chráme), na arche, medzi cherubínmi. Prostredníctvom kňazov a prorokov ukáže ľudu svoju vôľu. Toto právo Ho ukazuje ako Boha, ktorý chce byť prítomný, ktorý je ochotný a túži počúvať svoj ľud a odpovedať mu. Lebo, ako hovorí Mojžiš, “ktorému veľkému národu by boli bohovia takí blízki, ako je Hospodin, náš Boh, kedykoľvek ho vzývame?”
Po tretie, toto právo ukazuje Boha, ktorý je čestný. Čestná povaha práva odhaľuje čestnú povahu Boha. Zľutovná povaha práva odhaľuje zľutovnú povahu Boha. Tam, kde zákony národov okolo Izraela vykazovali favoritizmus a často boli drsné a brutálne, zákony Izraela dokazovali svätosť a čestnosť jeho svätého a čestného Boha. “Ktorý veľký národ by mal také správne ustanovenia a právne predpisy, ako je celý tento zákon, ktorý vám dnes predkladám?”
Súčasní kresťania sa môžu občas cítiť nepríjemne, keď čítajú zákony, ktoré sú tak veľmi zvláštne, alebo ustanovenia, ktoré sa zdajú byť tak veľmi drsné. Avšak táto zvláštnosť a drsnosť je spôsobená viac našim časovým odstupom než samotnými zákonmi. Božie zákony skôr, dokonca aj tamtie, Boha ukazujú v jeho láskavosti, zľutovaní a cti.
Autor:
Tim Challies
www.challies.com
Preklad:
Svetozár Gavora
uverejnené so súhlasom autora
ilustračné foto: wikipedia.org
