Spomíname na Zoru Kachničovú

 Evanjelická a. v. farárka ThMgr. Zora Kachničová

V noci zo 6. na 7. mája 2021 vo svojich nedožitých 90-tich rokoch pri požiari na fare v Čelovciach tragicky zomrela sestra farárka Zora Kachničová, rodená Beblavá.

Narodila sa 15. mája 1931 v Kaunase v Litve rodičom profesorovi Dr. Jánovi Beblavému a Libuši, rodenej Lukášovej. Pokrstená bola ako Zora Libuše Bituré. Jej otec prednášal systematickú teológiu na tamojšej evanjelickej teologickej fakulte. Po tom, ako sa v roku 1934 sa stal profesorom na Evanjelickej teologickej fakulte v Bratislave, sa celá rodina presťahovala do Bratislavy.

V Bratislave absolvovala štyri triedy ľudovej školy a osem tried na dievčenskom gymnáziu, kde úspešne zložila aj maturitnú skúšku. Potom začala študovať na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave.

V 50-tych rokoch 20. storočia sa spoločenská situácia na fakulte začala vyostrovať. Do spoločnosti sa vnoril kult osobnosti a režim začal postihovať ľudí za konfesionálne vyznanie. Za svoje náboženské postoje bola už v roku 1952 zaradená na listinu pokarhaných študentov. Preto jej nebolo umožnené dokončiť štúdium teológie a po úspešnom ukončení tretieho ročníka nebola prijatá do štvrtého. V októbri 1952 sa musela zamestnať ako lekárenská laborantka a neskôr ako robotníčka v záhradníctve.

V roku 1952 bol jej otec, profesor Ján Beblavý, vypovedaný z teologickej fakulty. V apríli 1953 bol presunutý z kaplánskeho miesta v Bratislave do Jasenovej, kde bol ustanovený za námestného farára. Spolu s ním sa na Oravu presťahovala celá rodina.

Aj tu mala sestra farárka problém zamestnať sa. Podarilo sa jej to až v októbri 1953, keď bola prijatá na miesto zdravotnej sestry v OÚNZ v Dolnom Kubíne. Bola nútená doplniť si kvalifikáciu a okrem zdravotníckeho kurzu externe navštevovala zdravotnícku školu, ktorú úspešne ukončila maturitou v roku 1960. V tých rokoch viackrát žiadala o opätovné prijatie na Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu, no bez úspechu.

V roku 1961 si podala prihlášku na Lekársku fakultu v Bratislave a v roku 1964 aj na Lekársku fakultu v Prahe, kde bola prijatá. V tých rokoch si opäť podala žiadosť aj na Slovenskú evanjelickú bohosloveckú fakultu. Všetko však zmenila náhla smrť otca 10. apríla 1968. Rodina ostala bez prostriedkov, preto bola nútenú prerušiť svoje štúdium a vrátila sa naspäť na Oravu, kde sa zamestnala v PNS v Dolnom Kubíne.

 

Rok 1968 priniesol uvoľnenie nielen v štáte, ale aj v cirkvi, kde zásluhou obrodného hnutia a prenasledovaných a postihnutých farárov bola opäť prijatá na teologické štúdium a v študijnom roku 1968/1969 absolvovala 4. ročník. Štúdium ukončila 19. októbra 1970. Ordinovaná bola 1. novembra 1970 vo Vrbovciach bratom farárom Bohdanom Končekom a ustanovili ju za námestnú farárku do cirkevného zboru v Čelovciach.

Dňa 27. januára 1972 uzavrela manželstvo s Jánom Kachničom, ktorý pôsobil ako kaplán v Nových Zámkoch. Ich spoločná cesta životom bola sprevádzaná svedomitou prácou a službou v Cirkevnom zbore ECAV Čelovce. Tu prežili celý svoj spoločný život až do smrti brata farára Kachniča, ktorý po ťažkej chorobe zomrel 10. apríla 2019. Pochovaný je vo Vrbovciach. Deti nemali. Pán  Boh si sestru farárku Kachničovú odvolal z tejto časnosti po tragickej udalosti v noci zo 6. na 7. mája 2021 týždeň pred dovŕšením 90-eho roku života.

Všade bude chýbať jej viera a láska, jej svedectvo kresťanského života, jej tichá a pokorná, ale významná služba. No na druhej strane, úprimne ďakujúc Všemohúcemu a milostivému Pánu Bohu za jej požehnaný život, všetci jej prajeme to, čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do srdca človeka nevstúpilo – teda to, čo pripravil Pán Ježiš Kristus svojim verným. S kresťanskou nádejou sa dívala do budúcich dní života, pretože verila v Božiu pomoc a ochranu, verila, že Božie úmysly s ňou sú o jej spasení.

Svoju vieru a presvedčenie nezaprela ani pred mocnými tohto sveta. Neupozorňovala na seba, ale celým spôsobom svojho života, vo svojej viere, láske a skromnosti dávala jasne najavo, že jej Hradom prepevným je sám Trojjediný Pán Boh.

Tak žila vo chvíľach radostných i vtedy, keď jej život bol ťažký. Preto jej patrí úprimné poďakovanie a uznanie, ktoré si sestra farárka ThMgr. Zora Kachničová zaslúžila.

Sestra farárka si v živote pripomínala vzácnu myšlienku z Knihy Jóbovej: „Dobré prijímame od Boha a zlé by sme nemali prijímať?“ (Job 2, 10) Aj ona prijala v živote i veľa dobrého od Pána Boha. Pán Boh jej dal mnohé vzácne dary: duchovné i telesné. Tieto dary dala do služby manželovi, ale aj rodine cirkevného zboru, v ktorom pôsobila ako farárka i ako manželka evanjelického farára.

Počas svojho života bola skúšaná, prenasledovaná, vylúčená zo štúdia a s rodinou vysťahovaná na Oravu. Posledné chvíle prežila vo svojom milovanom cirkevnom zbore na fare, kde strávila najkrajšie roky života, so svojimi knihami, ktoré jej robili obrovskú radosť.

Posledná rozlúčka so sestrou farárkou ThMgr. Zorou Kachničovou bola 15. mája 2021 v Cirkevnom zbore ECAV Čelovce. Pochovaná je pri manželovi vo Vrbovciach.

Asociácia slobodných zborov
evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Zdroj: pozostalá rodina, pohrebná kázeň
Foto: pozostalá rodina, pixabay