Prof. Ing. Ján Fuska, DrSc.
Dňa 11. mája 2021 sme sa rozlúčili s bratom prof. Ing. Jánom Fuskom, DrSc., významným vedcom, výskumníkom, vysokoškolským pedagógom, politikom, odborníkom na život a dielo generála Milana Rastislava Štefánika, aktívnym evanjelikom a zakladateľom Nadácie Milana Rastislava Štefánika.
Celý život sa riadil citátom M. R. Štefánika:
„Ak chceme nejakú vec priviesť k zdaru, musíme sami byť presvedčení o jej úplnej správnosti.“
prof. Ing. Ján Fuska, DrSc.
Detstvo
Profesor Fuska sa narodil 26. júla 1928 v Malom Záluží Štefanovi Fuskovi a Alžbete Fuskovej, rodenej Líškovej. Rodičia pracovali ako poľnohospodári. V tejto malebnej obci v okrese Nitra prežil celé svoje detstvo. Od roku 1934 tu vychodil ľudovú školu. V roku 1940 začal navštevovať Štátne gymnázium v Nitre, ktoré ukončil s vyznamenaním.
Štúdium
V roku 1948 sa stal poslucháčom Chemickotechnologickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Podmienky na jeho štúdium neboli vtedy ľahké. Jeho otec bol neprávom označený za kulaka a švagor Pavel Proksa bol evanjelický farár, čo sa vtedy pokladalo za politickú prekážku. Mamin brat, žijúci v tom čase v exile vo Švédsku, bol bez dôkazov odsúdený na trest smrti. Napriek týmto nepriaznivým podmienkam s vyznamenaním ukončil štúdiá a v júni 1952 bol promovaný na inžiniera chémie. V roku 1965 ukončil externú ašpirantúru a obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na ČSAV. Doktorskú dizertačnú prácu obhájil v roku 1982 v Komisii pre všeobecnú biológiu pri ČSAV. V roku 1991 habilitoval za docenta a od roku 1994 bol profesorom.
Práca
Po ukončení vysokoškolského štúdia a absolvovaní povinnej vojenskej služby pracoval ako inžinier vo viacerých chemických podnikoch. Krátko pôsobil aj ako biotechnik v Ústave chorôb z povolania a hygieny práce v Bratislave.
Profesor Fuska bol popredný vedec, chemik a mikrobiológ. Získal dokonalý prehľad o celej tejto vednej oblasti. Začínal v priemysle pri výstavbe fabriky Biotika v Slovenskej Ľupči, pokračoval pri zriaďovaní aplikovaného vývoja a výskumu. O jeho úspešnom pôsobení svedčí viacero patentov a za dosiahnuté úspechy mu bola udelená Zlatá plaketa.
Po presťahovaní do Bratislavy bol činný v základnom akademickom výskume a pôsobil aj ako vysokoškolský pedagóg. Rozpracoval problematiku biosorbentov, založených na báze mikrobiálnej biomasy schopnej sorbovať urán a prvky urán-rádiového radu. Neskôr sa zaoberal problematikou látok s potenciálnymi protinádorovými účinkami, ktoré izolovali z jáchymovských uránových baní. Ich výskum bol úzko spätý s tzv. jáchymovskou chorobou z ožiarenia. Za realizáciu vlastných patentov a z nich plynúcich úspor bol viackrát vyznamenaný. Profesor Fuska sa vo vedeckej oblasti venoval výskumu biologicky aktívnych prírodných látok najmä mikrobiálneho pôvodu. Vyše dvadsať rokov svoj výskum zameriaval na potenciálne cytostatiká a imunosupresíva. So svojimi spolupracovníkmi izoloval viac ako tridsať metabolitov, z nich desať nových antibiotík. Výsledky dosiahnuté v oblasti protinádorového výskumu prezentoval na medzinárodných kongresoch a sympóziách vo forme prednášok v Prahe, Londýne, Aténach, Zürichu, Moskve, Budapešti a v USA. Ďalšie výsledky boli publikované vo vedeckých periodikách, v zborníkoch a sú kryté 47 patentmi. Bol spoluautorom dvoch monografií, troch učebníc a 27 záverečných správ.
V kritickom období rokov 1990 bol zvolený za podpredsedu Akademického senátu Chemickotechnologickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Profesionálne sa zaoberal antibiotikami, v širšom význame látkami produkovanými mikroorganizmami. Študoval vlastnosti látok pôsobiacich proti nádorom a ovplyvňujúcich imunitu. Získal originálne látky užitočné pri transplantáciách, okrem iného aj pri chorobe z ožiarenia. Popri iných funkciách bol vymenovaný za člena Vedeckej rady Československej atómovej komisie, i keď paradoxne do roku 1989 bol považovaný za politicky nespoľahlivú osobu.
Milan Rastislav Štefánik
Profesor Fuska bol aktívne činný aj v oblasti národného života. Bol zakladateľom, dlhoročným predsedom a naposledy čestným predsedom Nadácie M. R. Štefánika, ktorá si určila za cieľ „neustále oživovanie jeho etických, mravných i národných myšlienok…“ V tomto duchu pán profesor pôsobil, prednášal, písal, publikoval, pripravoval výstavy, organizoval stretnutia, vydával informačné materiály. Najviditeľnejším činom Nadácie vďaka vysokému osobnému nasadeniu profesora Fusku bolo obnovenie Pomníka M. R. Štefánika v Bratislave, ktorý bol odhalený 3. mája 2009. Profesor Fuska však viac ako na materiálne hodnoty kládol dôraz na etický rozmer všetkej činnosti.
Rodina a viera
Rovnako aktívne sa zúčastňoval aj spoločenského života. Vychovaný bol v duchu zásad demokracie, náboženskej i spoločenskej tolerancie. Úcta k pravde a morálnym hodnotám bola profesorovi Fuskovi prízvukovaná rodičmi od detstva po celý život. Pri všetkej svojej vysoko odbornej činnosti, vynikajúcich pracovných výsledkoch a oceneniach ostal pán profesor Fuska skromným človekom, ktorý nikdy nezaprel svoje kresťanské korene a svoju vieru. Vyrástol v cirkevnom zbore v Nových Sadoch, potom bol členom zboru v Banskej Bystrici a napokon v Bratislave-Prievoze, kde bol presbyterom a aj zborovým dozorcom.
Bol verný v práci a službe svojej rodine: manželke, s ktorou spolu prežili vyše 65 rokov v krásnom manželstve, svojim milovaným dcéram a celému príbuzenstvu. Všade s láskou pomáhal, poradil svojimi životnými skúsenosťami, prinášal pokoj a porozumenie. Bol verným a dobrým služobníkom aj Pánovi, ktorý ho v Krste svätom prijal do spoločenstva veriacich, bol verným a dobrým služobníkom našej evanjelickej cirkvi. Miloval chrám Boží, slovo Božie a s vďakou prijímal sviatosti. Príkladne sa ako dozorca staral o cirkevný zbor, o chrám Boží a v predsedníctve cirkevného zboru i v presbyterstve jeho slovo vytváralo jednotu a budovalo pokoj.
Náš drahý profesor Fuska bol skromným Pánovým služobníkom. Tichým, nenápadným. Nechválil sa s tým, čo urobil, ale jeho práca ho chválila a chváli aj dnes. Prijal od Pána Boha mnoho vzácnych darov: život, zdravie, telo a dušu, rozum, zmysly, rodičov, manželku, dve dcéry, vnuka i vnučky a dožil sa i troch pravnúčat. Dostal vzácny dar viery, lásky, vernosti, dar nádeje a vytrvalosti. Môžeme povedať podľa slov z Ježišových podobenstiev: dostal päť talentov.
Ak o niekom platí slovo Pánovho blahoslavenstva, tak nepochybne aj o ňom: „Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo oni synmi Božími budú sa menovať.“ Svojou úprimnou vierou a svedectvom svojej práce a života si získal autoritu v zbore a úctu i vďačnosť všetkých. Pán, ktorý je skúmateľom našich sŕdc, vie najlepšie o jeho viere, láske, práci, o jeho vernosti.
parte prof. Ing. Ján Fuska, DrSc.
Posledná rozlúčka
Zmierený s Pánom Bohom zomrel 4. mája 2021 vo veku 92 rokov, 9 mesiacov, 8 dní, presne v deň smrti generála M. R. Štefánika. Posledná rozlúčka s pánom profesorom Fuskom bola 11. mája 2021 − v deň pohrebu M. R. Štefánika.
Pohreb pána profesora Fusku na cintoríne vo Vrakuni vykonal domáci brat farár Norbert Hajský spolu so sestrou farárkou Zuzanou Durcovou z Košarísk. Kázňou slova Božieho poslúžil a so zosnulým sa rozlúčil brat generálny biskup v. v. Miloš Klátik. Základom kázne slova Božieho bol biblický text z Evanjelia podľa Matúša 25, 19 – 21 o hospodárení so zverenými talentami. Pán profesor Fuska dary, ktoré dostal, nepremrhal, ale využil ich na pomoc blížnym. Jeho činnosť dobre vystihujú slová: „Našou vierou nie je to, čo navonok vyznávame, ale to, čo v živote vykonáme.“
Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
zdroj: rodina, odobierka, pohrebná kázeň, zborník k 80. výročiu narodenia
foto: rodina, freepik.com
