V predvečer 75. výročia SNP, ktoré je kľúčovou udalosťou naších novodobých dejín, sme sa dopočuli smutnú správu. Zomrel náš brat v Kristu, dlhoročný kolega a priateľ Dušan Vagaský. Je to iba nedávno, čo ukončil svoje pôsobenie vo funkcii riaditeľa Generálskeho biskupského úradu, pričom v predchádzajúcich rokoch pôsobil aj v Dozornej rade spoločnosti Reformata, a tiež v akciovej spoločnosti Tranoscius ako predseda predstavenstva. Z titulu svojej funkcie sa aktívne zúčastňoval aj rokovaní Generálneho hospodárskeho výboru, Generálneho presbyterstva a Synody.
Tento široký záber po mnoho rokov mu pomohol v dobrom poznaní a orientácii v cirkevných záležitostiach, ktoré využil najmä vo svojej funkcii riaditeľa GBU. Dokázal vybudovať oddaný, spoľahlivý a odborne zdatný kolektív, ktorý nielen dobre zvládal rutinné činnosti, ale aj iniciatívne implementoval nové poznatky a návrhy. Jeho dobrý vzťah k zamestancom GHV sa prejavil aj na ich loajálnosti, keď mnohí zo zamestnancov kvôli tomu aby zvládli všetko kvalitne a načas, ostávali bežne aj niekoľko hodín denne dobrovoľne v práci naviac. Tu je potrebné dodať, že to je situácia, ktorý sa vysoko cení aj v podnikateľskej sfére. Nie je to stav, ktorý sa dosahuje peniazmi, alebo riadením na základe príkazov a úloh, je to forma manažmentu založená na spoločných hodnotách, zámeroch a vzájomnej dôvere. To všetko v prospech Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.
Ak chceme niektoré z týchto aktivít spomenúť, tak tu určite patrí príspevok a práca Dušana Vagaského na novej štruktúre cirkvi, ktorú aj so svojimi kolegami vo výboroch veľmi dobre pripravil a zdôvodnil. Okrem efektívnej štruktúry s cieľom čo najviac podporiť zmysel a poslanie ECAV na Slovensku, sa aktívne zaoberal aj financovaním cirkvi, čo zahŕňalo aj spoluprácu so štátnymi orgánmi, a tiež koordináciu s ďalšími kresťanskými cirkvami na Slovensku. Vzhľadom na vývoj v okolitých krajinách pripravil aj alternatívu financovania pri odluke cirkvi od štátu. Veľmi v nás všetkých utkvelo jeho presvečenie, že cirkev by mala byť schopná sa financovať sama, a to z viacerých dôvodov. Prvým bola nezávislosť na štátnej moci, pretože ten kto je financovaný zo štátu je na ňom aj závislý, čo pre cirkev z pohľadu hodnotového a morálneho môže byť problém. Druhým bol ten, že tam kde prichádzajú dotácie, prebieha často aj nevyberaný boj o tieto zdroje, ktorý často nemá s poslaním cirkvi Kristovej nič spoločné. Tretím je ten, že ak existujú externé zdroje, zanedbáva sa funkčnosť a poslanie práce orgánov cirkvi, starostlivosť o zverený majetok, a aj na postoji niektorých kresťanov sa prejavuje vlažnosť a nezáujem. Bol presvedčený, že skutočne veriaci ľudia, ktorým na cirkvi záleží sú pripravení pre túto cirkev obetovať resp. zabezpečiť všetko potrebné – v takom rozsahu aby mohla plniť svoje poslanie. S týmto postojom a názorom Dušana Vagaského môžeme len súhlasiť.
Medzi ďalšie aktivity, ktoré ako riaditeľ GBU iniciatívne podporil a zabezpečoval, bolo transparentné riadenia pomoci zo zahraničia, priame, úplné a včasné informovanie cirkevných médií, vďaka čomu bola široká evanjelická verejnosť nielen informovaná, ale aj zainteresovaná do činnosti cirkvi. Po roku 2014 aktívne spolupracoval na novom nastavení vzťahov s novým vedením spoločnosti Reformata, vďaka čomu sa po viacerých problémových rokoch podarilo aj tu vytvoriť transparentný (dôveryhodný) a účtovne efektívny systém, ktorý za niekoľko rokov zabezpečil na účtoch ECAV, ako vlastníka budov, dostatok zdrojov aj na ich náročnejšie opravy. Samostatne je potrebné spomenúť podporu zavádzania Elektronického informačného systému, kde aktívne zabezpečoval finančné zdroje na tento projekt, a ako riaditeľ GBU bol ochotný iniciatívne prebrať na GBU aj väčšinu prevádzkových nákladov, aby sa takto vytvorili čo najlepšie podmienky na implementáciu tohto systému v zboroch našej cirkvi. A bolo toho ešte oveľa viac…
Na týchto úspešných projektoch bolo veľmi dobre vidno presvedčenie Dušana Vagaského o zmysle a potrebe tejto práce pre cirkev, pre ktorú dokázal nadchnúť aj svojich spolupracovníkov. Jeho správy, komentáre a návrhy inšpirovali a priťahovali ďalších spolupracovaníkov, ktorí boli ochotní tieto návrhy rozpracovať a podporiť. Dušan Vagaský v sebe spájal tri základné črty, z ktorých prvá a najdôležitejšia bola jeho verná a hlboká kresťanská viera. To sa prejavovalo v jeho osobnom živote, oddanej práci a nasadení pre cirkev, ale tiež aj v jeho správach, ktoré vždy správne umiestnil do biblického kontextu. Druhým, ktorý už bol čiastočne spomínaný bola jeho odbornosť. Tá vychádzala nielen z jeho predchádzajúcich manažérskych skúseností, ale najmä z jeho dlhodobej práce pre cirkev, kde získané poznatky nielen spracoval, ale im dal vlastnú pridanú hodnotu, a tak ich znova zužitkoval v prospech cirkvi. Tretím bol charakter a osobný prístup, kde každý, kto s Dušanom spolupracoval mohol potvrdiť jeho zásadový a jasne vyhranený postoj definovaný vzťahom k ECAV, ale zároveň aj jeho priateľské, spoločenské a tímové správanie vo viacerých komisiách a cirkevných grémiách, v ktorých pracoval.
O to viac ťažko znášal “cirkevnú politiku” ktorá už skôr pred voľbami, ktoré prebehli v roku 2018, znemožňovala objasnenie záležitostí okolo Reformaty, vnášala na Generálnom presbyterstve a Synode neodborné a účelové komentáre do účtovných závierok, skôr s cieľom diskreditovať minulé vedenie cirkvi, ako vyjadrovať sa k veci samotnej. Podobne neodborne a účelovo sa nasmerovala aj diskusia o ďalšej štruktúre cirkvi, kde namiesto posudzovania výhodnosti jednotlivých alternatív sa všetko nasmerovalo “k jedinej politicky správnej alternatíve” troch dištriktov. Podobne aj priebeh kandidačných porád resp. celých volieb považoval za nesprávny a nešťastný, pretože za účelové považoval už samotné nastavenie príslušného volebného zákona, kde mu dal za pravdu aj názor Osobitného senátu Generálneho súdu ECAV. Vždy však jednal bez emócií a korektne, dodržiavajúc v prvom rade kresťanské hodnoty, ale aj nezávislosť, objektivitu a odbornosť ako hlavné atribúty svojho konania.
Po “prevzatí moci” sa nové vedenie s Dušanom Vagaským, napriek všetkému jeho prínosu pre cirkev, rýchlo a doslova neľudsky vysporiadalo. Na otázku či je ešte ochotný robiť pre cirkev totiž Dušan Vagaský ako čestný človek a veriaci kresťan, oddaný ECAV odpovedal protiotázkou, “To záleží od toho ako sa postavíte k Reformate”. Neviem akú dostal vtedy od človeka povereného riadením GBU (Martina Kováča) presne odpoveď, ale zakrátko bol na hodinu nútený opustiť svoju kanceláriu, a v nasledujúcich dňoch aj samotný Generálny biskupský úrad. Podobne ako vo filme Vyšší princíp aj tu Dušan Vagaský ukázal jasný postoj, kde na hodnotách a ich aplikácií v praxi záleží. Keby tak takýchto ľudí bolo v našej cirkvi viac! Neviem si predstaviť cirkev, a dokonca ani firmu, ktorá sa takýmto spôsobom vysporiada s človekom, ktorý jej tak veľmi pomohol.
Ani to však Dušanovi Vagaskému nezábranilo ďalej pomáhať Evanjelickej cirkvi, keď, tentokrát už ako radový člen cirkvi aktívne prispieval k témam, ktoré sa riešili v ECAV. Samozrejme, už len podľa možností, ktoré mu ostávali, a to uverejňovaním odborných komentárov v Evanjelickom posli resp. na internete. Za Asociáciu slobodných zborov ECAV chcem zvlášť vyzdvihnúť to, že Dušan Vagaský umožnil zverejnenie jeho návrhov na reorganizáciu cirkvi na internetových stránkach Asociácie, do novovzniknutej sekcie Návrhy Asociácie SloZ pre ECAV. So zámerom podporiť širokú, efektívnu a transparentnú diskusiu v ECAV o najlepšej forme riadenia cirkvi. Aj keď často sám hovoril, že štruktúry či vízie sú síce dôležité ale nie sú všetko. Ešte viac je dôležité akí ľudia zastávajú pozície v danej štruktúr.
Hovorí sa, že ťažko sa buduje, ale ľahko sa ničí. Dušan Vagaský sa snažil vybudovať vernú, hodnotovo zameranú, efektívnu a transparentnú cirkev, a do veľkej miery sa mu to podarilo. Ak by mal možnosť a viac času určite by v tejto snahe pokračoval. Aký to rozdiel so súčasným stavom, keď je zahraničná pomoc znovu schvaľovaná bez predchádzajúceho posúdenia GHV, keď o preddefinovanej štruktúre cirkvi rokuje iba zopár vyvolených, keď evanjelici cez média nevedia ani kedy a ktoré grémium rokovalo, a už vôbec nie o čom rokovalo. Keď Elektronický informačný systém upadol, napriek veľkým investíciám, vynaloženému úsiliu a stavu, kedy bol pripravený na nasadenie, do zabudnutia. Keď z Reformaty boli z kľúčových pozícii odstránení všetci, ktorí prispeli k tomu, aby sa z nej stala nová transparentná a efektívna spoločnosť. A to aj potom čo Synoda schválila prácu komisie, ktorá túto skutočnosť potvrdila. Keď iný názor nie je vítaný na obohatenie diskusie v prospech ECAV, ale títo ľudia – laici či duchovní, sú naopak vylučovaní z výborov, postihovaní a prenasledovaní. Keď sú postihovaní a ponižovaní aj bývalí biskupi, aj bez toho aby sa niečím voči cirkvi previnili. A naopak, nové vedenie cirkvi a GBU sa nevie vysporiadať ani s elementárnymi žiadosťami o disciplinárne konanie vo veci porušenia volieb, hoci tieto boli podané už skoro pred 10 mesiacmi. Keď súčasné vedenie už ovládlo všetky na cirkev prepojené médiá, a teda všade môžeme počut a čítať len ten jediný správny názor …
Dušan Vagaský už nie je medzi nami, a bude nám všetkým veľmi chýbať. Ale dovolím si tvrdiť, že tak ako odkaz SNP, tak aj odkaz Dušana Vagaského ostáva medzi nami. Ako odkaz veriaceho a oddaného kresťana, dobrého odborníka a človeka. Je výzvou pre všetkých nás, aby sme aj napriek dočasným problémom na tento odkaz znovu nadviazali, a podobne ako by to chcel Dušan, v ňom aj pokračovali. V budovaní cirkvi, ktorá je soľou a svetlom, cirkvi bez pretvárky a faloše, cirkvi, ktorá je verná Božiemu slovu, a ktorá v slobode médií, názorov, ale aj správe majetku, účtovníctva či financií môže ísť svetu príkladom. Lebo len potom bude rásť, a to nielen početne, ale aj na obraz Boží.
O tento vznešený cieľ sa snažil Dušan Vagaský, a to je úlohou pre nás všetkých.
Ďakujem Pane Bože za všetko dobré čo sme cez Dušana Vagaského mohli prijať. Daj aby sme v jeho práci, ktorú pre Teba a tvoju cirkev vykonal pokračovali, a najmä aby sme zostali Tebe a Tvojmu slovu verní.
Za Asociáciu slobodných zborov ECAV
Jaroslav Mervart
