Špinavci
V Krátkom slovníku slovenského jazyka pri slovo špinavec nájdeme i jeho expresívny význam, a to slovo podliak. V tomto význame sa stretávame s takto definovanými jedincami aj v rámci cirkvi. Sú to ľudia nerešpektujúci iný názor, ľudia bez lásky k pravde, k spravodlivosti a bez skutočnej lásky k iným ľuďom.
Sú to jedinci uprednostňujúci svoje alebo skupinové záujmy (záujmy svojho klanu, s ktorými sa nekriticky stotožnili) bez hľadania pravdy, ochotní vždy našpiniť na iných. Konajú tak v nerozumnosti, pretože nechcú poznať a ani prijať pravdu – čo býva často paradox, ak proklamujú svoju príslušnosť ku Kristovi, ku kresťanstvu, k cirkvi.
Prezentujú sa ako tí, ktorých nemožno kritizovať, ktorým nemožno nič vyčítať, ktorých správanie nie je možné nazvať deštruktívnym. Byť bezcharakterným, nečestným a úmyselne poškodzujúcim iného im zrejme neprekáža. Osobujú si právo zasahovať nečestne do života iných, pričom na to zneužívajú aj Bibliu, Božie slovo.
Ján Krstiteľ tých podlých nazýva vreteničie plemeno. Keď Ježiš hovorí o pokrytcoch, myslí tým podlých, nečestne zmýšľajúcich a konajúcich ľudí.
Prečo tento úvod? Ak sa človek snaží o dobrú vec, na tom nie je nič zlé. Ak v cirkvi hovoríme o dobrých veciach života, o snahe o lepší život, o spolunažívaní Božích detí, potom je na mieste otázka, akým právom si niekto osobuje právo bez zjavného dôvodu vylučovať iných zo spoločenstva Božieho ľudu. Klamať, podvádzať, zavádzať, podsúvať nečestné úmysly, spochybňovať a podobne?
To všetko sa deje na modlitbách, po konzultácii s Pánom Ježišom Kristom?!
Tento boj medzi dobrom a zlom, čestnosťou a nečestnosťou, pravdou a lžou prebieha stále. Tento boj bojuje každý za seba. Kresťan sa však nemá zúčastňovať na zle a tvrdiť, že bojuje za dobro. Byť nečestný, neférový – a tvrdiť či domnievať sa, že je ako kresťan v poriadku, to asi v poriadku nie je.
V Západnom dištrikte ECAV sa budú konať voľby na funkciu dištriktuálneho biskupa. Kandidačná porada, ktorá všetkým prihláseným a podmienky spĺňajúcim kandidátom znova neumožnila ísť do volieb, ani oficiálne nezverejnila to, že znovu bezdôvodne vyradila jedného z kandidátov.
To, že predsa len sú dvaja kandidáti na post dištriktuálneho biskupa, asi niekomu nevyhovuje. Stále tu cítiť závan z čias totality: „Koho vám dáme toho zvolíte.“ Výber žiaden, nemožný. No teraz sa stalo, že sú dvaja kandidáti. Z toho jedna žena. Kde sú tie hlasy, ktoré túžili po ženskom kandidátovi? Že vraj ženy nechcú kandidovať – dala sa pred časom počuť generálna dozorkyňa R. Vinczeová. A ak je tu žena – kandidát, tak je zrazu ticho, alebo sa začnú robiť zákulisné intrigy!
„Dúfam, že s Asloz-om to nemá nič spoločné,“ píše nejaký pán XY na stránke Ako ďalej v ECAV. A tu sa chcem pristaviť. Takže už nejde o to, že prešla, ide sa nájsť iná vec, a to, že či nemá niečo s ASloZ? Tomuto človeku XY asi o cirkev nejde. Týmito slovami sa zaradil do radu špinavcov, ktorí špinia iného bez poznania reality. Takéto pomenovanie sa mu zaiste nebude páčiť, ale nech si dotyčný dobre uvedomí, že jeho vyjadrenia na členov a sympatizantov ASloZ sú nemiestne a podlé. Kto je ten pán XY, že si dovoľuje podsúvať domnienky, že ASloZ je niečo zlé?! Kto mu dal právo súdiť? Na základe čoho vôbec súdi, keď sa z nikým z ASloZ ani nestretol?!
Cirkev nepotrebuje byť svetlom, vzorom v myslení a konaní? Má byť z nej peleš lotrov, brloh klamárov a podvodníkov? To vari nie! A keď taká nemá byť, tak aj pán XY by mal vedieť, že ani ASloZ nič zlé nekoná, tak prečo by mala byť dehonestovaná tými, ktorým prekáža demokratická voľba v ECAV?! A, žiaľ, aj tými, ktorí sa snažia napríklad o to, aby do budúcnosti voľby generálneho biskupa či dištriktuálnych biskupov neprebiehali v cirkevných zboroch!
Ku kandidátke Sidonie Horňanovej: Je to moja bývala spolužiačka. Ústretová žena, evanjelička, vzdelaná, múdra, dobrá teologička, mama, evanjelická farárka pôsobiaca v cirkevnom zbore, učiaca na našej bohosloveckej fakulte, jazykovo zdatná, bývalá seniorka, teda nie niekto, koho ľudia nepoznajú – teda okrem spomínaného pána XY.
Nie je vhodné a ani správne niekomu brániť v túžbe po lepšej cirkvi. Kandidačná porada tomu bráni. Špinavé reči tomu bránia. Nečestní ľudia v cirkvi tomu bránia.
Je potrebné si uvedomiť, že ľudské názory sú často mylné. Ak si členovia kandidačnej porady myslia, že oni ľudí poznajú lepšie ako Pán Boh, potom tu niet čo dodať. V tomto smere svet postupuje oveľa čestnejšie, demokratickejšie a láskavejšie. No tu, v cirkvi, niektorí seba povýšili na miesto, ktoré im nepatrí. Asi sa boja Božieho zámeru a Božej vôle. Pretože čo ak by vyhral niekto iný ako ich nominant?! Ale potom to už nie je o viere v Pána Boha, ale o viere v človeka. Človeka, ktorý si všetko pripraví a Boha ťahá za nohy, nútiac Ho, aby mu potvrdil jeho túžbu.
Tu je však iný problém. Albert Einstein vraj povedal: „Človek s najväčšou dušou bude vždy čeliť najväčšej vojne s podlým človekom.“ Nejde tu aj o tento boj? O boj čestný a nečestný? O človeka s otvoreným srdcom a dušou a na druhej strane so špinavou politikou v cirkvi, ktorá nerešpektuje nikoho a nič?
Preto je na mieste sa spýtať, či pán XY a jemu podobní kamaráti netriedia ľudí ako za Slovenského štátu – na vhodných a nevhodných? Odsudzovať iných kresťanov, ktorých ani nepoznajú?! Čo sa tak pozrieť na osobnosť človeka, a nielen na túžby majetkových a vieroučných sektárov, ktorí robia rozbroj v cirkvi?
Alebo je potrebné čestne priznať, že mnohým Evanjelická cirkev augsburského vyznania nevonia, ale radi sa na nej priživujú. Radi sa dávajú voliť do funkcií, no v skutočnosti im na ECAV nezáleží. Z Audi urobiť Trabant nie je výhra, nemyslíte?!
Evanjelici by nikdy nemali byť špinavci, ktorí v kuloároch pripravujú intrigy. Veď v dnešnej dobe by aj samotného Ježiša Krista, Božieho Syna, zdehonestovali a urobili by z Neho neprijateľného človeka, lebo „či nie je náhodou aj On v ASloZ“? Alebo či náhodou nemá „niečo spoločné s ASloZ“?! Otázka by mohla znieť aj tak, či XY a jemu podobní „majú vôbec niečo spoločné s Kristom“.
Časy normalizácie, čistiek a našich ľudí zjavne niekomu stále vyhovujú. Zmena mysle teda nenastala. Stále si niekto myslí, že je potrebné vytvárať jadrá, skupinky, rozdeľovať a panovať. A aj niečo si uliať pre seba zo spoločného. Túžiť po cudzom a privlastňovať si niečo, čo mu nepatrí. Byť čestný k sebe, k Bohu a k blížnym je aj cestou, ako odísť od podlosti a špinavosti v cirkvi.
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: pexels.com
