„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma Ho nepohltila.
J 1, 1 – 5
Dnes si pripomíname sviatok Cyrila a Metoda. Dvoch solúnskych bratov, slovanských vierozvestcov, ktorí prišli pred 1157 rokmi na územie Veľkej Moravy. Knieža Rastislav prosil cisára Michala III.:
„Hoci naši ľudia zavrhli pohanstvo a dodržiavajú kresťanské zákony, nemáme takého učiteľa, ktorý by nám našim jazykom vysvetlil kresťanskú vieru. Pošli nám teda, vladyka, takého biskupa a učiteľa, aby aj iné krajiny, toto vidiac, nás napodobnili. Pretože od vás sa do všetkých krajín dobrý zákon šíri.“[1]
Cyril a Metod sú veľkými postavami v dejinách kresťanskej cirkvi u nás. Priniesli svetlo do tmy, ktorá vládla pre nezrozumiteľnosť latinských bohoslužieb obyčajnému ľudu. Kresťanstvo sa šírilo, ale slovo Božie bolo nezrozumiteľné a nepochopiteľné. Boli prijatí s otvorenou náručou a veľkým nadšením, pretože ľudia začali rozumieť a počuli prvý krát služby Božie v staroslovienskom jazyku. Najväčší dôraz kládli porozumenie bohoslužbám, ktoré pokladali za základ kresťanského života a prostriedok vzdelania. Preto hneď po svojom príchode prekladali bohoslužobné knihy do staroslovienskej reči. Uvedomili si, že Slovania nemajú ani vlastné písmo. Preto pre nich vytvorili písmo – hlaholiku, do ktorej prepisovali a prekladali Bibliu a všetky bohoslužobné knihy. Ich práca bola prvá forma reformácie v cirkvi, ešte pred Jánom Husom a Martinom Lutherom. Chceli upevniť kresťanstvo do hĺbky aj do šírky, pri zdôraznení kresťanskej rovnosti všetkých ľudí. Požehnaný bol príchod a požehnané zostalo dielo, ktoré vykonali.
Vďaka Ti, Trojjediný Pane Bože náš,
že si sa spoznať dal tiež našim národom,
keď si im poslal v pravý čas
Konštantína aj s Metodom,
ktorým si vštepil do sŕdc lásku k Slovu,
preto s ním smelo k nášmu ľudu šli
a v reči jeho Pravdu Tvoju, novú,
do našich zemi priniesli.
Skrze nich sial si Slovo svoje v ľude,
žehnal, by všade víťazilo v tmách,
Tus´nedal našim predkom väzieť v blude,
Ty sám si začal im svit v temnotách.
Svieť, žiar nám stále Tvojho Slova jas,
nech sa len jeho svetlom tešíme.
Veľkého diela dávnych čias,
nech dediča dnes hodní sme.
Úprimným srdcom, Bože, ďakujeme
za Pravdu – Krista, čo si predkom dal.
V nej daj i nám rásť všetkým každodenne,
pomôž by na nej každý z nás vždy stál.
Tomáš Gáll (CL 1963)
[1]GORAZD. Život sv. Cyrila a Metoda a ich vzťah k Rímu a Carihradu. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2012. s. 8.
ilustračné foto: svetlosveta.sk
Spätné odkazy