Nedeľa po Deviatniku
„Nech je deň čo deň požehnaný Pán, ktorý nás nesie. Boh je naša spása.“
Ž 68, 20
Slovo Božie je pre všetkých nás darom. Prijal si už dnes tento veľký dar od Pána Boha? Ak nie, započúvaj sa, brat a sestra do výkladu dnešného biblického textu.
Prekladatelia Písma nám dokazujú, aký prebohatý je tento biblický text. Je veľmi zaujímavé, že v rôznych dobách ho chápali rôzne. V kralickom preklade je tento verš preložený takto: „Požehnaný Pán, každého dňa nás obsýpa darmi svojimi.“ Koľko ľudí, by sa dnes s radosťou pripojilo k tomuto prekladu. Keby nás Pán Boh každého dňa obsýpal svojimi darmi. My však dnes akosi pozorujeme inú skutočnosť: Väčšina ľudí sa sťažuje, narieka, ako im to, či ono chýba. Ako ich v živote sprevádza nezdar a že život je len samá námaha a starosť. Ale toto nie je pri nás ľuďoch nič nové. Priblížme si vyznanie našich predkov vo viere slovami Jána Ámosa Komenského v Labyrinte: „Ľudia na svete hľadajú, kde by sa dalo čo uchmatnúť, a predsa nemajú nikdy dosť. Po ťažkej námahe sa občas človeku podarí získať svet, ale stratí pritom život. Preto toto nakoniec nie je nič platné, lebo i tak je človek sužovaný stálou nespokojnosťou ďalej. Verní Boží ľudia považujú za najväčšie bohatstvo Božiu milosť, ktorá v nich prebýva. Pozemské hodnoty sú im skôr na obtiaž, nie sú im ziskom. Hľadajú preto najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť. To, čo im Pán pridá, užívajú nie ako dôkaz vysokého postavenia, ale k tomu, aby ich život bol príjemnejší a znesiteľnejší. Spoliehajú sa na to, že Pán boh ich opatruje. Žiadať niečo naviac pokladajú za neslušné. Skutočne bohatý je ten, kto vie prestať na tom, čo mu Pán Boh dáva.“
Sme aj my tými, ktorí môžu vyznať spolu so žalmistom: „Požehnaný je Pán, každého dňa nás obsýpa darmi svojimi?“ A akými darmi nás to obsýpa? Každý jeden z nás by tu mohol menovať inú úroveň ľudského bytia. Máme svojich najbližších, máme strechu nad hlavou, netrpíme hladom, máme priateľov, máme svoju prácu a svoje záujmy. Určite by každý z nás mohol menovať niečo, čo si uvedomuje, že je veľký Boží dar. A my, veriaci ľudia, máme ešte čosi naviac. Máme tu zborové spoločenstvo, máme bratov a sestry vo viere.
Ale v každom jednom spoločenstve môže byť niekto, kto práve nie je schopný prežívať náš dnešný biblický text s radosťou a vďačnosťou. Niekto, kto prechádza ťažkým obdobím svojho života. Niekto, komu sa zdá, že jas vyprchal a bremeno je k neuneseniu.
A je veľmi zvláštne, že tento biblický text je prekladaný aj nasledovne: „Požehnaný Pán, každého dňa na nás kladie bremeno.“ To je už niečo, čo nám otvára nový pohľad. Že ľudský život nie je len bezstarostný a ľahký. A že každý deň je na nás kladená nejaká úloha, povinnosť, bremeno. Niekedy všetko zvládame ľahko a dobre, inokedy sa nám zdá, že je to nad naše sily. Ale Pán je ten, ktorý je s nami a ktorý nás každého dňa nesie. A problémy a starosti nám pomáha riešiť a zvládať.
Tento biblický text má aj náš súčasný preklad.: „Nech je deň čo deň požehnaný Pán, ktorý nás nesie. Boh je naša spása. To je rozhodujúca výpoveď, ktorá nás dvíha k istote, že Pán boh nám pomáha niesť všetky bremená. My vieme, že pod mnohými ranami života by sme sa boli dávno zosypali bez Božej pomoci a bez Jeho vedenia. Žalm 55. nám hovorí: „Na Hospodina uvrhni svoje bremeno a On ťa udrží a nikdy nedopustí, aby sa klátil spravodlivý.“ Pán Boh nám denne dáva silu, upevňuje zdravie, obnovuje vo vyčerpanosti, Jeho moc sa v našich slabostiach dokonáva.
Ako spoločenstvo máme tiež „jedni druhých bremená znášať a tak naplniť zákon Kristov.“ Plniť zákon Kristov máme i tým, že sa rozhliadneme okolo seba, na našich blížnych, ktorí možno tiež padajú pod bremenami života. Možno i cez nás a skrze nás chce Boh zo dňa na deň niesť ľudské bremená. On sám nám denne udeľuje silu, aby sme bremená nášho života uniesli. A tak vidíme, že tento náš preklad je najobsažnejší, obsahuje všetko. Tak postupuje Boh. Obsýpa nás darmi, dáva životné bremená a spolu s nami ich nesie. Ale preniká ešte hlbšie. Stredom Jeho záujmu sme my sami. Nás denne dvíha, nás denne nesie.
Hovorí tebe aj mne: „Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojím menom, môj si ty. Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa, keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, lebo ja, Hospodin, som Tvoj Boh, tvoj Spasiteľ.“
Tak mnoho Božích zasľúbení a uistení máme v Božom slove. Čítajme ho denne a posilňujme sa týmto vzácnym darom od Boha. A akú má ešte Božie slovo vzácnu úlohu v našom živote?
Práve o tom hovorí príbeh: Biblia a kôš vody. Dobre si ho zapamätajme a denne ním žime:
V horách v Kentucky žil starší muž so svojím mladým vnukom. Každé ráno dedko sedel v kuchyni a čítal svoju starú, opotrebovanú Bibliu. Jeho vnuk, ktorý chcel byť ako on, sa snažil vo všetkom napodobniť svojho starého otca.
Jedného dňa sa spýtal: „Dedko, snažím sa čítať Bibliu ako ty, ale mnohému nerozumiem a aj to, čo rozumiem, mnohé zabudnem, len čo ju zatvorím. Načo je dobré čítanie Biblie?“
Starý otec, ktorý naložil z prúteného koša zvyšné drevené uhlie do ohňa, sa pomaly otočil k nemu a povedal: „Zober si tento kôš a choď dole k rieke, dones mi v ňom vodu, koľko sa ti len bude dať.“
Chlapec robil, čo mu dedko kázal, ale všetka voda vytiekla z koša prv, než sa vrátil do domu.
Starý otec sa smial a povedal: „Nabudúce musíš utekať rýchlejšie!“ A poslal ho späť s tým, že to skúsia znova. Tentoraz chlapec bežal rýchlejšie, no kým prišiel do domu, kôš bol opäť prázdny! Zadychčaný povedal dedkovi, že voda sa v košíku nedá priniesť a šiel hľadať nejaké vedro namiesto košíka. Starý otec však povedal: „Nechcem, aby si doniesol vedro vody, chcem košík vody! Dokážeš to, ale málo sa snažíš!“
Chlapec, už trochu namrzený, to skúsil ešte raz, hoci vedel, že je to márne. No bežal ako len vládal, aby aj dedko videl, ako sa snaží – No stále s rovnakým výsledkom: „Vidíš, dedko, to vôbec nemá zmysel!“ A rozplakal sa.
Dedko ho pohladil po spotených vlasoch a usmial sa: „Teraz ti niečo ukážem. Pozri sa na košík! Keď som ti ho dával, bol od uhlia celkom špinavý, všimol si si?“ Chlapec prikývol.
„A aha, teraz je čistý, že v ňom teraz môžeme pokojne priniesť aj niečo na desiatu. Toto sa deje, aj keď denne čítaš Bibliu. Možno niečomu nerozumieš alebo si všetko nepamätáš, ale keď si to prečítaš, zmení ťa to zvnútra aj zvonku!
Toto je Božia práca v našich životoch. Toto je to, čo dokáže len Pán Boh: premeniť nás zvnútra aj zvonka a postupne sa staneme ako Kristus, jeho Syn.“
A čo vy, našli ste si už dnes čas na čítanie Božieho Slova? Ak nie, urobte tak čím prv. Nechajte na sebe pôsobiť Pána Boha denne. Amen
Modlitba
Zachovaj nás v svojom Slove, pomôž veriť opravdove. Ty sám, Ježiši, Pane náš, ktorý naše mdloby poznáš. Verný Pastier Izraela, chráň nás Tvoja láska bdelá, daruj nám pastierov verných a zbavuj nájomníkov zlých. Veď nás na pastvy zelené, na úbočia utešené, zvesť čistého slova dávaj a od bludov zachovávaj. Slovo Tvoje, ó, Kriste náš, kiež trvalo zostáva v nás. Amen, nech sa všetko stane, ako vo viere žiadame. Napĺňaj nás denne, drahý náš Pane tým vzácnym darom a pokladom svojho svätého Slova. Amen
Mgr. Jaroslav Ďuriš
evanjelický a. v. farár
