Vstupujeme do nového roka. Nejeden z nás sa určite zamýšľa nad  svojou životnou cestou a skúškami, ktorými prechádza naša cirkev. Vo chvíľach zamýšľania sa snažme odosobniť od problémov a naozaj otvoriť oči, vidieť veci reálne z nadhľadu. Nie každý je totiž hluchý a slepý.  Nie je málo tých, ktorých desí pohľad na hriech v cirkvi.

Nečestné praktiky pri nakladaní s cirkevným majetkom, falšovanie účtovníctva, neodovzdanie jeho elektronickej formy, parazitovanie na majetku v ECAV – to všetko bolo dokázané nielen cirkevnými ale aj svetskými kontrolami. Audítori, svetské súdy, znalecký posudok Ekonomickej univerzity a teraz aj daňový úrad potvrdili, že cirkevní funkcionári zlyhali – neboli svetlom ani soľou. Reformata  doteraz zaplatila čiastku skoro 42 000 eur ako dôsledok neodôvodneného krátenia dane, zaplatila pokutu  od daňových kontrolórov vo výške cca 15 000 eur. Následne dostala ďalšiu pokutu, zdôrazňujem ďalšiu,  a to od   správcu dane vo výške cca 14 000 eur a ďalšiu pokutu takisto od správcu dane vo výške cca 2 500 eur. Dozorná rada udáva celkovú sumu vo výške 72 835,62 eur. Je to ďalší dôkaz svetských úradov o závažných pochybeniach.

Ak pokuty v dohľadnej dobe nezaplatia, nastúpi exekútor… A  to ešte nie je všetko. Niekoľko tisíc eur bude treba zaplatiť aj za omeškanie, presná suma zatiaľ nebola z daňového úradu doručená. Takáto pokuta sa musí zaplatiť len za tri kontrolované roky. A čo za tie ďalšie roky? Reformata totiž vznikla v roku 1997. Tieto pokuty jasne dokazujú, ako klamú tí, čo píšu do Reformačných listov, že v Reformate sa nič nestalo a všetko je vymyslené.

Svetské súdy riešili alebo riešia aj krádeže niektorých farárov, majetkové prehrešky po zboroch. Ľudia poukazujú na amorálny život niektorých duchovných  atď.  Mali sme a máme pred tým zatvárať oči? Veľmi často dostávam otázku: „Kde boli zodpovední?“ Nuž, treba sa pýtať brata J. Brozmana a biskupov S. Sabola, I. Eľka, kde boli. Prečo tieto veci kryli? Nevideli, nepočuli? Prečo hádzali polená pod nohy tým, ktorí sa snažili  veci vyšetriť? Oni ich dokonca zakrývali a zakrývajú. Presbyterstvo VD vyzývalo vtedajšie predsedníctvo ECAV, aby dalo veci v Reformate do pôvodného stavu, nič nemenilo, nechalo po starom. Malo plávať v kalných vodách? Strašná hluchoslepota. A čo na to teraz oni? Mlčia. Snažia sa pomstiť, ovládnuť poslednú inštanciu – Tranoscius a Evanjelický posol a navždy zamedziť slobode slova, informovaniu a zaviesť dobu temna – praktiky z minulého režimu.

Evanjelický  posol totiž o týchto špinavých praktikách pravdivo informoval celú evanjelickú verejnosť, keď napomenutie v skrytosti nepomohlo, rovnako ani úsilie riešiť to najskôr na kompetentných grémiách. Špinavé praktiky sa diali pod ochranou niektorých vysokých cirkevných predstaviteľov. Tí robili všetko pre to, aby ich prikryli. Obklopovali sa vydierateľnými, aby im tí mohli pod hrozbou plne a oddane slúžiť. Takých si povolili do rôznych grémií, pretože ruka ruku myje. Potom veci neriešili, hádzali a naďalej hádžu polená pod nohy tým, ktorí sa snažia dopátrať pravdy. Som presvedčený, že Evanjelický posol splnil svoju  historickú úlohu, nezlyhal. Pod hrozbou mocných sa nesklonil. Moje veľké poďakovanie,  úcta a vďaka patrí sestre šéfredaktorke M. Kováčikovej, sestre redaktorke Z. Zimániovej, bratovi riaditeľovi Tranoscia Ľ. Turčanovi. Tak majú vyzerať a konať  ľudia pravdy.  Za pravdu treba bojovať a nenechať sa zastrašiť.

Strašný obraz našej biedy, nevyzretosť, amorálnosť a pokrivenú chrbticu,  naopak, máme možnosť vidieť na niektorých našich kazateľniach. Šokujúca situácia v cirkvi je preto, že pravda sa hovorí  pod kazateľňou,  a nie z kazateľne. Na hriechy sa poukazuje a po náprave sa volá pod kazateľňou – a na kazateľni sa hriechy prikrývajú. Aj Evanjelický posol, volajúci po náprave, si musí cestu k čitateľovi raziť cez lekárne, čerpacie stanice, kolportérov atď., nakoľko farské úrady bránia jeho šíreniu. Naopak, mnohí kňazi tlačia za peniaze cirkevného zboru Reformačné listy, šíria nimi dezinformácie a robia propagandu. Zapredali sa zlu. Predstavitelia a členovia cirkevného zboru by im to nemali dovoliť. Cirkevný zbor totiž farár nevlastní, je tam len nájomníkom, ktorý má slúžiť ľuďom a Pánovi, a nie si pretláčať svoju politiku, vlastné záujmy a emotívne manipulovať ľuďmi.

Toto, čo niektorí farári a funkcionári cirkevných zborov a cirkvi robia aj s Evanjelickým poslom, vojde do histórie, to napísal sám život. Chcem preto na nich apelovať: Bratia farári, spamätajte sa! Za to všetko, čo Tranoscius a EP robil, zrejme príde v najbližších dňoch  „poďakovanie“ – zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia Tranoscia a odvolanie vedenia spoločnosti – predstavenstva a dozornej rady, jeho riaditeľa, šéfredaktorky aj celej redakčnej rady. Tých, ktorí poukazovali na špinavosti v cirkvi totiž treba umlčať. „Cirkevná mafia“ sa o to postará. Posol bude potom zrejme vyzerať ináč, ako trstina klátiaca sa vo vetre, ani horúci, ani studený, iba ho vypľuť. Odvolanie súčasnej redakcie aj vedenia Tranoscia je „poďakovanie“ za statočnú prácu a odvahu. Toto je medaila, ktorú udeľuje cirkev statočným a to odpradávna – Hus je žiarivým príkladom.

Ďalší príklad, ako zastupujúce predsedníctvo (S. Sabol, J. Brozman) oceňuje statočnú prácu, je Reformata. Koncom roka, keď  udeľovali odmeny, na brata terajšieho konateľa Reformaty  „zabudli“. Naopak, dali mu už spomenutú cirkevnú medailu. Za statočnosť a vysokú odbornosť, za hodiny a hodiny práce naviac, za to, že účtovníctvo Reformaty dal do poriadku, on nesmel dostať nič. Naopak, možno sa čochvíľa rovnako dočká odvolania. Tak sa totiž v cirkvi oceňuje pracovitosť, statočnosť… Len tak  mimochodom. Nedostal odmenu  ani ten, čo má zvyk posielať zápisnice  z vizitácií  aj 2 až 3 roky po jej skončení? Alebo ten, čo vizitácie  niektoré roky nerobil vôbec? Ten, čo kryl podvody a neporiadky v ECAV? Jemu, žiaľ, odmena patrí! V cirkvi máme zvrátené poriadky, nezaujatý človek by povedal: Žijete  v krajine, kde sa voda sypala a piesok lial.  Lajdáctvo prekvitá a pravda je bitá a to na pôde cirkvi! Kam to títo ľudia dovedú?

Hlavným „hriechom“ EP je, že nekompromisne informoval o neporiadkoch a volal po náprave. Počul som námietky, že to sa nemalo stať, že máme pravdu, ale bolo to treba riešiť iným spôsobom. Pýtam sa: ako? Tiché napomenutia totiž nepomáhali, trvali roky a to od viacerých, grémiá nekonali.  Mal sa EP držať rady bývalej sestry seniorky Hudákovej, že má písať pekne? Nuž, čo na to povedať. Dobrá rada nad zlato. Až na to, že z toho hovorí farárske pokrytectvo. Veľa hovoriť a nič nepovedať, alebo ťahať medové motúziky popod nos a zavádzať ľud.  Opäť zdôrazňujem – my sa máme snažiť zo všetkých síl pekne žiť, nielen pekne písať. Život kresťana i cirkvi má byť príkladom, a nie vyháňať ľudí z cirkvi i kostola medovými rečami,  podlým, farizejským životom a zvrátenou misiou, teda antimisiou.

K tejto téme – jedno hovoriť a druhé žiť – sa mi žiada spomenúť aj niekoľko viet ku kázni brata biskupa S. Sabola a k pastierskemu listu bratov biskupov k Vianociam. Brat biskup Sabol v kázni na 1. slávnosť vianočnú  povedal, že  dnes  zo života vymizla  hanba. Má pravdu. Ani v cirkvi, ani medzi biskupmi už hanby niet. Vyoperovali im ju. Pýtam sa preto: nemal by sa hanbiť za  nezodpovedné plnenie svojich povinností? Aký príklad dáva kňazom aj ľudu? Nemal by sa hanbiť aj s bratom  Brozmanom za všetky nehanebnosti v Reformate, za jej ochranu? Nemal by sa brat Brozman hanbiť za to, že viackrát pred voľbami oklamal evanjelickú verejnosť zatajením podstatných skutočností v životopise, jednoducho podvodom? Dnes mu hocikto, zdôrazňujem, hocikto môže povedať, že opakovane klamal a oklamal evanjelickú verejnosť.

Ochraňoval aj bývalých konateľov Reformaty V. Daniša a J. Mlynára s ich hrubými podvodmi v Reformate a do úradu generálneho dozorcu sa dostal veľmi, veľmi spornou cestou.  Nemali by sa spolu s biskupom Sabolom hanbiť  za polená, ktoré hádzali pod nohy bývalému predsedníctvu cirkvi, keď znemožňovali vyšetrenia sporných majetkových záležitostí napr. v bývalom CZ Bratislava?  Nemal by sa hanbiť brat generálny biskup I. Eľko za to, že nič nevidel, nepočul, hoci bol členom  generálneho presbyterstva i predsedom synody a pomáhal upratovať – zametať špinu pod koberec na plné obrátky? Kde vtedy bol?  Nemal by sa hanbiť brat biskup J. Hroboň, veď on tiež nič nevidel, nepočul? Kde žil, nie náhodou v Bratislave? Nebol zorientovaný v problematike? Čudné.

V poslednom pastierskom liste bratia biskupi pozývajú k  zmiereniu, pokániu a dobrej vôli. Nechýba vyjadrená potreba pravdivo pomenovať zlyhania. Aj s tým súhlasím. Len musím niečo  podstatné dodať, prepáčte, bratia biskupi, hoci nie som teológ, musím vás asi  poučiť. Hriech treba jasne pomenovať,  vyznať, poprosiť o odpustenie a sľúbiť polepšenie. Nič z toho sa nestalo.

Rozhodne nestačí len všeobecné vyhlásenie o pokání a zmierení a ďalej ísť po starej ceste. Zacheus je príklad pravého pokánia. Hriech vyznal, polovicu majetku rozdal chudobným, keď niekoho oklamal, vrátil mu štvornásobne – teda zobral na seba dôsledky. Aký je to protiklad ku Dňu zmierenia organizovanému VD v Poprade. A dobrá vôľa? Tú môžete veľmi ľahko prejaviť. Prepáčte, narobili ste veľmi veľa chýb, kryli hriech. Preukážte dobrú vôľu – svoju oddanosť cirkvi – a ODSTÚPTE. Cirkev si vyberie, komu dôveruje. Rešpektujme to! Opakovane zdôrazňujem, rešpektujme to! Uvidíte, aká pozitívna reakcia nastane, aké naozajstné zmierenie a pokoj. Aké uvoľnenie a nadšenie pre budovanie cirkvi, pre službu.

Na hriechu sa totiž budovať nedá, na tom nespočinie Božie požehnanie.  Prepáčte mi moju úprimnosť, ale vaše nečisté  skutky sú príčinou  veľkej nedôvery, nepokoja v cirkvi a budete aj príčinou veľkého úpadku. Toto vojde do histórie našej cirkvi. Kryli ste zlo v cirkvi. Môžete  nás umlčať, ale hovorím vám, kamenie bude kričať o podlých skutkoch v cirkvi, ktoré kryjete. Ktosi povedal: „Dejiny píšu víťazi.“ Omyl. Božie slovo hovorí: „Nič nemôžeme  proti pravde, ale za pravdu.“ (2K 13, 8). Dôkaz? Aj  spolupracovníci s ŠtB vyšli na svetlo sveta, Pán Boh otvoril aj archívy a koľkí tomu predtým neverili?

Sme na prahu nového roka. Pohľad na situáciu v cirkvi  nás desí. Čo chcem zdôrazniť na záver?  Pravdu  nezadusíte. Vyzývam vás, hluchoslepí vodcovia, spamätajte sa prv, než bude neskoro. Vyzývam vás duchovných, spamätajte sa, nech luterák nestratí úctu, lebo poniektorí ho veľmi zašpinili. Statoční duchovní, prepáčte mi prísne slová, je čas  ráznejšie konať  i z vašej strany! Končím slovami z 22. kapitoly Zjavenia Jána 11. veršom: „ Kto pácha neprávosť, nech ju pácha ďalej. Kto je špinavý, nech sa špiní ďalej. Ale kto činí spravodlivosť, nech ju činí ďalej.“

Imrich Lukáč, bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku