Predpôstna nedeľa

A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.
(Kol 3, 17)

Milí bratia a milé sestry,
dnes je nedeľa a zaiste myslíme aj na naše chrámové spoločenstvá, v ktorých sme sa stretávali a spoločne oslavovali Pána Boha na službách Božích. Chýba nám spoločenstvo bratov a sestier vo viere. Veď kde sa dvaja či traja zídu v Kristovom mene, tam je On medzi nimi. Spoločné stretávania nás učia byť ľuďmi chápajúcimi tých druhých, učia nás byť menej zameranými na seba a viac obetavými pre blížnych. Meno Ježiša je aj Emanuel – Boh s nami. On je s nami, aj keď sú brány kostolov zatvorené.

Boh je taký veľký, že Ho neobsiahne vesmír, a zároveň môže prebývať v srdci človeka. Jeho prítomnosť skrze Slovo života nás spája so všetkými v Neho veriacimi. Kristus je hlavou cirkvi. Jeho prítomnosť kdekoľvek na svete je zárukou stále prúdiacej Božej milosti do našich životov.
Bez Krista niet slov, niet činov, ktoré by nás pred Bohom ospravedlnili a činili z nás Bohu milých ľudí. No v Ňom, v Kristovi, každé slovo a každý skutok nesú v sebe pečať Božej dobrotivosti pre dobro človeka. Dnes, v Predpôstnu nedeľu, ktorej témou je dar lásky, nemožno nám neďakovať Pánu Bohu za čistú lásku, ktorú nám poslal na zem, keď sa v Ježišovi do ľudského tela odela Božia láska, aby nás zachránila pred trestom a večným zatratením.

Aj keby niekto odmietal Boha s Jeho ponukou na večný život a spásu, predsa to, čo Pán Boh ponúka, potrebuje pre svoj šťastný život každý človek. Poznanie, že som milovaný, obľúbený a potrebný, je túžbou prezentovanou navonok či len ako skryté prianie všetkých ľudí.

Pán Boh nám ponúka svoju lásku. Nie je pravda, že len človek hľadá Boha, aj Boh hľadá človeka, aby zachránil toho, koho hriech zničil, zrúcal mu každú istotu a nádej. Koho zlé myšlienky väznia v lži, že pre neho už lásky niet. My ľudia slovom i skutkom hľadáme lásku a veríme, že ju nájdeme v inom človeku. Ako často sme sklamaní, že to nie je dokonalé. Dokonca našou láskou tá naša nájdená „láska“ možno veľmi pohŕda. Neustále hľadanie dovedie len k poznaniu, že dokonalosti lásky v tomto svete niet. Ak Písmo svedčí o tom, že Boh je láska, potom sa musíme my ľudia zaoberať aj touto cestou, ak nám skutočne ide o nájdenie pravej a čistej lásky.

Ak chceme naplniť svoj život láskou, potom potrebujeme zdroj, ktorý nás napĺňa čistotou a pravosťou toho citu, ktorému hovoríme láska, a to so všetkými atribútmi, ktoré pojem láska obsahuje. Na niektoré nás upozorňuje apoštol Pavel v Prvom liste Korintským v trinástej kapitole.

Ak hovoríme o láske, tá musí prinášať len dobro. Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska. (R 13 ,10) Ak verím v Pána Ježiša Krista, potom sa za lásku nemôže skrývať spôsobovanie utrpenia blížnemu v akejkoľvek forme, v čase a priestore. Lebo láska zle nerobí.

Nerobí zle sebe, ľuďom ani žiadnemu Božiemu stvorenstvu. Kristus, ktorý nič zlé neurobil, ani hriechu a lživých reči by sme u Neho nenašli, Ten neprišiel ako ničiteľ, ale ako Spasiteľ, aby sme v znovuzrodení mysle našli nový spôsob žitia. Ten spôsob je: život žitý v láske. Ak hovoríme o viere v Pána Boha, láska nie je nikdy spojená s hriechom. Ak si milý a hrešíš, tak nežiješ podľa lásky. Ak sa usmievaš a si prívetivý, ale pritom okrádaš blížneho, potom nežiješ podľa lásky. Hovorí sa: sklamal sa v láske. No v láske sa nemožno sklamať. My sme klamaní z hriechov, ktoré sa za lásku ukrývajú.

Kto lásku Krista, ktorý je stelesnením lásky, nepozná, nevie konať skutky lásky. Kto však lásku spoznal, z poznanej cesty dobra nech neodíde. Pán Ježiš zanechal nový príkaz aj pre nás, keď hovoril svojim učeníkom: Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať. (J 13, 34 −35) Toto je slovo pre celý náš život, každú jeho oblasť, kdekoľvek sa nachádzame. Kresťan má byť nositeľom skutočnej Božej lásky, ktorá sa prejavuje dobrom. Prejavuje sa slovom i skutkom tak, aby sme neboli smutní, ale šťastní ľudia, pretože zdroj lásky je stále ten istý včera, dnes i naveky. V Ňom sa nemožno sklamať.

Mnoho sa vo svete ubližuje. Ľudia, ba celé stvorenstvo vzdychá pod útlakom, neprávosťou. Pre neláskavosť a tvrdosť srdca tých, ktorí Boha nehľadajú a Ním a Jeho slovom pravdy opovrhujú. Svet lásku potrebuje. Ale aj my ju potrebujeme. Preto Božie slovo hovorí: Navráť sa k svojej prvej láske. Ako sme mi spoznali lásku Božiu? Apoštol Ján hovorí o Ježišovi: Podľa toho sme poznali lásku, že On dušu položil za nás… (1J 3, 16) Láska teda nie je len slovo. Dietky, nemilujte slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdove. (1J 3, 18). Tieto slová Písma sú lakmusovým papierikom nášho kresťanstva.

Božou vôľou je, aby sme poslúchali Jeho Syna a milovali sa navzájom. Toto je pri nás Bohu milé, ak takto žijeme. Božia láska sa má moc dotknúť každého, pretože Božie slovo, ktoré má moc pretvárať človeka, meniť jeho zmýšľanie a uschopní ho prijímať slovo Ježiša Krista, je slovom Božieho záujmu o človeka. Je slovom aj pre nás, aby sme sa nanovo zamilovali do Ježiša Krista, ktorý z lásky k nám sa obetoval za hriechy celého sveta, i za tie naše, aby spasil svet i nás.

Preto sa úprimne pozrime na svoj život so všetkou zodpovednosťou k nemu a navráťme sa k našej prvotnej láske, milí kresťania. Bez lásky niet radosti v živote. Ak nám Božie slovo odporúča, aby sme slova a skutky konali v mene Pána Ježiša Krista, tak musíme aj svoje postoje k blížnym preosievať cez sito Kristovej lásky a následne sa pýtať: To, čo konám, to, čo hovorím, je konané v mene Pána Ježiša Krista? Sú moje slová a skutky pravdivé? Môžem za ne poďakovať Bohu Otcovi, ktorý sa z neba díva, ako je kto múdry a či Ho hľadá vo svojom živote?

Hľadáme lásku, nemôže sa nestretnúť na tejto púti s Kristom, ktorý hľadá stratené dcéry a stratených synov Božích, aby ich priviedol späť k Bohu. K Bohu, ktorý je láska, ktorý nedolomí nalomenú trstinu a tlejúci knôt neuhasí, a tak ani náš život hriechmi poznačený nevyhlási za nepotrebný.

Bol jeden človek, ktorý uveril v Pána Ježiša Krista. Na jednom stretnutí svedčil o tom, že predtým žil veľmi podivným životom. Bol nečestný a mnoho zla bolo v jeho konaní. Mnohým ľuďom ublížil nielen slovom, ale aj skutkom. Keď teraz svedčil o tom. aký bol, povedal: Tento môj životný príbeh bol zlý. Na to mu ktosi odpovedal: Začiatok bol zlý, ale koniec je dobrý. Kto v Bohu zložil svoju nádej, tomu láska nikdy nebude chýbať. Toho život nebude na konci hodnotený ako zlý. A tak aj my všetko čiňme v mene Pána Ježiša a ďakujme Bohu Otcu skrze Neho aj v tých našich malých terajších spoločenstvách, oklieštených rôznymi nariadeniami. Lebo lásky nie je nikdy dosť. Amen.

Modlitba:

Nebeský Otče, veríme v Teba a ďakujeme za lásku, ktorú máš k nám, ľuďom. Vidíš naše slabosti, a predsa nám láskavo hriechy odpúšťaš a chceš, aby sme poslúchali Tvojho Syna Ježiša Krista. Svet hynie v hriechoch nelásky a zla. Prosíme o silu viery, aby sme napriek mnohým prekážkam nechávali sa my sami viesť pravdou Tvojho slova. Ty si Bohom a si láskou. Buď nám prítomný v našich domácnostiach, v tých našich malých spoločenstvách, v ktorých teraz žijeme. Prines svoj pokoj Kriste do našich sŕdc, upokoj mysle a vlej nádej na lepšiu budúcnosť. Bez Tvojej lásky sme len túžiaci a stále hladujúci po nežnej pozornosti niekoho, kto by nás mal rád. No s Tebou, Kriste, sme uschopnení lásku prijímať a láskou žiť aj ju odovzdávať. Túžime, Pane, po Tvojej láske, ktorá teší srdce hriešnika. Zmiluj sa, zľutuj sa nad nami aj nad týmto svetom. Amen.

Šla svetom láska vznešená a bola poslom z neba, zohriala srdcia studené, objíma mňa i teba. Tá láska svätá, najvyššia, čo hriechy naše sňala, si Ty, ó, drahý Ježiši, buď česť Ti, večná chvála. (ES 642/2)

Mgr. Ľuboíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka

ilustračné foto: pixabay.com

%d blogerom sa páči toto: