Asi všetci poznáte stav, keď si niekde na internete pri čítaní článku, nákupe či na sociálnych sieťach zvolíte možnosť „pravidelne ma informujte ma o novinkách. Následne vám začnú chodiť s rôznou intenzitou maily, ktorých počet vás skôr či neskôr zahltí…
No nájdu sa aj výnimky – v tom neprebernom počte sa občas nájde aj zaujímavý tovar alebo, ešte niečo lepšie, zaujímavá myšlienka. To bol aj môj prípad na konci roka 2019, keď mi prišiel pravidelný nedeľný mail. Citát z Listu Filipským prišiel ako na zavolanie – zhrnul do jednej vety všetky úvahy a zamyslenia, nad ktorými som posledné týždne intenzívne premýšľal:
„Lebo všetci ostatní hľadajú len svoje, a nie to, čo je Ježišovo Kristovo.” F 2, 21
Na porovnanie a doplnenie uvádzam aj ekumenický preklad:
„Všetci totiž hľadajú iba svoje záujmy, a nie záujmy Ježiša Krista.” F 2, 21
Ako kresťania poznáme tiež výzvu Ježiša Krista, uvedenú v Evanjeliu podľa Lukáša 9, 23: „Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje.“ Sú to dva súvisiace a veľmi zrozumiteľné citáty: Zapri sám seba, zober svoj kríž a nasleduj ma. Prečo ale potom úvodný citát z Listu Filipským hovorí, že mnohí v skutočnosti nehľadajú Božiu cestu pre náš život, ale iba to svoje, svoje vlastné záujmy, svoj vlastný prospech?
Nasledovanie alebo “vlastná cesta”?
Som presvečený, že práve na tomto mieste vzniká rozpor, resp. odluka, keď veľa kresťanov všeobecne – a po voľbách v roku 2018 aj slovenská evanjelická cirkev – zišli z tejto cesty. Ak si iba krátko pripomenieme následky rôznych (majetkových či volebných) káuz, tie budú len opakovane potvrdzovať vyššie uvedené tvrdenie. Rovnako tu platí to staré známe, že bez pokánia jeden hriech stíha druhý, ešte horší. Ak človek nevyzná prvý hriech, tie ostatné sú už len jeho pokračovaním (zrýchľovaním úpadku), a tu niet návratu na Božiu cestu.
Volať v takejto situácii po „jednote“ (ktorá je účelovo prezentovaná ako nejaký „najvyšší cieľ“), je len snahou zakryť svoje zlyhanie, vyhnúť sa konštruktívnej, hoci láskavej kritike, so zámerom udržať si časné benefity, hoci na úkor tých večných. Je to teda jednota bez Ježiša Krista, kde z Božej cirkvi sa stáva ľudská inštitúcia. Tí, ktorí poukazujú na nebezpečné pochybenia a tendencie, sú označovaní za rozbíjačov cirkvi, hoci práve oni ju milujú.
Sú obviňovaní z toho, že im ide len o funkcie, hoci im ani nebolo umožnené kandidovať – pričom to tvrdia práve tí, ktorí sa nečestným spôsobom dostali k moci. Kandidačné porady sa stali nástrojom nie vyradzovania extrémistov, pohybujúcich sa na hrane zákona, ale na politický boj a odstraňovanie protikandidátov, ktorých sa obávajú. Je tento postup v záujme Pána Ježiša Krista – alebo iba niekoľkých vyvolených?
Kto by na takúto výzvu na „jednotu“ bez Ježiša Krista zareagoval, tak by iba pristúpil a legalizoval hriech v cirkvi, a zároveň by pristúpil k hriechu, na cestu, ktorá vedie do zahynutia. V takom prípade je to dvojnásobné zlyhanie, keď nevarujeme bratov a sestry pred hriechom, a dokonca sami hrešíme. Jednota môže byť len v Kristovi, nie tá ľudská, účelová a falošná!
Boj o pozície, vplyv a moc a účelovo neprehľadnú správu miliónových majetkov jednoznačne patrí do kategórie časnej, svetskej slávy a dokonale ho vystihuje veta „všetci ostatní hľadajú len svoje“, resp. „všetci hľadajú iba svoje záujmy“. Je to podobné ako závislosť, droga či ópium. Werichova poznámka k mnohým farárom, že svoju službu neberú ako poslanie, ale iba ako povolanie, to vystihuje úplne presne. Vidia len časné benefity, pričom to, čo majú, sa im zdá málo, a preto chcú stále viac.
A čím viac majú, o to agresívnejší sú proti tým, ktorí ich pre zanedbanie „poslania“ napomínajú, lebo sa zas boja, že o to prídu. To je klasická „majetková“ špirála tohto sveta. Tá však predstavuje zásadný odklon od pôvodného Božieho zámeru pre človeka, a cirkev je tu na to, aby pred takým nebezpečenstvom varovala. Hľadajú len to svoje, a nie to, čo je Ježišovo. A, samozrejme, to neplatí len pre farárov…
Ako chutí moc
Veď ako ináč by sme mohli hodnotiť hospodárenie v Reformate do roku 2014, keď na mnohých príkladoch vidno, že osobné ciele boli nadradené nad tie cirkevné! Napriek tomu, že menovaná komisia na Synode jasne pomenovala tieto zlyhania, nové vedenie stále prenasleduje tých, ktorí na tento stav poukazujú! Ako ináč, ako aroganciou moci je možné nazvať výrok generálneho biskupa koncom roka v Prešove, že jemu nie je známe, že by niečo zo Synody neplnili? Našťastie, Synoda je verejná a nahrávky existujú podobne ako správa o hospodárení Reformaty do roku 2014.
Kto chce, ten môže. Kto hľadá, ten nájde, hovorí Božie slovo. Len či naše generálne predsedníctvo chce a či hľadá. Alebo či hľadá to, čo prospieva cirkvi, alebo im osobne. Tu sa znova ukazuje, komu viac záleží na cirkvi a komu na vlastnom prospechu, moci a benefitoch, ktoré k danej funkcii patria. Len na spresnenie, nikomu neupieram benefity, naopak – pravda, ak si zodpovedne plní svoje povinnosti a poslanie. Najskôr práca, potom pláca – hovorí staré ľudové príslovie. V danom prípade však chýba akýkoľvek záujem riešiť kauzy, ktoré cirkvi tak veľmi uškodili, a naviac nové vedenie k tomu pridáva ďalší hriech, keď prenasleduje vlastných členov, novinárov, resp. všeobecne tých, ktorí na tieto problémy poukazujú!
Alebo ako ináč sa dá nazvať fraška, keď sa súčasné predsedníctvo cirkvi snažilo ovplyvniť (ešte za vtedajšieho konateľa Štefana Sabola) súdne spory Reformaty voči bývalým konateľom v ich prospech? Snaha o výmenu právneho zástupcu im kvôli odbornému a zásadovému postoju konateľa neprešla, a tak musel byť spor „zo zdravotných dôvodov“ odročený. Na ďalšom pojednávaní (keď už konateľa a dozornú radu odvolali), zástupcovia Reformaty, ruka v ruke s obhajcami bývalých konateľov, žiadali sudkyňu o vylúčenie verejnosti. Prečo asi? Skrývajú niečo? Ako dopadne súd? Budú zástupcovia cirkvi hľadať vôľu Pána Ježiša Krista, alebo znova zas len to svoje – blaho a pokoj pre seba a svojich známych? Voľný a pravidelný pohyb bývalého konateľa Vladimíra Daniša medzi Reformatou a Generálnym biskupským úradom Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku mnohé naznačuje…
Je tu teda snaha dať špekuláciám, podvodom a netransparentnosti punc zákonnosti. Jedna strana chce obhájiť seba a svoje práva voči cirkvi, a druhá to v cirkvi celý čas kryla a účelovo prehliadala. V podstate ide o to isté. Dohoda je vysoko pravdepodobná. Potom už stačí zabezpečiť, aby sa o tom veľmi nepísalo.
Proti komu to bojujete?
Druhým príkladom, tentokrát snahy snahy umlčať iný, nepohodlný názor, bola snaha prevziať moc nad spoločnosťou Tranoscius. Prijaté uznesenie na Synode 2018 či dva pokusy neúspešne zvolať mimoriadne Valné zhromaždenie, resp. stiahnutie 26. čísla evanjelického týždenníka priamo z pošty iba poukazujú na zúfalú snahu čím skôr zastaviť objektívne informovanie evanjelickej verejnosti. Po dosadení „vlastných“ v júni 2019 sa ukázalo, že ani tak nešlo o to niečo nové a pozitívne tvoriť, ale iba o to niečo zastaviť. Pretože zatiaľ čo bývalé vedenie dokázalo komerčne udržať firmu tak, aby plnila svoje misijné poslanie, nové vedenie rieši nezmyselnú filozofickú dilemu, či má Tranoscius tvoriť zisk, alebo robiť misiu.
Jedno má podporovať druhé, aby bola misia čo najefektívnejšia! Kto je pre tento cieľ zapálený, musí mať plán, zdroje a nadšenie dostať to všetko do praxe. Nový Tranoscius od júna 2019 do konca roka nemal ani odborne zdaného riaditeľa, ani adekvátne personálne obsadenie, nedokázal zabezpečiť ani infraštruktúru, ani udržať predajne, a dokonca nezvládli ani to, čo zvládli skoro všetci podnikatelia na Slovensku, a to rozbeh e-kasy od 1. 1. 2020. Výsledkom boli zatvorené predajne, a s tým spojený zrejme aj zúfalý pokles obratu a zisku. T
o, že naozaj šlo najmä o zastavenie slobodnej tlače a zároveň pomstu, potvrdzuje aj to, že nové vedenie, hoci sa riadne nevenuje podnikaniu spoločnosti, plytvá časom aj finančnými zdrojmi na prenasledovanie bývalých zamestnancov cez trestné oznámenia a súdne spory. Len preto, že sa opovážili pokračovať v objektívnom informovaní verejnosti za vlastné náklady a vo vlastnej spoločnosti.
A tak si znova môžeme položiť otázku, či hľadajú to, čo je od nášho Pána Ježiša Krista, alebo iba vlastný prospech? Zbojníci zvykli hovoriť: „Bohu dušu, a nám peniaze!“” Nové vedenie cirkvi to vidí podobne: „Nám funkcie, peniaze a moc, a na ASloZ a Lutherus žalobu!“ Je to podobné, ako keď piráti obsadia loď, robia si, čo chcú, zavedú režim represií a strachu a v snahe udržať si moc sa snažia zlikvidovať akýkoľvek iný názor. Zabudli však, že tá loď nepatrí im, ale Pánovi Ježišovi Kristovi. A preto nehrajú o nič iné, len o čas. Podobenstvo o zlých vinohradníkoch sa o ich perspektíve vyjadruje viac než jasne.
Tu stojí znova za zmienku pripomenúť si, že nechceme nič iné ako cirkev, ktorá bude hľadať večné hodnoty, na ktoré poukázal náš Pán Ježiš Kristus: lásku, pravdu a spravodlivosť. Spoločenstvo a prostredie, ktoré podporuje biblické učenie, augsburské vyznanie a rast vo viere. A v praktickej rovine tiež odpovede a nápravné opatrenia na kauzy, ktoré chýbajú. Prehľadné a efektívne hospodárenie s cirkevným majetkom. Nezávislú kontrolu. Garantovaný prístup k informáciám a slobodu slova. Demokratické voľby, kde rozhodujú všetci evanjelici, a nie skupinka vyvolených. Chceme to, čo je od nášho Pána Ježiša Krista, a to chceme aj dostať do každodennej praxe. L 9, 23
Prezentujeme sa …
Ako vyzerá mediálna prezentácia nového vedenia v praxi, sme videli na zázname, resp. si môžeme prečítať na webovej stránke Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, a to už druhý prejav biskupa Eľka k pani prezidentke. Odkaz na nešťastný a negatívny príhovor pri jej inštalácii radšej ani nebudem komentovať. Druhá časť o tom, či nás (Ivana Eľka, resp. ERC) pani prezidentka pozve aj nabudúce alebo nepozve, a čo budeme robiť podľa toho, či nás na „Te Deum“ pozve, alebo nie, mi nedávala žiaden zmysel.
Takéto vyjadrenia do úst veriaceho, ktorý vie, komu uveril, a to všemocnému a vševedúcemu Bohu, jednoducho nepatria! Zaujímalo by ma, či aspoň v časti o prenasledovaní veriacich počas obdobia komunizmu brata generálneho biskupa napadlo, resp. či sa aspoň zamyslel nad tým, čo robí on sám, keď (o komunizme) povedal: „Pochopil nemožnosť ovládnuť a manipulovať človekom, ktorý je skutočný kresťan. Preto viedol proti cirkvi nezmieriteľný zápas.” Pretože ten jeho zápas o to svoje, proti ľuďom, ktorým na tejto cirkvi záleží (a naviac vo funkcii, ktorá má v cirkvi v prvom rade reprezentovať to Božie), tie pokusy a represálie komunistov veľmi pripomína.
Posledná časť o tom, že „Nech sa to okolo nás len tak hemží psami, veselo stavajúcimi snehuliakov!“, je povrchnou a hrubou urážkou nielen evanjelikov, prezidentky, ale aj všetkých kresťanských cirkví, ktoré brat Eľko v Ekumenickej rade cirkví, podľa všetkého iba formálne, nie biblicky, zastupuje. Nevhodné a účelové vyzdvihovanie bývalého biskupa Sabola je zas evidentne iba snahou „spoločensky uspokojiť” toho, koho sa zbavili, nehovoriac o tom, že sa tu jedná viac o oslavu človeka ako Boha. To nebol príhovor za veriacich evanjelikov, to nebol to príhovor hodný predsedu Ekumunickej rady cirkví!
Milí bratia, milé sestry v Ježišovi Kristovi!
Som presvedčený, že text z Listu Filipským o tom, že „ všetci ostatní hľadajú len svoje, a nie to, čo je Ježišovo Kristovo“, je aj v súčasnosti v Evanjelickej cirkvi veľmi aktuálny. Predstavuje nielen návod na to, ktorým smerom máme ísť, ale zároveň aj varovanie. Som presvedčený, že to varovanie je o to viac aktuálne práve v súčasnej dobe plnej liberalizmu a konzumu. Na činoch a vyjadreniach najvyšších predstaviteľov našej cirkvi sa totiž prejavujú práve tieto dva svetské prúdy.
Totalitné myslenie z minulosti, prenesené do komerčnej doby, kde sa každý – pre seba – snaží utrhnúť čo najviac. V Asociácii slobodných zborov, podobne ako aj v spolku Lutherus nesmieme ustať v našom snažení o nápravu tohto stavu, pretože aj dnes platia slová apoštola Petra: „Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral” (1Pt 5, 8)
Aj keď rozpor medzi biblickým smerovaním na Ježiša Krista a večné hodnoty, ktoré On reprezentuje, a správaním v praxi je zvlášť viditeľný práve na konaní vedenia cirkvi, na tento aspekt si musíme dávať pozor všetci. Tento biblický text nás upomína na to, koľko času venujeme iným aktivitám a koľko štúdiu slova Božieho, akú prioritu majú iné oblasti a zámery v našom živote a akú má nasledovanie Ježiša Krista. Pretože aj ďalší biblický citát, ktorý dopĺňa tie dva predchádzajúce, hovorí o zmene v živote veriaceho človeka, o jeho zameraní a prioritách a je dnes vysoko aktuálny: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“ (Mt 6, 33)
Poukazuje na to, ako by nám malo záležať nielen na Evanjelickej cirkvi, jej vierouke a čistote v praxi, ale aj na tom, ako vážne to myslíme s vierou v Pána Ježiša Krista my sami. Čo všetko sme pre pravú vieru ochotní urobiť a obetovať. Aké miesto má ako Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus v našom živote. Či sme ochotní spolupracovať na Božej vinici s bratmi a so sestrami, ktorí majú rovnaký zámer, alebo uprednostníme niečo iné, komerčné či osobné.
Kompromisy totiž vo všeobecnosti vždy ohrozujú dosiahnutie cieľa a Biblia nás pred tým jasne varuje: “Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.” (L16, 13) Tento boj totiž nie je proti niekomu, ale za niečo. Za to najkrajšie, najlepšie a najvznešenejšie, čo človek v živote môže nájsť. Preto nás ani ohováranie, zastrašovanie a vyhrážky nezastavia. Lebo vieme, komu sme uverili, koho chceme nasledovať, podľa Jeho príkladu chceme žiť. Kto (nielen z farárov) hovorí, že to a to sa káže, ale žije sa ináč, je obyčajný farizej (v zmysle pokrytec), a aj podľa Biblie takýmto ľuďom nepatrí kráľovstvo Božie! (Mt 7, 21)
Platnosť tohto biblického výroku v praxi totiž potvrdzuje aj citát z knihy Rímske vojny 5, Pád Rímskej ríše od Jiřího Kovaříka, keď v závere knihy v kapitole 4, na strane 326 o generálovi Stilichovi a vývoji v roku 408 napísal: „S jeho smrťou prišla Rímska ríša o posledného muža, ktorý ju zjednocoval bez toho, aby sledoval vlastné ciele. A Západ o jediného obrancu schopného čeliť nebezpečiu, ktoré sa zo všetkých strán valilo.“ Nepripomína vám to niečo?
Ani my teda nechceme žiť podľa seba a pre seba, ale len podľa nášho Pána Ježiša Krista! Pretože je to tá najlepšia cesta, a náš Pán Ježiš Kristus nám zasľúbil: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku – keď aj s prenasledovaním – domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život. Mnohí prví budú poslední a poslední prví.“ (Mk 10, 29 – 31)
To najlepšie Vám v mene Asociácie slobodných zborov evanjelickej cirkvi, a verím, že aj v mene kolegov zo spolku Lutherus, prajeme aj my v Novom roku 2020!
PS: A čo odkázať vedeniu našej cirkvi – v predsedníctve či presbyterstve, vo všetkých dištriktoch? Náš Pán nám v Božom slove ukazuje inú cestu, než akú nám ukazujete vy. Po tom ako ste konali a ako ste sa vyjadrovali v roku 2019 a začiatkom roka 2020, nepoužijem žiaden biblický citát, ale skôr názov skladby veľmi dobrej rockovej kapely Bon Jovi: “You give love a bad name”, po slovensky “Dali ste láske zlé meno”. Pretože počúvanie niektorých skladieb od tejto skupiny (Hey God, Bang a Drum, Hallelujah, Keep the faith) má bližšie ku kresťanskej viere, než to čo vidíme od vás.
Jaroslav Mervart,
predseda Asloz Ev. cirkvi a. v. na Slovensku
Spätné odkazy