Skazení v duši
Keď pravdu človek za lož zamení,
už nerozumie času znamení,
svetlo na temnosť vtedy premení
jeho vlčí jazyk skazený.
Jas dobra veď už dávno mieni
diabol stiahnuť zo sveta scény.
Keď cnosťami neba sa peklo kryje,
nuž nedobre, zle sa ľudstvu žije.
Všetkým dobrým v človečenstve
drzo kričia: Neprežije, neprežije!
Skazení, čo temné majú duše,
vo svojej pýche naťahujú kuše.
Keď sa potom biele čiernym stane,
už nepocítiš dotyk dlane,
čo hladila by po čele
ľudské bytosti zronené.
Lásky kvet, dieťa opustené!
Zanechaj cestu s názvom: Pokazené!
Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka
Ilustračné foto: pixabay.com
