Žijeme zvláštnu dobu, ktorá sa určité zapíše do dejín ľudstva, krajiny, ale aj cirkvi. Sme svedkami prevratných zmien. Koronavírus poznačil doslova celý svet. Šíri sa neľútostne, zabíja nie po stovkách, ale v tisícoch, obete sú pochovávané aj v masových hroboch. Vládne neistota, strach, koronavírus prináša aj nezamestnanosť, hmotnú núdzu, biedu. Dôsledky si dnes ešte nevieme ani predstaviť, nebezpečenstvo sa zatiaľ neskončilo.

Prevratné zmeny sa udiali aj v našej krajine. Navonok sa prevalila špina a nepríjemný zápach. Mladý novinár so svojou priateľkou musel zomrieť, nakoľko poukazovali na hriech. Zavraždení boli chladnokrvne a nemilosrdne, lebo chceli zmenu, nápravu chorobného stavu. Postupne sa ukázalo, aké množstvo sudcov, bývalý generálny prokurátor aj s niektorými svojimi kolegami, niektorými poslancami parlamentu a vysokými štátnymi predstaviteľmi boli poprepájaní a chránili bezprávie. Mafia si našla cestu aj na úrad vlády – tam mala svojho človeka v úlohe radcu premiéra. Predseda Rady obrany štátu mal tiež blízko k mafii. Zneužívanie a vyciciavanie národného bohatstva bolo na dennom poriadku, pripomeniem len zneužívanie Poľnohospodárskej platobnej agentúry, keď dotácie vyvolená osoba brala napríklad aj na plochu letiska. Vládli tu doslova a do písmena mafiánske spôsoby.

Zmeny zasiahli aj cirkev. Aj tu tzv. cirkevná mafia vykonala svoje, ničila cirkev duchovne, morálne i materiálne. Demoralizácia zasiahla aj kňazov. Niektorí kradli, rafinovane podvádzali, žili a žijú nemorálne. A ešte dostávajú funkcie. Niektorí naši biskupi toto zlo kryli a kryjú, oni nevideli a nepočuli. Neodovzdať účtovníctvo, ako sa stalo napríklad v Reformate, nie je podľa nich nič zlé. Nekalé a neprehľadné nakladanie s majetkom cirkvi, ako sa stalo napríklad v Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Bratislava alebo v Reformate či v Beckovskej Vieske, nie je taktiež podľa nich nič zlé. Klamať a podvádzať v cirkvi sa môže, ukázal nám názorne generálny dozorca J. Brozman pri voľbách. Generálny biskup I. Eľko povie, že sa vlastne nič nestalo (jeho príhovor pri predstavovaní cieľov vedenia cirkvi – téma – bdieť.) Skutky tmy a skazenosť je obrovská. Ale aj v cirkvi hriech vychádza na povrch. A vyjde!

Keď sa na to všetko človek pozerá, je zdesený. Tratí vieru a dôveru. Je toto vôbec možné? Môže dôverovať cirkvi a jej predstaviteľom či duchovným? V mojej Biblii je dosť výrazne poznačená kniha Izaiáša a hlavne jej prvá kapitola. Odporúčam, aby si ju každý pozorne prečítal. Nepasujem sa do úlohy sudcu, no o tejto kapitole by mal vedieť každý, hlavne biskupi a kňazi. Tu čítame hrozné slová − uvediem niektoré verše. Verš 13 hovorí: „Neprinášajte viac márnu obeť, kadidlová obeť je mi ohavnosťou, novmesiac, sviatočný deň odpočinku, zvolávanie zhromaždenia? Neznášam neprávosť ani slávnostné zhromaždenie.“ V 14. verši čítame: „Vaše novmesiace a sviatky z tej duše nenávidím, bremenom sa mi stali…“ Druhá polovica 15. verša je ďalším vážnym napomenutím: „Ak sa aj mnoho modlíte, ja vôbec nepočúvam.“ Áno, Pán Boh nechce milodar zo špinavých, nekajúcich rúk a špinavého srdca. Nemá záľubu v bezbožných zhromaždeniach. Nechce počúvať neúprimné, falošné modlitby. On nepotrebuje našu špinavú evanjelizáciu, ktorá má opačný efekt. Škodí Božej veci. Bratia a sestry, uvažujme, spamätajme sa.

Prečítaný text v uvedenej knihe Izaiáša v 1. kapitole vo veršoch l6 a 17 ukazuje aj jasné východisko. Tu čítame: „Umyte sa, očistite sa, odstráňte svoje zlé skutky spred mojich očí. Prestaňte zlé robiť, učte sa dobre robiť, hľadajte právo, ujímajte sa utláčaného…“ V druhej polovici 18. verša čítame: „Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť ako sneh…“ Som presvedčený, že je to výzva pre nás v tejto dobe. Spamätajme sa. Pán Boh zavrel dokonca kostoly, bez jeho vôle by to určite nebolo možné. Stalo sa to niekedy v histórii v takom rozsahu? Pre cirkev i jednotlivcov je len jedna cesta: cesta pokánia. Inak príde hrozný úpadok. Nutná je cesta pokánia, vyznania hriechu v plnom rozsahu, vyvodenia dôsledkov, nápravy. Prestať hrešiť, učiť sa dobre robiť, hľadať právo a spravodlivosť. Cirkev má byť domom modlitby a nie peleš lotrov. Musí sa zbaviť skutkov tmy. Spamätajme sa. Pamätajme na zdvihnutý Boží prst. Dávajme pozor, ako konáme. Pamätajme na varovania z Božieho slova: „Beda tým, čo na zlé povedia dobré a na dobré, zlé…“ (Iz 5, 20). Nebuďme tí, ktorí sa Pánu Bohu protivia.

.Imrich Lukáč
bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku

článok uverejnený so súhlasom autora
ilustračné foto: pixabay.com