Prvotný šok a následné, preventívne z neskúsenosti s takýmto stavom vyvolané i drakonické postupy a opatrenia vlád a parlamentov, boli vlani na samom začiatku covid pandémie zhodné pre mnohé postihnuté krajiny. Prísne núdzové zákony a nariadenia diktované nebezpečným vývojom a tempom šírenia pliagy, z ktorých mnohé príkazy boli i v panike prijímané doslova z noci na ráno, vyvolávali samotným prísnym direktívnym obsahom a žiaľ, často i bez štipky empatie oznamované, doslova zdesenie beztak veľmi vystrašeného obyvateľstva. Tým mnohé pohnuté drámy ľudí ešte len začínali…
Nečudo, rýchly globálny vývoj smrteľne nebezpečného vírusového ochorenia a jeho mutácií bol nevídaný. Nasledovali striktné reakcie: zákazy vychádzania, stop vstupu do kostolov, obmedzenia a bariéry pohybu vonku, masívne zatváranie mnohých pracovísk, tabu pre cestovanie, rampa možnostiam nákupov, stopky v kultúre, športe, spoločenských a iných aktivitách a v ďalších, dovtedy samozrejmých záujmoch ľudí.
Tieto a ďalšie obmedzenia dopadali ako zlovestné olovené mračná na vystresovaných ľudí: napospol sa ťažko vyrovnávali s bremenami novej reality – zo všetkých strán bolo počuť ustrašený žalospev obáv. O zdravie. O život.
Pre rodiny v karanténe, kde ich členovia mohli byť vedno, nebola situácia až taká ťaživá – bolo treba venovať sa hlavne deťom, pre ktoré tiež nebolo ľahké vyrovnávať sa s obmedzeniami. Ani „trpezlivé“ online vymoženosti našej súčasnosti nemohli plnohodnotne nahradiť improvizované domáce vzdelávanie, absenciu detských, mládežníckych i dospeláckych aktivít a záujmov. Protiepidemické opatrenia postupne citeľne sťažovali zhoršujúce sa existenčné podmienky miliónov ľudí – bolo treba improvizovať a spoliehať sa na vzájomnú rodinnú, susedskú i kresťanskú solidaritu aj samosprávami pohotovo organizovanú najnevyhnutejšiu pomoc a odporúčania.
Vznikali však, žiaľ, veľmi rýchlo, aj zóny s ostro vymedzenými hranicami kovidsveta. Bolo vylúčené, aby sa príbuzní stoviek žien a mužov na kovidlôžkach mohli so svojimi blízkymi stretnúť či rozlúčiť, a to ani v posledných chvíľach ich životov. Trauma z takejto reality sa nielen pre pozostalých rýchlo stala trvalou v celej spoločnosti – obete zákerného vírusu odchádzali do večnosti neraz aj v beznádejnej duchovnej samote. Pozostalým ostal iba žiaľ a mnohým i bolestné dedičstvo – výčitky svedomia, že pre svojich blízkych neurobili všetko, čo mohli…
Vďaka iniciatíve Skutočné obete sa jej zástupcom v uplynulých dňoch podarilo s naším ministerstvom zdravotníctva dosiahnuť pre najbližších príbuzných umierajúcich kovidpacientov aspoň možnosť krátkej, žiaľ, rozlúčkovej návštevy – uvádza správa periodika NOVINY.sk z 8. júna 2021. Ostáva iba dúfať, že takýto postup sa vo vyspelej civilizovanej spoločnosti, akou sa i Slovensko chce nazývať, zakotví natrvalo – samozrejme, i s možnosťou poskytnutia umierajúcemu človeku poslednú duchovnú útechu. Lebo doteraz ako v nemocniciach, tak i v zariadeniach pre seniorov striktný dlhodobý zákaz návštev nepovoľoval žiadne výnimky. Frustrácia stoviek dlhodobo citovo strádajúcich starkých a ich blízkych narastala do obludných rozmerov. Explozívnou sa stávala, keď pandémia silnela… Milióny žien a mužov sa dodnes nedokážu vyrovnať s bolestnou a, žiaľ, nenahraditeľnou stratou blízkych.
Aj po dlhých týždňoch a mesiacoch mnohým pozostalým stále chýbajú odpovede na naliehavé otázky, prečo sa umierajúcim nemohlo včas dostať náležitého vhodného duchovného zaopatrenia. Snaha o ochranu zdravia a záchranu životov stoviek ľudí bola a ostáva prvoradou. Lenže striktné nariadenia vrchností a hrozby sankciami s absenciou súcitného vysvetlenia či hľadania iných, prijateľnejších núdzových riešení, sa nadlho premietajú aj do pretrvávajúceho, frustrujúceho sebaobviňovania príbuzných obetí: sužuje ich, že zlyhali, keď ich umierajúci blízki najviac potrebovali, spôsobuje im to citové strádanie. Nikto príčetný, samozrejme, nespochybňuje opodstatnenosť prísnej kovidprevencie, ktorá je v záujme všetkých. Lenže v ostrých hranách direktív by nemala chýbať obyčajná, súcitná človečina…
Seniorské drámy mali a majú aj medzinárodnú scénu – hlavne v mnohých seniorských zariadeniach dlhodobej starostlivosti spôsobovali striktné karanténne opatrenia značné obmedzenia. Aj vo sfére duchovna pretrváva, žiaľ, ešte nemálo bariér.
Skľučujúca bola atmosféra najmä v seniorských zariadeniach. Tam sa mnohí duchovní usilovali aspoň cez skype a iné online možnosti poskytovať vystrašeným, užialeným starkým duchovnú útechu a neprestávajú hľadať cesty, ako túto situáciu riešiť.
Nemeckí farári a farárky, ktorí sa dlhodobo všemožne usilovali zmierniť takéto dopady napríklad aj horúcimi linkami pastoračnej starostlivosti, sa v seniorských zariadeniach priebežne snažili monitorovať situáciu, ktorá sa i tam javila ako kritická. Napokon vyústila do Vyhlásenia farárov a farárok z ošetrovateľských domovov a opatrovateľských ústavov a do energickej snahy o nápravu.
U nás ani pri súčasnom náznaku mierneho ústupu pandemickej hrozby zatiaľ nevidno transparentnejšie stopy snáh o zlepšenie situácie vo sfére duchovna. Je tu síce napríklad mimoriadne šikovný nápad Prešovčanov s domčekom pre návštevy v seniorskom zariadení Cemjata, ktorý prináša skromnú možnosť bližšieho, intímnejšieho kontaktu skôr narodených s príbuznými – je hodný nasledovania.
Aj pre najbližšiu budúcnosť ostáva aktuálnou úloha hľadať – najlepšie spoločne, azda i na báze ekumény – všetky bezpečné možnosti a postupy, ako našim starkým žijúcim v seniorských zariadeniach umožniť počúvať Božie slovo a prijímať sviatosť Večere Pánovej.
Drámy zo súčasného sveta šedín sú pričasto v žiaľnom v štýle smutných elégií. Tie i spoza ohrád a múrov seniorských zariadení už dávnejšie prekročili únosné hranice problémov, ktoré naliehavo čakajú na inteligentné riešenia na prospech všetkých, bez rozdielu veku.
Múdri ľudia totiž už teraz varujú: náš život po pandémii zrejme veľmi dlho nebude taký, aký býval. Ale v tomto žiaľnom konštatovaní kotví aj výzva a rada všetkým odvážnym súčasníkom: dúfať a prosiť o pomoc Všemohúceho a nevzdávať sa – to je posolstvo, ktoré tvrdá lekcia súčasnosti posiela i do vzdialenejšej budúcnosti.
Eva Bombová
ilustračné foto: pixabay.com
.
