Smrtná nedeľa

Viac lásky ako v Tebe, Ježiši, my nenašli sme v nikom. Tá obeť Tvoja srdce utíši, si naším Prostredníkom… Ach, vyrovnaj, čo medzi nami, Pane, a zmierni hriechov ťažkú obvinu, buď s nami, i keď smrť nám v cestu stane, pre Tvoju krv tak čistú, nevinnú. Amen.

V Jeruzaleme nastali slávnosti posvätenia chrámu; a bola zima. Keď sa Ježiš prechádzal v chráme v sieni Šalamúnovej, obkľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: Dokedy nám budeš držať dušu (v napätí)? Ak si ty Kristus, povedz nám otvorene. Ježiš im riekol: Povedal som vám, a neveríte; skutky, ktoré činím v mene svojho Otca, svedčia o mne. Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma. Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky. Ja a Otec sme jedno. Nato Židia zase zdvihli kamene, aby Ho kameňovali. Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od Otca: pre ktorý z nich ma kameňujete?
Odpovedali Mu Židia: Pre dobrý skutok Ťa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom.

Evanjelium podľa Jána 10, 22 − 33

Bratia a sestry,
na Smrtnú nedeľu si pripomíname rozsudok smrti, ktorý vyniesla židovská rada nad Ježišom. Židovské synédrium mohlo bez problémov odsúdiť Ježiša na smrť, ale ešte stále mali pochybnosti, či Ježiš naozaj nie je Mesiáš. Aj v našom texte sa na to Ježiša pýtajú. Židovská rada poslala Ježiša k Pilátovi, rímskemu prokurátorovi, a to preto, aby sa sama zbavila bremena zodpovednosti za konečné rozhodnutie a aby zároveň podrobila Ježiša skúške: „Ak je to naozaj Mesiáš, Hospodin nedopustí, aby Ho Pilát odsúdil.“ Lebo verili, že kto visí na dreve kríža, kto zomrie takou potupnou smrťou, je zlorečený a nemôže byť Mesiáš (Gal 3, 13). Ježišova smrť ich navonok oslobodila od pochybností.

Ježišova smrť môže byť pre niekoho bláznovstvom, pohoršením, ale prináša spásu a večný život práve tomu, kto verí v Neho ako v Mesiáša (1Kor 1, 18 − 19).

Aj dnes vedia ľudia o Ježišovej smrti viesť mnoho polemických debát. Nedalo sa to aj inak? Bolo to nutné? Nemohol Boh vo svojej láske, múdrosti a všemohúcnosti ušetriť Ježiša od smrti? A ďalšie a ďalšie otázky, ktoré vieru človeka často neprehlbujú, iba do nej vnášajú zmätok.

Pán Ježiš Kristus nazýva ovečkami tých, ktorí v Neho veria, počúvajú Jeho hlas a nasledujú Ho. To sú tí, ktorých má On pevne v rukách, ktorí s Ním budú večne žiť a ktorých Mu z ruky nikto nevytrhne. Ježišova smrť je pre nás dôkazom, že Boh nás naozaj nadovšetko miluje, že vlastný život kladie za nás ako dobrý Pastier za svoje ovce ( J 10, 11). Kto sa stane Božou ovečkou, verí tomuto Ježišovmu hlasu a slovu ( J 10, 27).

I mocné Ježišove skutky ukazovali na Jeho mesiášstvo a božstvo. Avšak nejde len o uzdravovanie a rozmnožovanie chleba. Áno, aj to sú veľké skutky, ktoré odkazovali na Jeho mesiášstvo, ale tým najväčším skutkom je záchrana človeka pred večnou smrťou. Ježiš nás prišiel oslobodiť od smrti večnej a moci diabolskej.

Pri tých všetkých ostatných skutkoch, ktoré už Židia videli a v ktorých mohli vidieť Ježišovu božskosť, je ešte stále pred nami ten najväčší. Za tie ostatné skutky Ho nechceli kameňovať, ale práve za ten, ktorý ich najviac dráždil, že On, človek, sa robí Bohom (J 10, 33). Ale práve preto nás mohol vykúpiť, že On, pravý Boh, sa stal zlorečeným človekom, ktorý vzal na seba naše neprávosti. Vďaka tomuto skutku, že On zomrel za naše hriechy na dreve kríža, sa udeje naše vykúpenie, záchrana a my môžeme získať večný život, ak veríme v Neho. Tento skutok mohol uskutočniť Ten, ktorý je absolútna láska, kto bol bez hriechu, sám sa stal hriechom za nás a kto bol s Otcom jedno.

Kto neotvorí svoje srdce pre Boží hlas, kto sa nestane Pánovou ovečkou, pre toho Ježišova smrť bude pohoršením a bláznovstvom, nám však, ktorí dosahujeme večný život, je zvesť o kríži mocou Božou.

Táto udalosť sa odohrala a tieto slová zazneli pri slávnosti posvätenia jeruzalemského chrámu. Židia si pripomínali opätovné očistenie chrámu po trojročnom znesvätení, ktorého sa dopustil Júda Makabejský, keď v roku 167 pred Kristom za pomoci niektorých Židov dobyl Jeruzalem a nastolil vládu pohanstva, čo vyvrcholilo postavením oltára pohanskému bohu Diovi v jeruzalemskom chráme. V roku 164 pred Kristom sa pod vedením kňaza Matatiáša podarilo zvrhnúť pohanskú vládu a jedným z prvých krokov bolo práve očistenie chrámu, čo si potom Židia každoročne pripomínali. Tento sviatok bol nielen spomienkou na znovuvysvätenie chrámu, ale aj výstrahou pred odpadlíctvom a povzbudením vernosti k Hospodinovi.

Kiež by aj dnešná nedeľa a nadchádzajúce nedele a sviatky boli časom, keď budeme čerpať požehnanie a silu z Ježišovho utrpenia, smrti a vzkriesenia. Nechajme sa očistiť a spasiť Kristovou krvou a priľnime k nášmu Pánovi. On, verný Boh a Pán, ktorý, aj keď my sa spreneverujeme, On zostáva verný (2Tim 2, 13) a povzbudzuje nás aj k našej vernosti a dôvere voči Nemu, aby sme, veriac v Neho, mali večný život. Amen.

Bohu známy duchovný
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

%d blogerom sa páči toto: