Kde bolo tam bolo, bol raz jeden biskup. Keďže ľudia ho mali celkom radi, bol biskupom celých dvanásť rokov. Veľmi dobre reprezentoval cirkev na Slovensku, ale aj v zahraničí. Mal dobrý „nos” či šťastie aj na generálnych dozorcov, ktorí boli osobami principiálnymi a zásadovými. Boli to ľudia, ktorí netolerovali rôzne kšefty a kamarátšafty a ktorí svoje úsilie zamerali tak, aby dosiahli to najlepšie pre cirkev. Začali tak rúcať rôzne netransparentné, špekulatívne a pochybné staré schémy, ktoré cirkev pripravili o desiatky až stovky tisíc eur. No už určite tušíte, že táto strata pozícií bola medzi vlkmi vnímaná veľmi zle. Boli vytlačení na veľmi nehostinné miesta a už skoro hrozilo, že sa požerú medzi sebou…
Niektorí ľudia tomu biskupovi síce vytýkali, že je až príliš slušný a opatrný, ale v tejto dobe, v ktorej sa spájajú rezíduá komunizmu s kapitalistickým prospechárstvom, boli aj tieto jeho vlastnosti vo všeobecnosti vnímané skôr pozitívne. Hoci možno práve tá jeho prílišná slušnosť a opatrnosť tiež prispeli k tomu, že tu znova začala šarapatiť svorka vlkov…
Vlci nakoniec im vlastnými prostriedkami ten les predsa len obsadili. A nemusím vám hovoriť, že tí, ktorí im ten les na dvanásť rokov zobrali, im, ľudovo povedané, stále ležia v žalúdku a že im to teraz spočítajú…
Najskôr sa vlci (vo svojom pastierskom liste) nechali počuť, že „aký to hrozný paradox, keď tí, ktorí boli či sú vodcami ekumenického hnutia na Slovensku, sú zároveň podporovateľmi delenia svojej vlastnej cirkvi”! Hovorí sa, že podľa seba súdim teba − a to sa zrejme udialo aj v tomto prípade. Vlk musel svoju nadradenosť demonštratívne preukázať, a tak zaútočil na svojho predchodcu. Pomýlil sa však v tom, že nezaútočil na vlka, ale na baránka, a pomýlil si aj spôsob, pretože ten baránok nikdy svoju vlastnú cirkev deliť nechcel a ani nechce! Mohli by sme teda povedať, že ide o falošné a účelové obvinenie (zrejme pod vplyvom falošného učenia) a tiež o nesprávny cieľ.
To však nebolo všetko. Nasledovali čistky, keď všetci tí, ktorí boli vo voľbách vyradení, museli byť ešte aj zdiskreditovaní. Sú to predsa egoisti, ktorí neuznávajú výsledky volieb, lebo sa na nich nemohli zúčastniť! Preto je potrebné ich aj všetkých čestných ľudí, ktorí sa ich zastali, vyradiť z výborov, povyhadzovať ich a upevniť moc vlkov! A tak sa naši vlci znova v štýle „iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ” zahryzli aj do emeritných biskupov a odsúhlasili, aby im bol odobratý titul emeritný biskup, ako aj právo nosiť biskupské kríže. A na tých, ktorí sa medzičasom spojili v odpore proti vlčej svorke, a aj na novinárov, ktorí o tom písali, uvalili trestné oznámenia a súdne žaloby, aby vraj „chránili jednotu vlčou svorkou nedávno obsadeného územia”. Emeritného biskupa ešte stihli aj napriek „korone” pozvať na krížový výsluch, ale aj ten dopadol tak katastrofálne, ako dopadli všetky ich pokusy predtým…
Aj napriek tomu, že niektorí „flexibilní” baránkovia sa „stihli” transformovať na obraz svojho nového vedenia, predsa len to asi nie je taký počet, ktorý by nové vedenie uspokojil. Niektorí vlci sa dokonca začali prekvapene pýtať: Prečo nás v niektorých zboroch nechcú ani vidieť?
No prečo asi, milí vlci?!
Autor: „Neprispôsobivá” ovečka, ktorá „netúži po jednote s vlkmi”
Ilustračné foto: pixabay.com
