Rozlúčka a návrat
Jubilate
3. nedeľa po Veľkej noci
„V ten deň znie výrok Hospodinov budeš ma volať Muž môj a nebudeš ma volať: Baal môj. Odstránim z jej úst mená balov a na ich mená si už nespomenú. V ten deň uzavrie pre nich zmluvu s poľnou zverinou, s nebeským vtáctvom a so zemeplazmi, zničím luk, meč i vojnu v krajine a dám im líhať v bezpečí. Zasnúbim si ťa na večnosť, zasnúbim si ťa spravodlivosťou a právom, láskou a milosrdenstvom, zasnúbim si ťa vernosťou a ty budeš znať Hospodina. V ten deň vypočujem –znie výrok Hospodinov – nebesá vypočujem a ony vypočujú zem.“ Amen. Oz 2, 18 – 23
Keď sa necháme poučiť Božím slovom poznávame, že Pán Boh vkladá neobvyklú priazeň do nášho života. Nechce, aby sme nevedeli o rozmanitosti tohto sveta nástrah a pokúšaní, ale naopak vtedy nás sám nimi sprevádza. Kto to nevie prežije veľa sklamania. Kto to vie prežije veľa požehnania a útechy. Dostane sa mu milosti a bude vo viere utvrdený a s istotou bude hľadieť trebárs aj do najťažších chvíľ svojho života. Táto dôvera pochádza z každého slova vypovedaného pre nás, od nášho Otca v nebesiach. Veriaci človek preto pozorne počúva, číta a príma Božie slovo. Len malá chvíľa je potrebná, aby zmenila celé postavenie človeka, aby tak plesajúci zaplakal a plačúci sa radoval. V našich časoch dokonca život plynie ešte omnoho rýchlejšie akoby chcel a si želal ktokoľvek z nás. Napriek tomu to všetko Pán Boh riadi. Každý deň prináša novú zmenu a rozhodnutie pre každého z nás. Svet sa v obave a strachu kladie na odpočinok a tu nový deň prináša nové zlepšenia a zhoršenia pre život. Ani jeden okamih života pre veriaceho človeka však nie je zbytočný. Keď sa človek ocitne v starosti vie, kde svojou vierou hľadať pomoc. Možno v terajšej chvíli záleží na našom zajtrajšku na budúcom čase je to nepatrný okamih a ten je kormidlom k budúcnosti.
Keď som sa dostal pred časom na operačné lôžko, rozhodne som sa modlil a čítal som Božie slovo a očakával som na milosť. O milosti mnoho ľudí dnes počúva len povrchne, ale keď ju však udelí Pán Boh je rozhodujúca pre život človeka.
Cesta Božieho ľudu je určená zmluvou. Tvorcom a ručiteľom tejto zmluvy je Hospodin, ktorý stráži jej nemennosť a platnosť. V Jeho moci je, že sa nepohne od nej aj napriek nevere ľudu o akej hovorí Ozeáš a iní proroci s ním. Aj keď Hospodin svoj vyvolený ľud popustí znova ho premôže láska a Jeho hnev premôže natoľko, že sa znova oň uchádza službou prorokov. Pán svojho ľudu si žiada pravú úctivosť, poslušnosť, ktorá je z viery. Preto možno Izrael a cirkev vie o Hospodinovi a pozná Jeho meno, možno mu prináša aj obeť a predsa pohrdne Jeho učením.
Totiž nie je v ňom žiadnej vernosti a milosrdenstva. A Hospodin je práve ten Boh, ktorý od nás nič nepotrebuje, ale ktorý je ctený a vyznávaný tým, že Jeho slovo dúfame a preto sme Jeho vôli verný. Keď Izrael praktizuje nečistotu, klame a preklína potom je na ňom poznateľné, že nemá Hospodina za Boha akým On je, neverí v Neho a preto mu nemôže byť verný, porušuje Jeho príkaz lásky a milosrdenstva. Lebo to sú meradlá, kde je skúšaná Jeho viera. Približne pred 750. Rokmi. pred narodením zasľúbeného Mesiáša zažívalo Severné kráľovstvo Izraela a prežívalo obdobie nevídanej prosperity a pokoja. Aj my si možno žijeme dnes v európskom blahobyte aj nám má čo prorok povedať aj dnes, že to čo máme nám dáva v prvom rade Hospodin a nie ekonomika a iné božstvá tohto sveta. Tie vedú ľudí viac k nespokojnosti ako vďačnosti. Ako to už býva, ruka v ruke s prosperitou prišiel morálny a duchovný úpadok. Keď to rovnako vidíme aj dnes. Začiatok tohto hriechu prišiel už pri rozdelení kráľovstva Izraela. Problém s Izraelom bol v tom, že na slová prorokov veľmi nereagoval. Nemiloval Boha úprimne ani Jeho slovo. Keď sa objavil prorok ľudia si viac všímali jeho skutky ako jeho slová.
Podobne to bolo pri Ozeášovi. Pán Boh riadil kroky svojho služobníka a usmerňoval jeho život nezvyčajným spôsobom. Pán Boh sa sám stáva zobrazením v jeho živote ako málokde v Starozmluvných výpovediach. Pán Boh poukazuje na prorokovej manželke vzdialenosť Božieho ľudu od Hospodina hoc On mu ju sám určil. Prorok však napriek tomu ostáva človekom s vlastnou vôľou a cítením, snami a súcitom. Poznanie Boha v slovách Ozeáša neznamená len vedomosť o Božej prítomnosti a jeho prikázaniach ani nie na konanie Boha v minulosti, ale naopak vrcholí vo vzájomnom cítení konaní, o ktoré sa delí Pán Boh s človekom. Pán Boh tu potom nie je súhlasný zmluvný a zákonný partner Izraela, ale teší sa náklonnosti Božieho ľudu.
Naša skúsenosť evanjelických kresťanov z Božieho slova je zapísaná v augsburskom vyznaní o Bohu v prvom článku nasledovne takto: Predovšetkým jednomyseľne učíme a veríme, že je len jedna Božská bytosť, ktorá sa menuje a skutočne je Boh a však tej istej Božskej bytosti sú tri osoby, rovnakej moci a rovnako večné Boh Otec, Boh Syn, Boh Duch Svätý, všetky tri tvoria jednu Božskú bytosť, večnú nerozdielnu bez konca nesmiernej moci múdrosti a dobroty.
My kresťania zvlášť si uvedomujeme, že žijeme s radosťou, že Boh svoju zmluvu nezrušiteľne potvrdil v Ježišovi Kristovi ,,lebo bol zabitý a svojou krvou vykúpil si v Bohu svojich z každého kmeňa jazyka a národa“ Zj 5,9.
Rozlúčka a návrat je znakom úprimného pokánia a návratu Boha k svojmu ľudu. My veriaci ľudia dnes môžeme získať víťazstvo nad hriechom, pretože nie sme pod zákonom, ale pod milosťou, ktorú Pán Boh dáva len pokorným ľuďom. Mnoho ľudí neprežíva milosť z víťazstva, lebo sa nepokorili pred večným Bohom. Veriaci človek denne žije vo vedomí, že je s Kristom ukrižovaný a to ho spája s večným Bohom od hriešnej podstaty tohto sveta. Pokánie je obrat od svetského spôsobu života k Božiemu Božou vôľou je, aby všetci ľudia boli spasení skrze Ježiša Krista. To znamená pozvať ho do svojho života. Ľudská samospravodlivosť je Bohu nemilá. Prostredník medzi Bohom a ľuďmi je len jediný, je ním Ježiš Kristus. Bolesť pred záhubou nás varuje pre bolesť Ježiša Krista. Amen.
Modlitba:
Hospodine, Bože náš a Otče nebeský, ďakujeme Ti pokorne, že si k nám prehovoril Svojím slovom. Daj nám, aby sme Tvoje slovo prijímali svoj život podľa neho usmerňovali, buď pri nás a posilňuj nás vo vytrvalosti a bázni pred Tebou. Posilňuj nás svojim slovom i dávaj nám v ňom múdrosti a tak poznávali milosť Tvojho Kráľovstva už tu na zemi pre zásluhy Tvojho Syna a nášho Pána Ježiša Krista požehnaného vo večnej sláve od teraz až na veky vekov. Amen
Mgr. Ivan Bojna
evanjelický a. v. farár