Pamiatka reformácie
Nám, Bože, z minulosti, príklady viery, cnosti,
zavše sťa fakle žiar, rozžiaria oči tvár.
To Tvojej lásky dar. To Tvojej lásky dar!
A preto v dnešný deň, tam k Tebe stúpa len,
dobrorečenie, vďaka vrúca, z celého srdca.
Vďaka Ti za to, že si stvoril svet,
vo svete človeka.
A za hriech nedal si mu večne mrieť,
ale preň dobro z Tvojich dlaní
každý deň hojne vyteká.
Znal si, že sám sa z moci hriechu nevymaní,
nuž si mu poslal v plnosti času Syna – Ježiša Krista.
Ten všetkých hriešnych prišiel z moci hriechu vyňať,
bezhriešny čistý, ako kryštál.
V Ňom život pre nás pravda, cesta,
záchrana, naveky istá.
Za to Ti, Bože, aj dnes patria naše vďakyvzdania.
Za cirkev – Loďku, ktorej Kristus kotvou je,
víťazne preto vlnám, búrkam vzdoruje,
a keď sa mračná nad ňou zaháňali
a zdalo sa že už-už vrazí do skaly,
reformátora k činu hnul si Martina Luthera,
a plnohlasne dal si zaznieť znovu
Svätému písmu – svojmu slovu.
Vďaka ti za to všetko, dobrý Bože!
A keďže pri nás zrieš tak mnoho nehodností
a málo pevnej viery lásky cnosti,
veď často sme len sťa svieca v prievane,
trstina nalomená,
nezhas a nedolom nás, ó Pane,
pomôž nám v činy meniť všetky naše dobré chcenia,
pre Kristov kríž a Jeho slávne zmŕtvychvstanie!
Aj nám buď, večný Bože, Pane,
jak otcom, v Kristu Otcom, Priateľom i Bratom,
Štítom a Útočiskom, nepremenným Hradom.
TéGé
Ilustračné foto: pixabay.com
