Predsedníctvo Šarišsko-zemplínskeho seniorátu (ŠZS) v tomto stanovisku hneď na začiatku uvádza, že Ev.njelický P.sol spod T.tier (celý názov nesmieme uviesť; pozn. red.) v predchádzajúcich rokoch prinášal nepodložené informácie bývalého generálneho dozorcu Imricha Lukáča o dianí v zariadení Helianthus Sigord. A preto v snahe o komplexné a úplné informovanie vydáva túto genézu s podporou seniorálneho presbyterstva ŠZS.
Zarazili ma slová „nepodložené informácie“. Tak poďme v skratke po poriadku. Zahraničná pomoc z Nemecka bola pridelená CZ Prešov vo výške 8 000 €. Ten mal na Sigorde zriadiť domov sociálnych služieb. Zahraničná pomoc bola pridelená aj účelovému zariadeniu Helianthus tiež na Sigorde v sume 5 403 €. Predseda Správnej rady Helianthus S. Sokol (jej členmi boli aj vtedajší senior a seniorálny dozorca) poslal 25. júna 2012 na GBÚ faktúru na preplatenie stavebných prác s tým, že vykonané práce odsúhlasil. Dal pokyn na úhradu za uvedenú faktúru priamo pre dodávateľa prác. To zdôrazňujem! Počas vyšetrovania vyšlo najavo, že práce mala vykonať firma manželky S. Sokola a zároveň predsedu Správnej rady Helianthus, ktorej on kšeft dohodil. Fakt, že číslo účtu na faktúre nepatrilo tejto firme, ale bolo falošné, vyšiel na svetlo sveta až v procese vyšetrovania štátnymi orgánmi. Vyšli najavo aj ďalšie súvislosti prípadu. Prípad šetrilo Okresné riaditeľstvo PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov ČVS: ORP-117/3-VYS-PO-2014. Polícia zistila, že tento účet zriadil a patril bratovi podnikateľky – manželky predsedu Správnej rady, evanjelickému farárovi Marekovi Cingeľovi, ktorý ho zriadil. Podvod ako hrom! Podrobnosti prípadu vysvetlil riaditeľ GBÚ, nebohý brat Ing. Vagaský, na stránkach Evanjelického Posla číslo 9 zo dňa 7. marca 2018, kde uviedol: „Hoci som to už niekoľkokrát vysvetľoval (na synode a aj v reakcii na jeden článok súčasného brata seniorálneho dozorcu), vysvetlím to znova: Nemeckí partneri v súvislosti so Sigordom poskytli nenávratnú podporu v dvoch projektoch: – cirkevnému zboru Prešov, ktorý si na Sigorde plánoval zriadiť domov sociálnych služieb, vo výške 8 000 eur a účelovému zariadeniu Helianthus – Sigord na dovybavenie zariadenia vo výške 5 403 eur. Ani raz teda nebol prijímateľom zahraničnej pomoci Šarišsko-zemplínsky seniorát, a preto nebol dôvod, aby si GBÚ v tejto záležitosti nechával odsúhlasovať platby predsedníctvom seniorátu, alebo posielať peniaze na účet seniorátu. Účelové zariadenie Helianthus – Sigord (IČO 42227526) má právnu subjektivitu a podľa vtedy platného štatútu toto účelové zariadenie spravovala správna rada. 11. júla 2010 bol za člena správnej rady na seniorálnom konvente zvolený Slavomír Sokol, a ten bol následne menovaný za predsedu správnej rady. Finančné prostriedky zo zahraničia GBÚ uvoľňuje zásadne až po vykonaní prác a predložení faktúr. Prostriedky sa posielajú na účet prijímateľa zahraničnej pomoci, ak uvedenú faktúru tento už preplatil (čo musí dokázať kópiou bankového výpisu), alebo na účet dodávateľa, ak prijímateľ podpory o to GBÚ požiada, pretože nemá dostatok vlastných zdrojov náklady prefinancovať. Tým sa bránime zneužitiu pomoci na iný účel, ako bol určený, čo sa už v minulosti tiež stalo. Faktúru na preplatenie za údajne vykonané práce zaslal na GBÚ predseda správnej rady (25. júna 2012) a on dal aj pokyn (26. júna 2012), aby táto čiastka bola uhradená priamo dodávateľovi prác. Že dodávateľom prác bola firma, ktorá patrí manželke predsedu správnej rady Helianthus – Sigord, už nie je vecou GBÚ, ale správnej rady Helianthus – Sigord, ktorej členmi boli vtedy aj senior a seniorálny dozorca (v tom čase ním bol Juraj Gáll, pozn. redakcie). Toto je vzorová ukážka konfliktu záujmov, keď cirkevná organizácia „prihrávala“ kšeft súkromnej firme manželky predsedu jej správnej rady. To sa jednoducho nemalo stať! Nie je to však vina GBÚ. To, že číslo účtu uvedené na faktúre nepatrí firme, ktorá práce mala vykonať, ale podnikateľkinmu bratovi – evanjelickému farárovi, sa GBÚ dozvedel až v procese vyšetrovania štátnymi orgánmi. Pre GBÚ bolo rozhodujúce, že predseda správnej rady Sigordu odsúhlasil vykonanie prác podľa faktúry a dal pokyn na jej uhradenie na účet, ktorý bol na faktúre uvedený. Dnes sú už vrátené peniaze, a bol by som rád, keby sa konečne celý nešťastný projekt uzatvoril. Vysvetlenie dlhujeme aj zahraničnému darcovi.“ Je to osobné svedectvo brata D. Vagaského na základe písomných dokladov GBÚ.
Prípad riešil aj Okresný súd Bardejov, číslo konania 5c 299/2015-48 a 5C/299/2015-51. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 4 873,16 € a náhrada trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia plnením bez záväzkov. Súd rozhodol nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 292 € za súdny poplatok a zaviazal žalovaných zaplatiť sumu 4 873,16 € v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19. 5. 2017. O tom, že peniaze boli konečne vrátené, informoval listom br. farár Cingeľ 16. 10. 2017. Zdôrazňujem, že od prvej výzvy ECAV na vrátenie neoprávneného obohatenia na úkor ECAV zo dňa 16.6.2015 do reálnej doby vrátenia tohto neoprávneného obohatenia na účet ECAV, uplynuli viac než dva roky a nebyť súdneho konania a Evanjelického posla, ani by sa toho ECAV doteraz nedočkala! Nebyť vtedy slobodného Evanjelického posla, peniaze by pravdepodobne neboli nikdy vrátené a celý prípad by musel putovať k exekútorovi..
Osobne som bol tiež svedkom, a nie sám, ako pri jednej príležitosti brat farár J. Bakalár povedal, že pri výsluchu na polícii, trvajúcom niekoľko hodín, sa dozvedel o falošnom účte a jeho majiteľovi, z čoho bol riadne šokovaný. Predtým sedeli spolu na zasadaní presbyterstva a brat M. Cingeľ sa k tomu nepriznal. Osobne som tiež bol svedkom, ako sa na zasadaní vtedajšieho predsedníctva cirkvi (Klátik, Lukáč) brat Cingeľ k skutku priznal, oľutoval ho. Vyčítal nám, že sa prípad riešil takýmto verejným spôsobom, to sa vraj nemalo stať. Ale ako?
O podivnom účtovaní v Helianthuse sa môžeme presvedčiť aj zo zápisu z kontroly konanej 1. 3. 2018 a podpísanej kontrolórmi v zložení br. Mgr. Soták, br. Milan Kapitáň a sestra Slavina Potočňáková. V tomto zápise sa uvádza, že v zápise z kontroly za rok 2015 bolo odporučené doúčtovať pôžičku z roku 2010 vo výške 16 698,55 €, ktorá vypadla z účtovníctva, neobjavila sa v konečných stavoch k 31. 12. 2015. Tá sa opakovane neobjavila ani v stavoch k 1. 1. 2017 ani k 31. 12. 2017. Čo na to povedať? Ako je toto možné?
Celá kauza Helianthus je príkladom viacerých závažných hriechov. Zneužitie zahraničnej pomoci, dohadzovanie zákaziek pre rodinného príslušníka, rafinovaný podvod, krádež, klamstvo, zatajovanie podstatných skutočností, pokus o ich zakrývanie, lajdáctvo, prekrúcanie faktov. O absolútnej neodbornosti, myslím si, netreba ani hovoriť. Pre históriu to zostane veľkou čiernou škvrnou na tele cirkvi.
A teraz pribudla ešte jedna. Uvedená genéza, ktorú podpísali bratia J. Velebír, M. Chalupka a M. Damankoš, vraj s podporou seniorálneho presbyterstva ŠZS, je dôkazom, ako cirkev a zúčastnené osoby neurobili skutočné pokánie. Veci chcú stále zľahčovať, odvádzať pozornosť, prekrúcať. Pýtam sa: „Nemali brat M. Cingeľ, ktorý vec síce pod tlakom okolností ako-tak priznal, spolu napríklad aj s bratom farárom, ktorý si v inej kauze privlastňoval milodary a neodvádzal ich do zborovej pokladne, vystúpiť a napomenúť kolegov k čistote a poriadku v cirkvi? Nemali stáť v prvom rade boja za očistu cirkvi?“ A oni stáli a stoja proti bývalému predsedníctvu cirkvi a proti snahám o nápravu cirkvi. Akú dôveru môžu mať mlčiaci duchovní? Akú dôveru bude mať brat farár – účastník podvodu s účtom, ktorý by mal vraj nastúpiť na miesto riaditeľa biskupského úradu VD alebo biskupského tajomníka VD? Akú dôveru má a bude mať táto inštitúcia? Akú odbornosť ale aj morálku má seniorálne presbyterstvo ŠZS? Akú dôveru a úctu môže mať regionálny politik, riaditeľ gymnázia v Prešove a zároveň seniorálny dozorca ŠZS M. Damankoš? Mimochodom, o tom, čo sa dialo v Reformate, s. r. o vie, záverečnú správu o kontrole v nej podpísal tak ako všetci ostatní. Bratia, spamätajte sa.
Imrich Lukáč
bývalý generálny dozorca ECAV na Slovensku
ilustracne foto: www.memc.sk
