11. nedeľa po Svätej Trojici
Pýcha a pokánie
„Tam vošiel do jaskyne, kde aj prenocoval. A hľa zaznelo slovo Hospodinovo. Čo tu robíš Eliáš? Povedal príliš som horlil za Hospodina, lebo Izraelci opustili tvoju zmluvu rozborili tvoje oltáre a Tvojich prorokov povraždili mečom, takže som zostal len ja sám. A teraz siahajú na môj život, aby mi ho vzali. Nato povedal. Vyjdi a stoj na vrchu pred Hospodinom. A hľa Hospodin šiel vedľa strhol sa obrovský drsný víchor, ktorý rozrážal vrchy a drvil bralá pred Hospodinom. Hospodin však nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie, ale ani v zemetrasení nebol Hospodin. Po zemetrasení oheň, ale Hospodin nebol v ohni, po ohni zašumel tichí šelest. Len to čo to Eliáš počul zahalil si tvár do plášťa ,vyšiel a zastal si pred vchod do jaskyne. A hľa zaznel k nemu hlas. Čo tu robíš Eliáš?“ Amen
1 Kr 19, 9 -13
Iste čas a udalosti odvíjajúce sa vôkol nás poukazujú na ten istý obraz. Naskytujúci sa každému z nás z pohľadu veriaceho človeka. Totiž rozvíjajúce a narastajúce modlárstvo, uctievanie viditeľných vecí. Teda toho čo nie je prospešné pre náš život. Každý z nás už zažil oslovenie iného človeka po materiálnej pomoci. Zvlášť, keď nás rozpozná ako veriacich ľudí. Neraz hovoríme o našej skúsenosti, že naše skutočné úsilie je v duchovej oblasti. Naša stať Božieho slova nás upozorňuje na to isté. Už osemsto rokov pred pozemským pôsobením Pána Ježiša Krista sa prihovoril Pán Boh k svojmu služobníkovi Eliášovi, aby ho upozornil, že keď je aj nástrojom jeho moci a jeho pôsobenia môže byť aj prázdny a odlúčený od nej ak ju správne nerozpozná od sveta pominuteľnosti moci skazy a démonskej sily mocností.
Pán Boh tu poukazuje aj na náš život. Vedie nás k tomu, aby sme pozorovali svoje rozhodovanie pred Božou tvárou. Hoc prorok sa vyberie statočne ku kráľovi Achábovi, ktorý je ctiteľom Bálovým. Nebojí sa ho obviniť z modlárstva privádzajúceho hnev Hospodinov na všetok ľud. Po tejto výčitke donúti Kráľa ,aby zhromaždil ľud Izraelský na hore Karmel, kde má dôjsť k prejavu Božej slávy a moci, tvárou v tvár prorokom Bálovým. Ľud má spoznať kto je živým Bohom a vzdať sa života na obe strany. Eliáš prosí niekoľkými slovami pokornej modlitby a Boh sa k nemu priznal. K takýmto rozhodujúcim Božím zásahom dochádza vždy znova tam, kde veriaci človek stojí v zápasoch a modlitbách. U Eliáša došlo po veľkom zápase k podobnému stavu. Všetko nasledovalo v rýchlom slede udalostí. On, ktorý bol svedkom a nástrojom Božej moci, stojí prázdny s pocitom opustenosti od Boha a ľudí. Je tu však Hospodin Dobrý Boh.
Zlý služobník v podobenstve o hrivnách sa snaží vyobraziť svojho pána ako prísneho tvrdého a nemilosrdného čo dokáže potrestať každé šliapnutie vedľa. Pri prorokovi je opak skutočnosťou. Celý Eliášov život to dokazuje. Hospodin Eliáša zachraňuje neobvyklým spôsobom a zadáva mu nové úlohy. Vyvádza ho z omylu, že celá váha zodpovednosti za duchovný vývoj spočíva len na jeho bedrách. Taký omyl veriacich ľudí vedie ku krutým rozbrojom a roztržkám medzi sebou. A spôsobuje napäté ovzdušie v cirkevnom zbore. Dochádza k vydaniu síl na nesprávnom mieste. My máme dbať na to, aby pri nás nedošlo k duchovnej prázdnote pre svetský spôsob života. Preto očakávame na Hospodina a jeho pomoc dôverujeme. Keď pozveme ho do svojho života musíme si byť vedomí, že Duch svätí bude hájiť vec Ježiša Krista na tejto zemi a neostaneme opustení.
Udalosti ako predchádzajú prečítaným slová slova Božieho predstavujú proroka v situácií kde si dokonca praje zomrieť. Je to ľudsky pochopiteľné. Veď verne plnil príkazy Božej vôle a nikdy nezískal nič len protivenstvo teraz je na konci svojich síl, cíti, že sklamal. Prihovára sa mu Boží posol, ktorý mu prináša pokrm v jeho sile môže vykonať štyridsaťdennú cestu až na Choréb. Tento posilňujúci pokrm je totožný z mannou, či pokrmom mesiášskeho veku. Tento pokrm premáha smrť aj túžbu po nej a človeku sa dostáva novej sily a dôvery dobré zaopatrenie a dobrého zámeru s ním. Štyridsať dní však rovnako nám pripomína Mojžišov pobyt na Božej hore a Ježišov pobyt na púšti. Božie slovo však nesporne uvádza proroka na miesto posvätené zjavením Hospodinovým za čias Mojžiša. Jaskyňa do ktorej vošiel je miestom pre nocľah proroka. Tu mu Pán Boh prináša svoje slovo. Otázkou dáva príležitosť, aby prorok prehovoril .Jeho reč je nielen správou o biede, ale aj nepriamou výčitkou, že Hospodin nechal vec dôjsť až tak ďaleko. Miesto vysvetlenia dostáva prorok odpoveď doloženú v stretaní sa s Hospodinom len za čias Mojžišových.
Vzápätí sa stáva svedkom niekoľkých javov sprevádzajúcich zjavenie Božie. Ničivý víchor ,zemetrasenie a oheň. Avšak ani jeden z nich nie je prejavom Božieho zjavenia. To si má prorok a každý veriaci človek uvedomiť. Preto je pri každom znamení pripomenuté ,,ale Hospodin tam nebol“. Sú to teda použité len sprievodné znamenia Hospodinovej slávy a blízkosti. Vlastné zjavenie Hospodina je nie je prejav v burácajúcich živloch v hluku tohto sveta. V hlase tichom a jemnom vo Slove, ktoré môže byť v hluku tohto sveta prepočuté a predsa je jedinečnou nezničiteľnou silou, ktorá nenásilne a nepozorovateľne pôsobí borí staré a vytvára nové Eliáš stojí pri vchode do jaskyne a zakrýva si tvar podobne ako Mojžiš a skláňa sa k zemi, aby nehľadel na Hospodina.
Hospodin opakuje otázku, ktorú mu dal. Rozhovor tentoraz uzatvára Hospodin úlohou adresovanou prorokovi. V poverení ho uisťuje, že nestratil vládu nad pomermi v Izraely a nad svetom vôbec, ale oznamuje mu, že sa pripravuje k jednaniu. Eliáš nie je posledný prorok. A keď sa naplní jeho čas príde Eliáš ,ktorý bude v jeho diele pokračovať. Prorok ďalej môže počuť prekvapivú správu, že nie je sám, ako sa domnieval ako prorok, ale aj ako vyznávač. Je tu sedem tisíc verných, ktorý sa Baálovi nepodrobili.
Pán Boh ukazuje Eliášovi, že má mnoho ctiteľov, aj keď sa môže zdať, že Jeho vec je stratená. Uprostred trebárs búrok tohto sveta pretrváva a žije Boží ľud. A rovnako my čím oddanejšie nasledujeme Pána Ježiša Krista, tým hlbšia radosť plní naše srdce. kto sa sýti Božou milosťou, tomu svet nechutí. Martin Luther správne rozpoznáva, že človek si chce neraz lacným spôsobom vyriešiť svoj vzťah k Bohu. To má negatívny význam pre vážnosť pokánia v kresťanskom živote. Teológ kríža vidí poklad Krista nie v oslobodení sa od trestov skrze odpustky ,ale práve v uložení trestov, ktoré považuje za dobré a lásky hodné. Amen
Modlitba:
Hospodine, Ty skúmaš život človeka a poznáš naše cesty tu na zemi. Daj nám pokorné srdce a chráň nás pred duchovnou pýchou. Dovoľ nám poznať, že ak je niečo dobré v nás je to len Tvoj dar nezaslúženej Božej milosti .Veď nás k ľútosti, keď sme k Tvojmu slovu neposlušní. Buď Ti vďaka za to skrze Pána Ježiša Krista. Dovoľ, aby sme podľa Jeho príkladu Tebe verní ostali a tak činili Tvoju vôľu vo svojom živote. Amen
Mgr. Ivan Bojna
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: unsplash.com
