Prisahám, sľubujem – pastier bez srdca

Zdá sa, že biskup Ivan Eľko po ničom inom tak veľmi netúži, ako po tom, aby ho farári poslúchali. Vníma, že to tak nie je, a preto ich chce prinútiť k „láske“ vynútením poslušnosti k svojej osobe či orgánom, ktoré zastupuje a ktoré – podľa mnohých – nekonajú v záujme evanjelického smerovania našej cirkvi.

… Ja pripomínam napríklad, že evanjelickí duchovní pri svojej ordinácii skladali sľub, že budú poslušní cirkevným orgánom. Niet vyšší a autoritatívnejší, ako je práve synoda. – Dal sa počuť I. Eľko v nedeľnom príhovore na stránkach ecav.sk.

Niekto by sa mohol aj opýtať, prečo I. Eľko vyzýva k modlitbám za synodu, keď sa zdá, že si už všetko pripravil, rozhodol a mienka evanjelickej verejnosti ho nezaujíma. Preto aj pravdepodobne dopredu pripomína farárom: Sľúbili ste…

Čo môžeme očakávať?

Ak hovoríme o poslušnosti, čo je dôležité v cirkvi? No moment! Hlavou cirkvi je doposiaľ Ježiš Kristus, ktorému musí byť podriadená aj synoda našej cirkvi. Inak nemajú rozhodnutia synody s Kristom nič spoločné. Skutočne nie je Kristus vyšší a autoritatívnejší ako synoda?! Alebo si niekto myslí, že evanjelická cirkev sa má riadiť pravidlami inej cirkvi? Že duchovní sa majú vzdať zodpovednosti za zverený ľud a divoko šafáriť s tým, čo im nepatrí? (Napríklad farár, ktorý poslal splátku do FFZ bez vedomia cirkevníkov zo zboru – vari to boli jeho peniaze?)

Áno, rozumieme, spravovanie pozemskej cirkvi sa často deje mocensky a aj to, čo sme si schválili, porušujeme a na Krista zabúdame. A tak sa zdá, že v posledných rokoch sa to deje pravidelne. Vyhrážky, zastrašovanie, popudzovanie si našlo živnú pôdu v priestore cirkvi a najdôležitejšie sú „orgány“, ktoré konajú v „kolektívnom utajení“, keď chcú niečo schváliť, a následne sa vyhrážajú.

Myslím, že evanjelickým duchovným nie je potrebné pripomínať ich ordinačný sľub – často si ho sami pripomínajú. Iba ak tým, ktorí sa necítia evanjelikmi a v sľube vidia len poslušnosť nadriadeným na tejto zemi. Veď Kristus je ďaleko…

Zdôrazňovanie poslušnosti tam, kde sa nekoná biblicky a v intenciách evanjelickej cirkvi (v jej záujme, teda v záujme jej členov), je počin hodný skôr neposlušnosti a výzvou pridŕžať sa rady apoštola: „Boha je potrebné viac poslúchať…“ 

Kult osobnosti a osobnej nadradenosti schovaný za kolektív synody je tu nadradený nad dobré spolužitie bratov a sestier a kolegiálne vzťahy sú potláčané rozdeľovaním na poslušných a neposlušných. Kto je poslušný a kto neposlušný?

Je poslušný ten, ktorý zrádza ľudí a Krista, a neposlušný je ten, kto vidí zlo a pripomína, aby sa tak v cirkvi nedialo, kto si nechce pošpiniť svedomie? Kto chce riešiť a nie slepo poslúchať?

Pred pár rokmi Marián Damankoš na synode hecoval synodálov, akí sú dôležití, veď oni zastupujú senioráty. Na synode sme však videli zoskupenie ľudí, ktorí vôbec neboli schopní otvoriť ústa! Keď niekto nerozumie predkladaným návrhom, ako môže rozhodnúť zodpovedne a správne? Poobzerá sa iba, ako hlasuje jeho kolega… Kto ešte občas dokázal zastaviť prílev „skvelých nápadov“, bola bývalá seniorka Katarína Hudáková.

Prijímať zákony len preto, aby som niekoho potrestal či obmedzil jeho práva, bez prínosu pre účinnú prácu do budúcnosti cirkvi, je kontraproduktívne a  vytvára neetické prostredie známe z čias minulých. Toto nesľubovali, neprisahali duchovní pri svojej ordinácii!

Majú duchovní klamať na svetských inštitúciách, ako to bolo v prípade samotného biskupa či generálnej dozorkyne? Majú sa prestať aktívne zaujímať o ľudí len preto, lebo niekto si želá iné a robí z nich výpalníkov v cirkevnom zbore? Lebo peniaze vládnu svetom!

Koho a čo má predovšetkým rešpektovať evanjelický duchovný? Predovšetkým by mal rešpektovať Pastiera svojej duše Pána Ježiša Krista. Bez urážky, no po tých mnohých rokoch v službe môžem povedať, že žiaden biskup ani žiadna synoda nemôžu byť vzorom pre evanjelického duchovného v jeho službe ľuďom. Až pričasto sa chybuje.

Ak je predstaviteľ cirkvi samoľúby a zákony sú neevanjelické a zamerané skôr proti aktívnej činnosti zborov v ECAV, potom biskup očakáva „neposlušnosť“ spôsobenú takýmito ich prijatými uzneseniami. Preto dopredu vystríha – veď predsa duchovní sľúbili poslušnosť orgánom a synoda je tá najvyššia! Duchovní pri svojej ordinácii nesľubovali, že pôjdu proti svojmu svedomiu a dobrému vedomiu, ako si plniť zodpovedne povinnosti evanjelického duchovného. Ani nesľubovali v mene vedenia okrádať cirkevné zbory, lebo nie pre mrzký zisk svoj či vedenia cirkvi boli ustanovení za pastierov v cirkevných zboroch. Ani nedostali mandát nakladať svojvoľne s majetkom cirkevného zboru len preto, lebo nezodpovední synodáli si neuvedomujú, čo schvaľujú na synode ako najvyššom orgáne pozemskej správy. Ich krásny svet je v tom, že sú synodáli – aká pocta! – bez zodpovednosti za svoje činy.

Ale farár nemá byť zlodej ani výpalník zboru, ale má byť dobrý pastier a hospodár, aby sa evanjelium šírilo na dobro človeka a misijná práca sa konala na spásu sveta.

Pozrime sa napríklad v tomto kontexte na schválenie dohody so švajčiarskou misiou, ktorú pod svoje krídla prevzala ECAV.

Švajčiarska misia je neevanjelické združenie, dokonca nezávislé združenie, ktoré založilo neziskovú organizáciu s názvom Švajčiarska misia viery (SGM), Misia viery, n. o., slovenská pobočka. Je vlastníkom a prevádzkovateľom misijného centra „Prameň na Súši”.

V dohode s ECAV sa píše, že ECAV má 318 cirkevných zborov a má blízko k misijnému zameraniu Švajčiarskej misie. A prečo však terajšie vedenie nemá bližšie k evanjelikom?

Švajčiarsku misiu len premenovali na Misiu viery, n. o. Asi preto, aby sa nikto nepýtal, čo je to za misia. Táto misia viery, n. o., má stredisko Prameň. Vlastní budovy aj pozemky. Zaujímavým predmetom dohody je časť:

3.3. Strany dohody sa dohodli na tom, že chcú spoločne sprevádzať a podporovať činnosť MV n.o., a spoločne pomáhať centru Prameň v napĺňaní misijného poslania, a tak spoločne budovať Božie kráľovstvo na zemi a slúžiť Kristovmu telu.

Áno, všimli sme si, že terajšie vedenie má vždy bližšie k neevanjelikom ako k svojim. Alebo k takým evanjelikom, ktorí si evanjelickú cirkev a jej duchovným nevážia.

Áno, všimli sme si, že terajšie vedenie má vždy bližšie k neevanjelikom ako k svojim. Alebo k takým evanjelikom, ktorí si evanjelickú cirkev a jej duchovných nevážia.

V tomto kontexte sa teda pýtame, keďže tu vidíme spoluprácu s cudzími z iných cirkví alebo z nejasných spoločenstiev: Aká je podpora pri misijnom a diakonickom diele v evanjelických cirkevných zboroch? Veď tie už o chvíľu nebudú mať financie na svoju činnosť! Ako synoda pomáha napĺňať misijné poslanie našim duchovným?

Na druhej strane si v dohode so Švajčiarskou misiou všimnite:

Povinnosti ECAV:

4.3.1. ECAV navrhuje duchovného vedúceho – riaditeľa misijného centra Prameň. Ten je volený správnou radou MV n. o., pričom zostáva zamestnancom ECAV a ECAV si voči nemu plní povinnosti zamestnávateľa (vrátane vyplácania mzdy a odvodového a daňového zaťaženia) dňom menovania generálnym biskupom.

Takže ECAV podporuje naddenominačné stredisko, ktoré nevlastní, ale má mu robiť dobré meno, propagovať jeho činnosť a šíriť kresťanstvo (samozrejme, bez volania do ECAV). Má tohto farára aj platiť a odvádzať všetky odvody. Skutočne! Vytvárame akoby cirkev v cirkvi?!

Evanjelickí duchovní sľubovali prácu v prospech ECAV. Evanjelický farár má pomáhať šíriť dobré meno Švajčiarskej misie a zháňať peniaze na jej činnosť?

Je potrebné v tomto kontexte podivných zmlúv a partnerstiev s cudzími vyhrážať sa evanjelickým farárom?! Je potrebné sa opýtať, či aj synoda neopúšťa vody ECAV?

V závere tejto dohody čítame toto:

Táto dohoda o partnerstve bola uzavretá v kresťanskej láske a vzájomnej úcte.

Nedávno sme do ASloZ dostali výhražný e-mail od jedného seniorátneho dozorcu. Toto je misia v našej cirkvi?! Toto je kresťanská láska a úcta? Koho majú duchovní a im zverený ľud poslúchať?!

Haló, evanjelici, pekne sa číta o úcte a láske, a tak by to aj malo byť. Ale ako sa správa vedenie a ako sa prijímajú zákony v ECAV? V úcte a láske k evanjelikom? Nie je v poriadku, že sa prijímajú uznesenia, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a spolunažívaním i so službou v ECAV.

Evanjelickí duchovní niečo sľúbili pri ordinácii, ale synodáli ich svojimi ľahkovážnymi rozhodnutiami nútia ísť proti svojej viere a svedomiu.

Zákony sa vytvárajú pre tých, ktorí pre funkciu ochotne zradia Krista i človeka. Oklieštenie evanjelictva zákonníctvom a zlom konaným proti niekomu v cirkvi sa zakryje slovami o poslušnosti?

Nad synodou je Boží Syn – On je pre evanjelika najvyššia inštancia. On je Hlavou cirkvi, nie synoda. Ak pozemské spravovanie cirkvi je nadradené nad Krista, potom synodáli, ktorým bol zverený veľký mandát, svojimi postojmi a uzneseniami spôsobujú vnútorný rozkol cirkvi, ktorý sa stále zväčšuje, a zdá sa, že zastupujú len seba a nie cirkevné zbory.

Pokiaľ ide o financie, cirkevné zbory by mohli od synodálov požadovať splatenie dlhu, ktorý im vznikol nie ich vinou, ale kvôli hlasovaniu synodálov. Cirkevné zbory vám nedali žiadne poverenie, aby ste rozhodovali o ich majetku. Nepoverili vás, aby ste zadlžili cirkevné zbory a zbavili ich svojprávnosti. Preto sa pýtame: „Zaplatíte, milí synodáli, dlhy cirkevných zborov vo vašich seniorátoch zo svojho vrecka“ Lebo tento problém ste im svojím hlasovaním privodili práve vy.

Keď sa bude cirkevný zbor súdiť, že ste v jeho mene konali protizákonne, ako sa obhájite!? Chýba tu zodpovednosť a skutočný záujem o blaho našej cirkvi. Schovávať sa za najvyšší orgán, za synodu, je podlé, nakoľko ste hlasovali každý za seba. Vy ste rozhodli, že spôsobíte dlhy cirkevným zborom. Jeden zo seniorov sa vyhrážal členom cirkevnému zboru, že ak nezaplatia, pošle na nich exekútora. Toto je pravá tvár „mocipánov“ tohto vedenia! Bolo by zaujímavé vidieť, kto by to spravil. Exekútor, ktorý požaduje platenie od toho, kto dlžobu nespôsobil!

Duchovní v ordinačnom sľube nesľubovali klamať, podvádzať, zatajovať, milovať iné cirkvi viac ako evanjelickú či zháňať financie pre nezávislé združenia mimo nemeckej misie. Ani nesľubovali, že sa dajú ponižovať cirkevnými orgánmi. Pastier si nemá na svoje ovečky vymýšľať lži ani nemá klamať. Je trestuhodné klamať dokonca ministerstvo, že cirkevné zbory prispievajú do FFZ dobrovoľne.

Biskup I. Eľko sa na začiatku svojho funkčného obdobia pýtal farárov: „Som váš biskup?“ Teraz postúpil ďalej v tom, že klame aj svetské úrady. Podieľa sa na prijímaní protiprávnych uznesení s prvkami vydierania a neoprávneného privlastňovania si majetku cirkevných zborov, a to s vyhrážkami cirkevným zborom a duchovným. A najnovšie biskup nešíri evanjelium Ježiša Krista, ale hovorí – ako ŠtB – o poslušnosti režimu. Toto je vízia pre ECAV – vytvárať duchovných bez srdca?

Evanjelickí duchovní sľubovali vernosť Kristovi, Hlave našej cirkvi, najvyššiemu a najautoritatívnejšiemu zo všetkých.

Mgr. Ľubomíra Mervartová
evanjelická a. v. farárka

Ilustračné foto: Luis Quintero / pexels.com