Nedeľa po vstúpení
Príprava na posledné veci
„Buďte mocní a udatní, ani sa ich neľakajte, lebo Hospodin tvoj Boh kráča s tebou: nenechá a neopustí ťa. Potom Mojžiš zavolal Jozuu a povedal mu pred zrakom celého Izraela: Buď mocný a udatný, lebo ty vojdeš s týmto ľudom do domu krajiny, ktorú Hospodin s prísahou zasľúbil dať jeho otcom, ty im ju odovzdáš do dedičného vlastníctva. Hospodin sám kráča pred tebou, On bude s tebou, nenechá a neopustí ťa. Neboj sa a nemaj strach.“
5M 31, 6 – 8
Pohľad do kalendára nám pripomína obdobie cirkevného roka, keď o týždeň majú prísť svätodušné sviatky. Veriaci ľudia sa na výročné slávnosti vždy duchovne pripravujú, aby si z nich mohli odniesť požehnanie. Vieme aj to, že na prvé Turíce Pánom cirkvi neboli rozdané všetky Jeho dary, ale i dnes nás s nimi môže obdariť, obohatiť. Keď cítime svoju slabosť, o to viac prosíme o pomoc zhora. Tá je potrebná vždy a na každom mieste. Deje sa to pri počúvaní a čítaní Božieho slova v našich prosbách a modlitbách, lebo tu máme spoľahlivého Radcu, verného Spoločníka a Darcu života.
Pri návšteve cirkevného zboru veriacimi zo zahraničia som rozprával o dejinách domácej cirkvi ako i o práci v cirkevnom zbore nasledovala aj diskusia. Hovorili sme o službe ,ale aj o rozmanitosti možností v nej, ale aj o začiatkoch pôsobenia v tejto službe. Kde mi ktosi povedal: „Vy týchto ľudí máte rád.“ Skutočne to tak aj musí byť, aby si Pán Boh našiel cestu k svojmu ľudu prostredníctvom svojej priazne a lásky. Dokonca si nato zvolí aj nástroje svojej moci. To všetko má svoje podmienky a kritériá. Pán Boh z lásky riadi a stvoril tento svet. Potom sú zaiste spoznané aj Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. Deje sa tak už od stvorenia sveta.
Prečítané slovo Božieho rovnako zapadá do zámeru Božieho so svojím ľudom a podobne týmto svetom a len nadväzuje na už ohlásené slovo Mojžišovo Božiemu ľudu, že Jeho nástupcu si vyvolil Pán Boh. Bude ním Jozue. Svoje odstúpenie zdôvodňuje vekom, hlavne však Božím súdom nad sebou. (4M 20, 12) Ľud Boží žije v strachu z presily nepriateľa, ale čelí aj pripomienke porážky dvoch amorejských kráľov. Divy, ktoré konal Pán Boh vo svojej všemohúcnosti včera, posilňujú nádej v Hospodinovu pomoc pre dni budúce. Hospodin predsa predchádza svoj ľud a i ďalej oň zápasí a bojuje zaň. Nenechá ho klesnúť, ale zostane mu útechou ako aj u prvotných kresťanov v apoštolskej cirkvi tak rovnako aj dnes.
Slová, buď silný a udatný sa tak viažu na postavu nástupcu Mojžišovho a na vstup do zeme zasľúbenej a nie sú len zbožným prianím, ale zmocnením k určitej úlohe. Tým sa na človeka prenáša zvláštna moc násobiaca ľudské sily vo vedomí, že to, čo koná a bude konať robí z Božieho poverenia. Jozuovým poslaním je vstúpiť do zeme odpočinku a rozdeliť ju medzi dvanásť kmeňov Izraela. Tým bude zavŕšené dielo Božie od vyslobodenia zo zeme otroctva. Tu Boží ľud stojí pred prejdením Jordánu a poznáva, že ako poslúchal Mojžiša, tak bude poslúchať aj jeho nástupcu. Pán Boh vo svojom sľube ostáva verným, pretože svoje sľuby neruší. Je nám to zvestované k nášmu zahanbeniu aj potešeniu, že Božia vernosť sa neruší neverou človeka.
Kríž Ježiša Krista je Božím súdom nad naším hriechom neverou a neposlušnosťou, ale tiež znamením Božieho víťazstva nad ním. S týmto sľubom Božej vernosti máme ísť k svojim úlohám aj do dnešných dní aj pamätať na to, že Hospodin tvoj Boh bude s tebou kdekoľvek sa obrátiš naňho. V tomto svete potom počujeme a svetáci v ňom hlásajú: Boh chce navýšiť tvoj finančný príjem, tým, že ti dá povýšenie v práci, nové myšlienky a kreativitu. Boh chce, aby si zažíval teraz najlepší čas svojho života. Kristus nás však učí iné a pozýva nás k tomu, aby sme nasledovali Jeho príklad vzali na seba svoj kríž a nasledovali ho. To znamená, že nemôžeme ostať nemí k utrpeniu iného človeka. Ak sa Boh zjavil na kríži uprostred utrpenia tohto sveta, tak konanie ako s ním nakladá tento svet blaha a prosperity a ľudí pre tento svet žijúci nie je prístupné krížu Kristovmu.
Článok 4. augsburského vyznania vyjadruje srdce luteránskeho učenia týmto spôsobom. Naše cirkvi učia, že ľudí nemožno ospravedlniť pred Bohom vlastnými silami, zásluhami, alebo skutkami. Ľudia sú slobodne ospravedlnení pre Krista prostredníctvom viery, keď veria, že sú prijatí do milosti a že ich hriechy sú odpustené pre Krista. Kristus svojou smrťou očistil naše hriechy.
Mojžiš odovzdal knihu zákona kňazom a starším /V 9./ Kňazi mali túto knihu čítať ľudu vrátane detí. Účelom čítania Božieho zákona malo byť to, aby sa ľudia učili mať bázeň pred Hospodinom a učili sa poslúchať Jeho Slovo. Dnes sa veľmi málo hovorí o bázni pred Bohom, ale táto je kľúčová pre svätý život. Mojžiš naliehal na Jozuu a na ľud: Buď mocný a odvážny, neboj sa a nedes sa. Nemuseli sa báť svojich nepriateľov, pretože bol s nimi Hospodin, ktorý ich nikdy neopustí ani nezanechá. Jozua a Boží ľud mali pred sebou problémy, skúšky, prekážky a dokonca boje a na svojej strane mali veľkého Boha. A kde spočíva naša sila? Kde ju máme hľadať? Celkom určite nie v nás samotných. Sme si bolestne vedomí našich slabostí ako veriaci ľudia. Spočíva teda v tom istom Bohu, ktorého prítomnosť je s nami, kamkoľvek sa vydáme. Kresťanský život nie je ľahký a niekedy nad budúcnosťou uvažujeme s obavami. Naša viera môže byť ťažko skúšaná, no vieme, že Boh nás nikdy neopustí ani nezanechá. Amen
Modlitba
Ty si zasľúbil svojim verným moc Tvojej sily a útechu, aby neostali opustení a bezradní v tomto svete. Daj nech aj na nás spočinie moc Tvojho Ducha, ktorý by nás viedol k Tebe pripomínal a objasňoval by nám Tvoje slová, odvahou viery pre Ježiša Krista. Amen
Mgr. Ivan Bojna
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: pexels.com
