Prinášajme Bohu slávu
Svätá Trojica
„Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.“
R 11, 36
Hlavným cieľom človeka a vôbec celého vesmíru je zjavovať Božiu slávu. Toto je podstatou všetkého. Všetko, čo Boh stvoril, stvoril pre svoju slávu. A čo to tá Božia sláva vlastne je? Je vyjadrením samotnej podstaty Boha. Je to podstata Jeho povahy, význam Jeho dôležitosti, jas Jeho nádhery, ukážka Jeho moci a atmosféra Jeho prítomnosti. Božia sláva je vyjadrením Jeho dobroty, spravodlivosti a svätosti. Všetko, čo je dielom Božích rúk, odráža Jeho slávu. Vidíme ju na každom kroku, počnúc najmenšou formou života až po vesmírne galaxie. Je zrejmá pri západe slnka, vo vlnobití mora aj pri striedaní ročných období. Celá príroda nám dennodenne ukazuje, aký je Boh mocný, ako miluje rozmanitosť a krásu, aký má zmysel pre poriadok, aký je tvorivý a múdry. Kráľ Dávid riekol: „Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha.“
Počas histórie ľudstva zjavuje Boh svoju slávu rôznym spôsobom. Prvý raz ju zjavil v rajskej záhrade, potom skrze Noemovu archu, neskôr cez proroka Mojžiša či Šalamúnov chrám, potom cez Ježiša Krista a teraz skrze svoju cirkev. Božia sláva je zobrazená ako spaľujúci oheň, oblačný stĺp, dym či žiarivé svetlo. V nebesiach vyžaruje Božia sláva všetko potrebné svetlo. Biblia hovorí: „Mesto nepotrebuje ani slnko, ani mesiac, aby mu svietili, lebo sláva Božia ho osvecuje a Baránok mu je sviecou.“ Božiu slávu vidieť najlepšie v Božom Synovi. On, svetlo sveta, osvetľuje Božiu podstatu. Už nežijeme v temnote, lebo skrze Ježiša vieme, aký Boh v pravde je. Prišiel na zem a tak môžeme porozumieť Božej sláve. Apoštol Ján napísal: „A to Slovo stalo sa telom, prebývalo medzi nami, a my sme hľadeli na Jeho slávu ako na slávu jednorodeného od Otca, bolo plné milosti a pravdy.“
Božia sláva je Božou prirodzenosťou. Nič k tejto sláve nemôžeme pridať, rovnako ako z nej nič nemôžeme odobrať. Máme ju však uznávať, ctiť si ju, vyvyšovať ju, presadzovať ju, odrážať ju a žiť pre ňu. Prečo? Pretože Boh je toho hoden. Zaslúži si každú poctu, ktorú Mu môžeme preukázať. Keďže Boh je stvoriteľom všetkého, oprávnene Mu patrí všetka sláva. Písmo Sväté vraví: „Hoden si, Pane a Bože náš, prijať slávu, česť aj vládu, lebo Ty si stvoril všetky veci, Tvojou vôľou trvali a boli stvorené!“ V celom vesmíre Mu len dve z Jeho stvorení slávu neprejavili: padlí anjeli a človek. Koreňom každého hriechu je nepreukazovanie, nevzdávanie slávy Bohu. Znamená to milovať niečo alebo niekoho viac ako Boha. Keď odmietneme vzdávať Bohu slávu, ide o pyšnú vzburu. Táto je hriechom, ktorý bol príčinou satanovho aj nášho pádu. Každý z nás je svojím spôsobom náchylný k tomu, aby žil nie pre Božiu, ale pre svoju slávu. Uzurpujeme si to, čo nám neprináleží. Apoštol Pavol napísal: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej…“ Nikto z nás svojím životom nevzdáva Bohu slávu tak, ako si nebeský Otec so svojím Synom a Duchom Svätým zaslúži. Toto je najzávažnejší hriech a najväčšia chyba, ktorú môžeme urobiť. Naopak, žiť pre Božiu slávu je najväčším úspechom, ktorý v živote môžeme dosiahnuť.
Ježiš povedal nebeskému Otcovi: „Ja som Ťa oslávil na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi dal konať.“ Spasiteľ teda Boha Otca oslávil tým, že splnil svoju úlohu tu na zemi. My máme oslavovať Boha presne tým istým spôsobom. Keď akékoľvek Jeho stvorenie naplní svoj zmysel, prinesie to Bohu slávu. Vtáky oslavujú Boha tým, že lietajú, štebotajú, stavajú si hniezda a robia všetky prirodzené činnosti, ktoré im Boh určil. Aj usilovný mravec oslávi Boha, keď naplní zmysel, pre ktorý bol stvorený. Boh stvoril vtáka, aby bol vtákom, mravca, aby bol mravcom a nás, aby sme boli ľuďmi. Cirkevný otec staroveku Ireneus povedal: „Božou slávou je ľudská bytosť plná života!“ Bohu môžeme vzdať slávu mnohými spôsobmi, no je možné ich zhrnúť do piatich Božích zámerov pre náš život.
Po prvé – Bohu prinášame slávu, keď Ho uctievame. Uctievanie Boha je náš prvý záväzok voči Nemu. Uctievame Ho, keď sa tešíme z Jeho prítomnosti v našich životoch. Boh si želá, aby naše uctievanie bolo motivované láskou, vďakou a potešením, nie povinnosťou. Istý teológ k tejto téme uviedol: „Boh je skrze nás najviac oslávený vtedy, keď v Ňom nachádzame hlboké uspokojenie.“ Uctievanie je teda oveľa viac ako len spievanie duchovných piesní, modlitby či počúvanie zvesti slova Božieho v kostole. Uctievanie je životný štýl, v ktorom sa radujeme v Bohu, milujeme Ho a odovzdávame sa Jeho vôli. Keď je naším cieľom oslavovať Boha, potom všetko, čo robíme, sa môže stať prejavom uctievania. Biblia vraví: „Svoje údy vydávajte Bohu za nástroje spravodlivosti.“
Po druhé – Bohu prinášame slávu, keď milujeme ostatných veriacich. Keď sme sa narodili znovu, z vody a z Ducha, stali sme sa súčasťou Božej rodiny. Nasledovanie Krista nespočíva len v tom, že sme uverili a že naše mená sú zapísané v matrike pokrstených či sobášených, ale tiež v spolupatričnosti a učení sa milovať Božiu rodinu. Apoštol Ján napísal: „My vieme, že sme prešli zo smrti do života, pretože milujeme bratov.“ Apoštol Pavol zasa riekol: „Preto prijímajte jeden druhého, ako aj Kristus prijal vás na Božiu slávu.“ A v piesni číslo 547 z nášho spevníka spievame: „Čo praješ sebe, praj blížnemu svojmu, čo chceš by tebe on činil, čiň jemu. Ten si privolá Božie odsúdenie, v kom láska nie je. Kto bratskou láskou blížnych nemiluje, ten sa milosti Božej pozbavuje, veď Boh je láska, kto v láske prebýva, v Bohu prebýva. Preto spoločne v láske nažívajme, verne sa všetci navzájom milujme, tak láska Božia už tu nás obdarí večnými darmi.“ Sami sme teda zodpovední za to, aby sme sa naučili milovať tak, ako miluje Boh. Buď to zvládneme a môžeme sa nazývať učeníkmi Krista, alebo to nezvládneme a smelo sa môžeme označiť za služobníkov pekla. Ježiš riekol: „Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.“
Po tretie – Bohu prinášame slávu tým, že sa usilujeme priblížiť Kristovmu charakteru. Keď sme sa už raz narodili do Božej rodiny, Boh si želá, aby sme duchovne rástli a dospeli. Čo to znamená? Duchovná zrelosť sa prejavuje tým, že sa Ježišovi približujeme svojím myslením, cítením, správaním a činmi. Čím viac bude náš charakter podobnejší Ježišovi, tým viac oslávime Boha. Písmo Sväté uvádza: „Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy.“
Po štvrté – Bohu prinášame slávu, keď využívame svoje schopnosti v službe iným. Každého z nás obdaril Boh jedinečným nadaním, talentom, zručnosťou a schopnosťami. Nie náhodou máme všetky tieto vlastnosti. Boh nás neobdaril schopnosťami iba pre vlastný úžitok. Dostali sme ich, aby sme prinášali osoh aj iným. Rovnako aj iným boli dané schopnosti pre náš úžitok. Apoštol Peter napísal: „Posluhujte si ako dobrí šafári rozličnej milosti Božej, každý tým duchovným darom, ktorý prijal. Keď niekto hovorí, nech hovorí ako reč Božiu, keď niekto posluhuje, nech to robí ako z moci od Boha, aby sa vo všetkom oslavoval Boh pre Ježiša Krista.“
Po piate – Bohu prinášame slávu, keď o Ňom hovoríme ostatným. Boh nechce utajovať svoju lásku a svoje zámery. Keď spoznáme pravdu, očakáva, že sa o ňou podelíme s inými. Malo by byť pre nás veľkou cťou, že môžeme predstaviť Krista iným a pomáhať im, aby objavili zmysel svojho života a pripravili sa na večnosť. Ako riekol Syn Boží: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.“
Ak chceme do konca svojho života žiť pre Božiu slávu, musíme zmeniť svoje priority, časový rozvrh, vzťahy a veľa iného. Zápasil s tým aj Ježiš. Stál pred rozhodnutím, či splní svoje poslanie a oslávi tak Boha, alebo sa stiahne a bude viesť pohodlný život. Tá istá voľba stojí aj pred nami. Budeme žiť len pre svoje vlastné ciele, pohodlie a zábavu? Alebo budeme žiť pre Božiu slávu a očakávať večnú odmenu? Boh nás pozýva, aby sme žili pre Jeho slávu a naplnili zámer, ktorý s nami má. V skutočnosti je to jediný správny spôsob života. Všetko ostatné je iba prežívanie. Skutočný život sa začína vtedy, keď sa úplne odovzdáme Kristovi. Tým, ktorí Ježiša prijali do svojho života a uverili v Neho, Biblia sľubuje: „Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno.“
Čo teda urobiť? V prvom rade veriť. Veriť tomu, že Boh nás miluje a má s nami svoje úmysly. Veriť, že tu nie sme vďaka nejakej náhode. Veriť, že sme boli stvorení, aby sme žili naveky. Veriť, že Boh si nás vyvolil, aby sme mali vzťah s Ježišom, ktorý za nás umrel na kríži. Veriť, že Boh nám chce odpustiť bez ohľadu na to, čo sme vykonali. V druhom rade prijať. Prijať Krista za svojho Pána a Spasiteľa. Prijať odpustenie hriechov. Prijať Božieho Ducha, ktorý nám dá silu naplniť zmysel svojho života. Všetko, čo sa deje na zemi i na nebi, sa deje kvôli Bohu. Tak to vraví aj náš dnešný kázňový text: „Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.“
Mgr. Ivan Mucha
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Aaron Burden on Unsplash
