Už mesiace nás delia od vpádu pandémie covid – 19 na svetovú i domácu scénu. Homo sapiens začal – po počiatočnom pochopiteľnom šoku – globálne pomerne rýchlo hľadať a viac-menej i nachádzať vhodné obranné prostriedky ako s ich pomocou sofistikovanejšie čeliť tejto pliage. Vzhľadom na výnimočnosť smrteľne nebezpečnej vzniknutej situácie sme sa na niektoré drobné kiksíky či i zreteľnejšie zaváhania v reakciách dívali s porozumením.
Napospol sme obdivovali predovšetkým našich hasičov, vojakov a policajtov, ktorí sa i na takéto a podobné situácie cieľavedome pravidelne pripravujú – od prvých testov cez núdzové stavy a ich dopady, stáli s porozumením pri nás a patrí im za to veľká vďaka. Tú sa patrí prejaviť aj zdravotníkom a našej samospráve – starostovia, primátori i župani vedno s poslancami a členmi komisií dokázali zázraky – doslova z noci na ráno premenili napr. vhodné priestory na odberné miesta a štartovný odpich sľuboval, že vírusová koťuha narazí na účinný odpor.
Ibaže – kým tisíce ľudí „dole“ si, ako dokumentujú mnohé príklady, vedeli poradiť, čím vyššie k novým vládnym sféram pribúdalo príkladov, ktoré múdri roľníci už dávno prirovnávali k úkazu, známemu ako – vyoraná myš.
Vláda si dlhšie pretierala oči a keď – v pokračujúcich mľandravých driemotách – začala hľadieť okolo , nasledovala, česť výnimkám, doslova explózia zmätených reakcií, nepodarených pokusov „odpisovať“ z krízových scenárov od susedov. Nasledovalo vyhlasovanie dvestodňovej núdzovej situácie, karantén, zákazov, príkazov, hrozby sankciami, zatvárali sa brány kostolov, škôl, nemocníc, kde odkladali operácie, zavreté boli dvere obchodov, prevádzok, stopku dostali cesty do iných okresov a na metre od domu smeli iba tí, ktorí mali na vôdzke psíka či mačičku…
Vytvorila sa skupina amatérskych i rozhľadenejších zvestovateľov jóbových zvestí, ktorá – takmer napospol bez štipky empatie voči ťažko skúšanému obyvateľstvu – ohlasovala nové nariadenia a štedro pridávala informácie o sankciách. Ako na mapách okresov pribúdalo temnej farby ,v ohrozených a postihnutých územiach úmerne rástol strach – a aj počet zmätkov a i nenáležitých rozhodnutí. Ako vo vidieckom panoptiku avízovali nám bubeníci hororov stále nové zákazy, príkazy, nariadenia a začalo vládnuť nové veličenstvo – test…
Liezol nám do nosov, detičky rodičia napochytre učili kloktať, rúška pomaly ustupovali respirátorom, pri vrátach obchodov nám merali teplotu…V neposlednom rade – obstáli aj naši duchovní – prenosy zo služieb Božích boli pre tisícky z nás veľkou posilou.
Preventívne opatrenia a obmedzenia samozrejme bolo a stále treba v spoločnom záujme akceptovať. Išlo a stále však ide o prevažujúci málo empatický spôsob komunikácie s verejnosťou. Prvotný príklad vyoranej myšky už stratil aktuálnosť – na fórach, z ktorých je verejnosť oboznamovaná so situáciou a od nej odvodených opatrení , však stále prevažuje direktívny tón, hoci občan celé týždne a mesiace trpezlivo, hoci neraz škrípajúc zubami, akceptoval ich obsah.
Sprvu sme síce s prekvapením hľadeli na zmätky okolo ďalšej fázy tohto vývoja – vakcíny a očkovania. Rozruch okolo nikomu na dôvere nepridáva– niektoré vakcíny chýbajú, ďalšie ešte nie sú u nás schválené- počet tých, ktorí sú ochotní tolerovať tieto situácie klesá. A vyrástla aj nová poriadne pichľavá “kvetinka“ – problémy okolo dokladov, umožňujúcich cestovanie.a to just na samom prahu dovolenkovej sezóny. Nikto zatiaľ neinformoval ako to chcú zodpovední riešiť a situácia – aktuálny stret s vyoraným hlodavcom značných rozmerov je tu zase. A chaos sa vyvíja i smerom do parlamentných výšin – jeden deň načim rýchlo rokovať aby o pár hodín boli poslanci, mnohí už na ceste stopnutí s tým, že majú prísť o týždeň, lebo…
Vrchnosť neprístojne kydá na občana nevábny trus svojej nekompetentnosti a znalci antiky spomínajú na pána, ktorý mal doma chliev – volal sa Augiáš. Ten by u nás dnes
s uspokojením hľadel na to, ako jeho príklad aj po stáročiach inšpiruje.
Eva Bombová
uverejnené so súhlasom autora
ilustračné foto: pixabay.com
