3. adventná nedeľa
„Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený je, kto by sa nepohoršil na mne. Keď (poslovia) odišli, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vy šli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorú vietor sem-tam kolíše? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia mäkké rúcho, bývajú v kráľovských domoch. Čo ste teda vyšli? Či vidieť proroka? Áno, hovorím vám: omnoho viac ako proroka. Toto je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou a on Ti pripraví cestu. Veru vám hovorím: Medzi narodenými zo žien nepovstal väčší nad Jána Krstiteľa, ale kto je najmenší v kráľovstve nebeskom, je väčší ako on.“
Mt 11, 2 – 11
Opäť počujeme hlas Jána Krstiteľa. Lenže tentoraz k nám nezaznieva z púšte, ale z temnoty väzenskej kobky. A nie je to už karhajúca plamenná reč, vyžadujúca zmenu života. Teraz sa Ján pýta. I medzi múry žalára prenikli zvesti o Ježišovi, o tom, ako si počína. Ján možno očakáva skorý koniec života alebo aspoň nevie, či sa ešte niekedy dostane na denné svetlo. Preto si zrejme chce urobiť jasno v tom, ako to s Ježišom v skutočnosti je. Je skutočne tým, kto prichádza od Boha? Prichádza s ním nový vek, zásadná zmena pomerov? Bola jeho prípravná misia zmysluplná? Splnil úlohu? Poznal v Ježišovi správne toho, komu mal pripraviť cestu? Snáď takéto myšlienky Jánovi v jeho neutešenej situácii vírili hlavou. A tak jeho učeníci prichádzajú s touto otázkou k Ježišovi a čakajú na odpoveď.
Lenže ju nedostanú priamo. Predsa im však Ježiš napovie. Majú Jánovi svedčiť o tom, čoho boli sami účastní. Ježiš sa neprehlási za Mesiáša ani za nikoho iného, nevychvaľuje sa, nevedie hlasnú mesiášsku kampaň, ale žiada pozorné čítanie situácie. Nesnaží sa ich zahrnúť zaručene správnymi odpoveďami. Miesto toho odkazuje na fakty. Presvedčte sa sami. Pozerajte sa, počúvajte a potom z toho vyvoďte závery. Mohli by sme tu použiť jeho slovo z iného miesta, kedy hovorí, že po ovocí je možné poznať, čo je kto zač. To jeho ovocie spočíva v uzdravovaní, kriesení mŕtvych, a predovšetkým vo zvestovaní evanjelia, radostnej správy biednym. A Jánovi učeníci, a nielen oni, v týchto slovách mohli počuť odraz Izaiášovho proroctva:
Radovať sa bude púšť i suchý kraj, jasať bude step a kvitnúť, ako narcis bude prekvitať a jasať bude, hej, jasať a plesať. Dostane slávu Libanonu, nádheru Karmelu a Šárónu. Oni uvidia slávu Hospodinovu, velebu nášho Boha. Posilnite ochabnuté ruky, upevnite klesajúce kolená! Povedzte zdeseným srdciam: Buďte silní, nebojte sa! Ajhľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata. On sám príde a zachráni vás. Vtedy sa otvoria oči slepých a uvoľnia sa uši hluchých. Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zvučne zaplesá. Lebo na púšti vytrysknú vody a potoky na stepi. Horúci piesok sa zmení na jazero, prahnúca zem na vodné žriedla; na mieste, kde pelešili šakaly, bude priestor pre trsť a šašinu. Bude tam hradská a cesta; tá sa bude volať svätou cestou. Nečistý po nej neprejde – len ľud jeho pôjde po nej – na nej ani blázni nezablúdia. Nebude tam lev, ani dravá zver nevstúpi na ňu; nijakú tam nebude možno nájsť, ale vykúpení pôjdu po nej. Vyslobodení Hospodinovi sa vrátia, prídu na Sion s plesaním a večná radosť bude na ich tvárach. Dosiahnu rozkoš a radosť a zmizne žiaľ i vzdychanie. (Iz 35,1 –10 ).
Jánova otázka zamestnávala ale iste aj iné hlavy a je aktuálna i dnes. Ako poznať Božie konanie? Skutočne Ježiš priniesol niečo zásadne nové, bol naozaj tým, za koho ho cirkev uznáva? Jeho blahoslavenstvo tých, ktorí sa nad ním neurážajú, ukazuje, že nie všetkým bol po chuti. Veď vieme, že niektorí ho obvinili zo spolčenia sa s temnými silami. Niektorí si skrátka konanie Božieho vyslanca predstavovali inak. Nevideli zatiaľ žiadnu zásadnú zmenu. Žiadnu revolúciu, žiadne oslobodenie národa od nadvlády okupantov, žiadnu pomstu a zaslúženú odplatu. Snáď čakali poriadnu osobnosť, ktorá by urobila poriadok. Ale Ježiš miesto toho uzdravuje, káže, šíri dobro a lásku, a ešte k tomu žiada sebakázeň. A má pochopenie pre tých, ktorí nie sú v očiach druhých práve vážení. Nekoná sa odmeňovanie dobrých a potrestanie zlých.
Možno mohli mať niektorí ľudia s Ježišom problém i preto, že očakávali niekoho, kto za nich všetko vyrieši. A Ježiš taký nie je. Nesníma z nás zodpovednosť, nedáva nám pohov. Ukazuje cestu, ale ísť po nej musí každý osobne. I keď môže počítať s jeho pomocou. A tak Ježiš blahopraje tým, ktorí sa jeho činnosťou nedali zmýliť a nedali radšej na svoje vlastné predstavy o mesiášskom veku. Tým, ktorí ho dokážu prijať takého, aký je a vidieť v ňom skutočne toho, kto je Bohom poslaný. Ale slová uznania má tiež pre samotného Jána Krstiteľa. Sú adresované ľuďom, ktorí Ježišovi naslúchajú a ktorí zrejme predtým naslúchali Jánovi. Ján zmizol zo scény a oni objavili ďalšiu zaujímavú osobnosť. Ale prečo šli predtým vôbec za Jánom? Pravdepodobne preto, že Ján bol oslovujúcou osobnosťou. Že v ňom poznali niekoho dôležitého.
Ján určite nie je ako tráva, ktorá sa ohýba podľa vetra. Ján bol tvrdý a pevný muž. Jeho životný štýl i odev o tom vypovedali. A jeho priamosť ho doviedla až do väzenia. Podľa Ježiša bol Ján ešte viac než prorokom – vyslancom Božím, ale vyslancom s malým „v“. Tým, kto pripravuje terén pre niekoho ešte dôležitejšieho. Pre toho najväčšieho z vyslancov. Teda pre Ježiša. Ján Krstiteľ je mužom stojacím na prelome vekov. Na rozhraní doby pred Ježišom a doby Ježišovej. Lenže patrí skôr do tej starej doby. Tam platí za najväčšieho z ľudí. Svoju úlohu splnil. Lenže v novej situácii, ktorú prináša Ježiš, v nových pomeroch nebeského kráľovstva, je všetko inak. Ten, kto bol predtým dôležitý, stojí teraz za tými najmenšími. Rovnako tak jeho asketické spôsoby a ohnivé slová o nastávajúcom súde Ježiš nahrádza sprítomňovaním Božej lásky a milosrdenstva. Ale z podielu v Božom kráľovstve Ján vylúčený nie je.
A ako je to s našimi predstavami o tom, čo by mal Boh robiť, aký by mal byť? Je nám Ježiš ako vykonávateľ jeho vôle vždy po chuti? Nedráždi nás niekedy jeho milosrdenstvo, jeho záujem o slabých, nemocných a pohŕdaných? Možno si občas pomyslíme, že by tu vo svete mal už konečne urobiť poriadok a že my vieme, ako na to. S kým by mal zatočiť, koho a ako potrestať…
Mnoho ľudí sa pýta, ako to či ono môže Boh dopustiť. Keby existoval, musel by svet vyzerať úplne inak. Alebo si myslia, že je Boh nespravodlivý. Chýba im otvorenosť voči tomu, aby prijali Božie konanie, i keď mu nemusia rozumieť. Jeho logika im nie je vhod. Majú vlastné poňatie spravodlivosti a správneho fungovania sveta. Pohoršujú sa nad Bohom milosrdným a dávajúcim ľuďom slobodu. Ježiš tak môže byť z pohľadu mnohých ľudí prekvapivým vykonávateľom Božej vôle. Takého Spasiteľa vtedy čakal asi málokto. Poznať ho v tom mužovi z Nazareta nebolo vôbec automatické. A podobne je tomu i dnes. Nedajme sa teda klamať tým, že vieme najlepšie, čo a ako má byť. Prijímajme Ježiša takého, aký je. A snažme sa mu podobať. Amen.
Modlitba:
Prosíme Ťa, Pane, Hospodine, nakloň svoje ucho k našim prosbám a osvieť temnoty našich myslí. Pomáhaj nám, keď nás prepadajú pochybnosti, či je Ježiš naozaj Spasiteľom sveta. Ďakujeme Ti za potešujúcu odpoveď a posilnenie našej dôvery, že tvoje úmysly s nami sú dobré. Roznieť túžbu všetkých, ktorí Ťa hľadajú a posilni našu vieru v Tvoj príchod, aby sme mohli kráčať po Tvojej ceste. Skrze Tvojho Syna prichádza do sveta svetlo a radosť. Pomôž nám, aby sme toto svetlo a radosť dávali ďalej, aby sa všetci ľudia dozvedeli o Tvojej dobrote. O to prosíme Teba, Otca nášho Pána Ježiša Krista, ktorý s Tebou a s Duchom svätým žije a život tvorí naveky. Amen.
Mgr. Jozef Vereščak
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: https://pixabay.com
