ZAMYSLENIE

Prevzatie moci – fráza letiaca spoločnosťou aj cirkvou. Túžba po zmene, ak sa dejú zlé veci, je zaiste namieste. Otázkou je, prečo niektorí členovia cirkvi opakujú túto frázu, letiacu svetom, ak hlavou cirkvi je Ježiš Kristus, ak ECAV je cirkvou slova. Slova Kristovho, ktoré má moc spasiť naše duše. No aj táto veta je už pre niekoho nič nehovoriacou frázou, keďže srdce, ktoré nepozná Krista, nepozná ani moc Jeho slova. Nahradiť slovo Krista za niečo zo sveta a tvrdiť, že takto príde do cirkvi viac ľudí, je blud, ktorý nemá s vierou v Krista nič spoločné.

A sme pri podstate sporov a situácií v cirkvi, keď sa niekto rozhodol svetom a svetskými náukami kŕmiť Boží ľud. To, že sa vedenie cirkvi stavia proti takýmto náukám, ktoré so sebou prinášajú neúctu, nelásku a podporu práve ľudí, ktorým nie je cudzie násilie, lož či každá nešľachetnosť, je zrejmé už aj laikom v našej cirkvi. Nič na tom, že aj niektorí duchovní sa rozhodli odignorovať pravdu, ani nemienia skúmať to, na čo sa poukazovalo a poukazuje. Ale namiesto hľadania pravdy bezvýhradne veria svojim priateľom a zabúdajú, že za svoje rozhodnutia budeme pred Pánom Bohom sami zodpovední.

V jednote je sila – aj to nám okázalo ukazujú cez Reformačne listy tí, ktorí sa rozhodli dať sa viesť svetom a jeho protikresťanskou agendou, ktoré sú plné výziev k vzbure voči vedeniu cirkvi. Zlý stav cirkvi… Nie skôr zlý stav duchovenstva…?

Kto chce prevziať moc?

Ako ťažko sa káže Kristus, ako ťažko sa pracuje na Božej vinici a výsledok často nevidieť hneď. Ak však nechceme byť instantnou cirkvou s instantnými členmi, ktorí nebudú stáli vo viere v Krista, treba sa navrátiť k reformácii, a nie sa odvracať od nej vzburou a tvrdením, že vedenie cirkvi môže za tento stav. Neuviedli však ani jeden dôkaz, kedy by vedenie cirkvi konalo proti vierouke ECAV, alebo by nedbali o poriadok a pokoj v cirkvi. Ak však niekto podporuje zlomyseľníkov, vysmievačov, klamárov a nečestných, k tomu sa nemôže nik vyjadriť… To je zraňovanie sŕdc… Ak vládne Kristus, prečo sa neozvali tí, ktorých priatelia hrešili proti láske a spoločenstvu veriacich… Ktorí svojvoľne zvádzali na hriech; neprislúžili sviatosti zo zlomyseľnosti? To takto niekto buduje cirkev? To treba prijať ako nové učenie cirkvi – že tým, čo robia zlo, sa má poskytnúť podpora a tým, čo nasledujú Krista treba ničiť život, lebo sa nechcú vzdať kresťanských hodnôt?

Tak ako sa nechce Krista – Toho, ktorého nám zjavuje Písmo sväté – vzdať vedenie cirkvi. Kto to chce prevziať moc…? Tí, ktorým slovo brat či sestra nič nehovorí. Ktorým ECAV nevonia, ale nechcú odísť, no vyháňajú evanjelikov. Ktorým v názve našej cirkvi prekáža AV. Ktorí volajú po pokoji, keď spôsobili nepokoj. Ktorí pokútne vnášajú do cirkvi iné náuky a pokútne ničia životy každému, komu záleží na ECAV. Ak prevezme moc – teda vládu – zbožný, môžeme sa radovať. Ale keď niekto zbožných „vraždí“, na čo sa to máme tešiť? Ak niekto susedovi zbúra dom a potom privedie zástup a tvrdí: pozrite sa, aký je to hrozný pohľad – tak takýto človek nech netvrdí, že miluje cirkev, lebo hoci to zástup nevedomých nevedia, on je vinný za to, že sa ľuďom zdá niečo, čo nie je pravdou. Sám zničil a trestať chce iných. Sám boril a teraz chce prevziať moc a vládnuť.

Chcú Krista posadiť do poslednej lavice

Teraz sa už boja, aby im to, čo konali vedeniu cirkvi, niekto podobne nevrátil. Kto však iných haní, sám od Krista hany raz dôjde. Príbeh Absolóna, ktorý túžil prevziať otcovu moc, je veľmi výstižným príkladom pre cirkev. Absolón pokútne oberal vlastného otca o česť pred národom klamstvami a znevažovaním otca tvrdiac, že otcovi na ľuďoch nezáleží. Tak dnes pred členmi cirkvi oberajú o česť vedenie cirkvi tí, ktorým sa zapáčili Absolónove spôsoby.

Komu nie je od Pána Boha dané, tomu nepomôže ani funkcia a jednota nekajúcich ľudí. Božie veci sa v rukách hriešnikov menia na nič a toto si pre cirkev, našu ECAV, nik z nás neželá. Veta a výzvy o prevzatí moci sú hriešne, lebo v cirkvi vládne Kristus. A každý, kto je evanjelikom, to vie. Iba ak chcú aj Krista vyhnať z cirkvi či posadiť do poslednej lavice a povedať Mu – buď ticho, aby bol pokoj.

Proklamovanie vety o prevzatí moci svedčí o duchu Barabbášovom a jeho prežívaní viery v Pána Boha. Ak vedenie cirkvi, mnohí z nás duchovných a mnoho verných bratov a sestier po cirkevných zboroch, chceme stáť vo viere otcov a v Písme nachádzať Krista, nehaňte nás vy, ktorým Kristus a ECAV už nestačí a inšpirujete sa svetom, keď oklamávate bratov a sestry a za bratov a sestry ich nepovažujete, lebo ste prijali svoje meradlo na určovanie zbožnosti a viery v Pána Ježiša Krista. A tak bezbožnými sa vychvaľujete a nekajúcich oslavujete, ale cirkev hanobíte, no po funkciách v nej túžite.

Zasiali mnoho zla a nepriateľstva do sŕdc tí, ktorí len seba považujú za veriacich, ale chcú novú cirkev, napr. bez geriatrie – ako sa hanlivo vyslovil o bratoch a sestrách jeden účastník celoslovenských dní vo Zvolene, ktorý pravdepodobne prišiel len na jeden program v danom dni. Mnohí sme boli z toho zarazení, aká to namyslenosť ducha a neúcta k tým, o viere a živote ktorých dotyčný zaiste nič nevie. Po takomto správaní a spravovaní našej ECAV veru netúžime. Lebo veríme, že človek kresťan má nielen pekne o Kristovi hovoriť, ale má i pekne po kresťansky žiť, ako hovorí brat generálny dozorca Lukáč.

Zatiaľ sme ešte kresťanmi v ECAV a vzorom je nám Kristus, a nie svet. Veľmi si prajeme, aby sme nimi mohli byť naďalej a to nielen ako štatistické číslo – ako si niekto želá -, ale ako tí, ktorým je cirkev matkou duchovného chleba.

Ľubomíra Mervartová

%d blogerom sa páči toto: