Predstavenie Pána Ježiša – Očisťovanie panny Márie – Hromnice
„A keď sa minuli dni ich očisťovania, podľa zákona Mojžišovho priniesli Ho do Jeruzalema, aby Ho predstavili Pánovi,ako je napísané v zákone Pánovom: Každý mužský plod, ktorý otvára život, nech je zasvätený Pánovi,a aby priniesli obeť podľa slov zákona Pánovho: dve hrdličky alebo dve holúbätá.
Vtedy žil v Jeruzaleme človek menom Simeon, muž spravodlivý a bohabojný, ktorý očakával útechu Izraela, a Duch Svätý bol v ňom; tomuto oznámil Duch Svätý, že neuvidí smrť skôr, ako by videl Pomazaného Pánovho. Vedený Duchom prišiel teda do chrámu; a keď rodičia priniesli dieťatko Ježiša, aby vykonali (všetko) podľa obyčaje, predpísanej zákonom, vzal Ho aj on na ramená, chválil Boha a povedal: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí: ako svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský.
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa hovorilo o Ňom. Simeon ich požehnal a povedal Márii, Jeho matke: Ajhľa, Tento je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – ale aj tebe prenikne dušu meč, – aby sa zjavilo zmýšľanie mnohých sŕdc.
A žila vtedy aj prorokyňa Anna, dcéra Fanuelova, z kmeňa Ašer. Bola pokročilá vekom a žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; bola to vdova osemdesiatštyriročná, ktorá nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci. Aj ona pristúpila k nim v tú istú hodinu, chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým, ktorí očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa zákona Pánovho, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Dieťatko však rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na Ňom. “
L 2, 22 – 40
Milí bratia, milé sestry v Ježišovi Kristovi!
Na 40. deň po narodení Ježiša Krista, teda 2. februára, slávia kresťania sviatok Predstavenia Pána Ježiša. Ľudovo tento deň nazývame Hromnice. Pre niektorých je tento deň znamením konca vianočných sviatkov, zvešiavaním ozdôb z vianočných stromčekov, niekomu sa s ním spája množstvo pranostík a sú medzi nami i tí, ktorým tento deň nehovorí takmer nič.
Na Hromnice sa v katolíckych chrámoch zvyknú posväcovať aj sviečky tzv. hromničky, ktoré majú počas roka slúžiť ako ochrana pred rôznymi búrkami, hromami či bleskami. Rovnako aj v našej Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku má tento deň aj iný charakter. Udalosť predstavenia Pána Ježiša, ktorého Jozef s Máriou prinášajú do jeruzalemského chrámu si pripomíname na základe slov, ktoré zaznamenáva evanjelista Lukáš hneď v úvode, v druhej kapitole.
Slová pisateľa Lukášovho evanjelia, ktoré súvisia s týmto sviatkom nás však okrem iného privádzajú k dvom osobám už vysokého veku. Privádzajú nás k Simeonovi, mužovi spravodlivému a bohabojnému, no privádzajú nás i k prorokyni Anne, ktorá ako vdova pôstom a modlitbami slúžila v chráme Pánu Bohu vo dne i v noci. Čo však mali títo dvaja spoločné? Obaja predstavujú tých, ktorí čakajú. Patrili k tým, ktorí ešte aj napriek vysokému veku neboli uspokojení, ešte stále niečo netrpezlivo očakávali. Starí ľudia čakajú väčšinou na vnúčatá či pravnúčatá.
Simeon s Annou sa tešili na niečo, lepšie povedané, na niekoho iného. Očakávali prorokmi predpovedanými príchod Mesiáša, útechu Izraela s ktorým príde nastolenie poriadku, vláda pokoja. Dočkali sa, pretože v s pomocou Ducha Svätého rozpoznávajú v malom dieťati, Ježišovi záchranu Izraela. Rozpoznali Záchrancu, prichádzajúceho Mesiáša, čo ich aj v čase staroby napĺňa radosťou. Radosťou, že v Ježišovi je spása, ktorú Pán Boh pripravil pred tvárou všetkých ľudí.
Bratia a sestry, Pán Ježiš sa ako Spasiteľ nedal spoznať len vtedy, ale s pomocou Ducha Svätého sa nám stále rovnako predstavuje aj dnes – a to skrze Božie slovo, modlitby i nábožné piesne. Avšak tak ako vtedy ani dnes nie všetci spoznávajú v Ježišovi svojho Spasiteľa, svojho Vykupiteľa, ktorý nás svojou smrťou a následným vzkriesením zachraňuje z moci hriechu a večnej smrti a následne vovádza do života večného. Prečo je to tak? Lebo mnohým v tom často bránia veci, ktoré sú pre nich dôležitejšie.
Očakávajú nie záchranu od Ježiša, ale očakávajú pracovné úspechy, uznanie od ľudí či hmotné zabezpečenie. Každý kto očakáva záchranu od Ježiša, dočká sa. Nežije nadarmo. Veď v Ňom, narodenom Božom Synovi, ktorého príchod sme si nedávno pripomínali, sa nám dostáva z milosti skrze vieru v Neho odpustenie všetkých našich v pokore vyznaných vín a večný život. Preto i na príklade Simeona a prorokyne Anny trpezlivo čakajme na toho, ktorý už prišiel, ale ktorý znovu ešte raz príde v moci a sláve veľkej. Amen.
Mgr. Anna Debnárová
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: pixabay.com
