„Spamätajte sa, ešte nie je neskoro!“
Kríza v našej cirkvi sa zrýchlene prehlbuje. Nedôvera, neláska, podozrievania, nenáležitá kritika a sebakritika sú žalostným obrazom jej dnešného vnútra. Navonok sa hrdíme: sme evanjelickí kresťania – vzor pre slovenskú spoločnosť… To je však minulosť! Naša, predtým rešpektovaná, cirkev je zrkadlovým obrazom súčasnej slovenskej spoločnosti – je rovnako polarizovaná, plná vzájomných atakov, korupcie, nenávisti, ohovárania, neúcty. Ocitli sme sa v hlbokej kríze, ktorú spôsobil fakt, že sme vzdialili od Boha. Následky sú vážne. Súčasný stav je varovaním pre každého z nás. Zodpovednosť za túto situáciu padá predovšetkým na naše duchovenstvo. Biskupi a kňazi, ako keby ste zabudli, že vy máte byť našimi „pastiermi“. Vaším poslaním je šíriť medzi nami VIERU, NÁDEJ, LÁSKU, POKORU, POKÁNIE a JEDNOTU! Žiaľ – opak je pravdou. V nedeľu 15. 9. odznela vo Veľkom kostole v Bratislave v rámci služieb Božích kantáta J. S. Bacha, „Ihr die ihr euch von Christo nennet BWW 164“, určená na 13. nedeľu po Svätej Trojici, aj s krásnou áriou: „Vy, ktorí sa nazývate kresťanmi, kde je vaše milosrdenstvo, ktorým sa spoznávajú členovia cirkvi? Ach, je od vás natoľko vzdialené! Srdcia majú byť plné lásky, inak sú tvrdšie ako kamene.“ Áno, naše srdcia sú zatvrdené, napriek tomu, že v nedeľu v piesňach z nášho spevníka zaznievajú slová a spievame o láske. Aj v piesni č. 548: Boh náš je Bohom lásky, priateľom svornosti. On požehnáva zväzky, pokoja, vľúdnosti, žiada od nás každého vo viere dobre konať, tak Pána nasledovať a blížneho milovať.“ Čo si o mnohých z vás, ktorí tvoríte súčasné vedenie cirkvi, viacerí duchovní a členovia generálneho presbyterstva máme myslieť? Čo o úrovni vašej služby pre nás, cirkevníkov? Rozširujete lásku, pokoj, svornosť a hlásate jednotu? Šírenie nenávisti k bratom a sestrám, ktorí majú iný názor, nie je prejavom lásky. Ale ani slobody, ktorú sme pred 30 rokmi po novembri 1989 opäť dostali a ktoré boli základnými atribútmi v našej cirkvi! Snažíte sa presviedčať členov cirkvi hlavne silou a vlastným egom, že práve vy ste jediní a „vyvolení“ viesť našu cirkev. Pritom dlhodobé zahmlievanie prešľapov a vážnych chýb vo výkone služby, nedodržiavanie cirkevných zákonov, ústavy cirkvi ale aj kňazského sľubu, ktorý ste dali pri inštalácii, vás robí nedôveryhodnými služobníkmi Božími. Je najvyšší čas spamätať sa, kým nie je neskoro! Napomínajú vás k tomu verše zo Spevníka, č. 548: Kto v Ježiša verí, ten skôr, nech slnko zájde, k svornosti si cestu nájde, a s blížnym sa zmieri. Ježiš, Kráľ pokoja, prameň všetkých cností, zmar príčiny rozbroja a hriešne žiadosti. Duch Tvoj, Duch tichosti, nech stále nás spravuje, vodí a utvrdzuje v láske a svornosti.“ Kríza nášho duchovenstva sa stala neúnosnou a dlhodobo znepokojujúcou charakteristickou črtou dnešnej našej cirkvi. Práve vy, mnohí z vás za to nesiete zodpovednosť! Stav zhoršuje aj vaša minimálna prezentácia ako duchovných v našej spoločnosti. Ste „neviditeľní“ v obci, meste, regióne, v spoločenskom živote. Hanbíte sa, že ste kňazmi a „vyslancami“ našej cirkvi? Zalistujte do minulosti a pripomeňte si, čo evanjelickí biskupi a kňazi i v nevľúdnejších obdobiach histórie našej cirkvi a krajiny dokázali obetavo robiť pre cirkev národ a spoločnosť! Drahý náš Bože, ochraňuj našu cirkev od všetkého, čo jej môže uškodiť. Daj nám silu zostať verní odkazu reformácie a našich predkov. Daruj nám svornosť a jednotu, aby naše spoločenstvo rástlo láskou a spravodlivosťou a neubúdalo nás.
Ján Holčík
predseda Slovenskej evanjelickej jednoty o. z. a bývalý generálny dozorca Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
ilustračné foto: unsplash.com
