Predpôstna nedeľa
Suspírium: Vpíš, Bože, do sŕdc vpíš, nech vzlietne duch náš výš a výš – a láskou čistou zjasá, vzplanie pre Tvoje sväté zmilovanie! Nech pravda Tvoja veliká náš biedny život preniká a obnoví nás, zmierni žiale, nám k úžitku a Tebe k chvále! Amen. M. Rázus
„Vtedy vzal k sebe dvanástich a hovoril im: Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema, a splní sa všetko o Synovi človeka, čo napísali proroci. Lebo vydajú Ho pohanom, budú sa Mu posmievať a potupia Ho, budú pľuvať na Neho a zbičujú Ho i zabijú, ale On na tretí deň vstane z mŕtvych. Oni však nič nerozumeli z toho a bolo im to slovo skryté, ani nechápali, čo hovoril.“
L 18, 31 – 43
Milí bratia a milé sestry!
Dnešná predpôstna nedeľa stojí v polovici cesty od Vianoc k Veľkej noci. Je sedem týždňov po Vianociach a ešte sedem týždňov zostáva do Veľkej noci. Sme uprostred tajomstva narodenia a smrti Ježiša Krista. Medzi jasľami a Golgotou.
Božie slovo nám ponúka dva príbehy, ktoré na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Najskôr Pán Ježiš oznamuje, že bude mučený, zabitý a vzkriesený. A potom si na kraji cesty sadne žobrák a chce byť zdravý. Učeníci sú tak zaneprázdnení slovami, ktoré práve počuli, že mužovi tvrdo vyčítajú: To teraz nie je možné. Práve teraz musíme prediskutovať niečo dôležité. Rušíš!
Možno to trošku obťažuje aj nás, veď Pán Ježiš hovorí dôležité, ale zvláštne veci. No, ak sa nad tým trochu zamyslíme, uvedomíme si, čo si Lukáš myslel, keď ako jediný z evanjelistov dal tieto dva príbehy priamo za sebou. Chce tak poukázať na niečo, čo je pre náš život dôležité a čomu by sme možno inak nevenovali pozornosť.
Na jednej strane sú učeníci, ktorí počujú Ježišovo oznámenie o utrpení a smrti jasnými slovami, a predsa ničomu nerozumejú, keď počujú, že Ježiš má zomrieť miesto toho, aby získal celý ľud pre Božiu vec.
Na druhej strane je slepec, ktorý o celom rozhovore nič nevie, ale máme podozrenie, že aj keby všetko počul, stále by bol pevne presvedčený, že Ježiš mu môže pomôcť, a tak vidí budúcnosť, aj keď je slepý.
Evanjelista Lukáš nám chce povedať, že na tomto protiklade záleží. Vôbec nie je dôležité, ako Pán Ježiš slepého muža uzdravil, aké techniky použil. Tento príbeh má ukázať, že každému, kto sa spolieha na Ježiša tak tvrdohlavo a bezpodmienečne ako tento slepý muž, tomu sa oči otvoria. A potom uvidí, čo pre neho Boh skrze Ježiša robí. Spozná, čo je inak hlboko skryté.
Učeníci nechápali slová Pána Ježiša, nechápali prečo by mal Ježiš byť zabitý, prečo by mal zomrieť. Pre nás dnešných kresťanov je ľahké sa čudovať, ako mohli byť takí nechápaví. Musíme si však položiť protiotázku: Rozumieme tomu oveľa lepšie? Prečo Ježiš nemohol dosiahnuť svoje iným spôsobom? Prečo musel nevinne toľko trpieť? Čo je to za Boha, ktorý dovoľuje, aby sa to stalo? To sa mnohí pýtajú možno aj dnes. A to sa pýtali aj učeníci. Veď vyrastali a žili s nádejou, že sa jedného dňa objaví mocný kráľ, ktorý ich krajinu oslobodí, osamostatní a privedie ju k bývalej veľkosti a sláve. Ak to Ježiš neurobí, nie je náhodou podvodník, alebo nejaký šarlatán?
Pre nás to dnes znie tak, ako sa zvyknú pýtať deti, keď počujú o Ježišovom utrpení a smrti: Ak Pán Ježiš bol Boží Syn, prečo Mu jednoducho Boh nepomohol, prečo sa nechal zajať? Každý, kto počúva Ježiša, môže vidieť, že sám Boh k nám skrze Neho hovorí, že sám Boh sa nás skrze Neho dotýka. A aj napriek tomu zostáva tento Boh skrytý a nemožno Ho uchopiť, ani pochopiť. Áno, Boh sa vystavuje utrpeniu pre zlo nás ľudí. No, nenecháva Ježiša len tak trpieť, trpí sám. Na Ježišovi môžeme vidieť, že Boh to robí z lásky k nám. Dáva sa za nás. Takýmto spôsobom nám odpúšťa našu neprávosť a hriechy.
Učeníci tomu vtedy nerozumeli. Je to naozaj ťažké pochopiť. No, ani nie tak pre myseľ, ako pre srdce. Naše srdcia túžia po Bohu, ktorý skutočne čistí svet od všetkého zlého, ktorý sa každému zviditeľní, ktorý nás ľudí núti žiť v pokoji a harmónii medzi sebou, ktorý nám vytvára raj na zemi. Samozrejme, otázka by znela: Boli by sme s tým naozaj spokojní? V každom prípade nás náš Boh vedie niekedy veľmi hlbokými a tmavými údoliami k sebe. V konečnom dôsledku nevieme pochopiť prečo. Jeho myšlienky sú a zostávajú vyššie ako naše myšlienky.
O tom bol Ježišov rozhovor so svojimi učeníkmi, a to je to, čo znepokojuje aj po mnohých storočiach. A teraz tento slepý žobrák ruší ťažké rozmýšľanie učeníkov. Vyrušuje svojou dotieravosťou ich myšlienky. Určite si vieme predstaviť, že so svojím postihnutím to mal v živote dosť ťažké. Ale či mal ťažké myšlienky o svojom živote aj on nevieme, no zdá sa, že má slepú dôveru. Príbeh nám nie je vyrozprávaný preto, aby sme sa pokúsili nájsť psychologické vysvetlenie správania sa tohto muža. Jeho počínanie si, je obrazom toho, čo viera vlastne je: bezpodmienečná, pevná dôvera, napriek všetkým otázkam a pochybnostiam. Môžeme povedať, že „slepo“ dôveruje Božej uzdravujúcej sile, s ktorou sa stretáva v Ježišovi Kristovi. Sme medzi videním a slepotou, medzi nepochopením a slepou dôverou.
To je voľba, ktorej čelíme. Buď sa pridŕžame svojich ľudských ideálov o tom, aký by mal byť podľa nás Boh v skutočnosti. Potom pre nás zostáva nepochopiteľný nielen On, ale aj náš vlastný život. Alebo urobíme skok vo viere, a uvedomíme si, že Boh pozná spôsob, ako nás dostať z našich problémov a darovať nám spasenie.
Učeníci to napokon pochopili, keď uvideli vzkrieseného Ježiša Krista. On sám im ukázal, že jedinou správnou cestou je nasledovať Ho. A chce, aby to svetlo Betlehemskej noci i svetlo Veľkonočného rána svietilo aj nám, a viedlo nás cestou života až do Božieho kráľovstva. Amen.
Modlitba
Drahý náš všemohúci Bože, veľakrát Ťa nedokážeme vidieť a poznať lebo náš pohľad je zahalený závojom starostí, problémov a názorov tohto sveta. Odpusť nám ten nesprávny pohľad na Teba a Tvoje konanie v našich životoch, odpusť nám naše pochybovanie, odpusť nám našu neveru a pomáhaj nám žiť tu na zemi v bázni a vo viere v Teba. Pomôž nám pochopiť Tvoje konanie aj v smrti Tvojho Syna Ježiša Krista, že to bol prejav Tvojej lásky, lebo sme si to nijako nezaslúžili. Pozdvihni nás nad pozemské veci, aby sme stále lepšie poznali, kto si, a ako hlboko nás miluješ. Otvor naše oči, naše srdcia, aby sme aj my, ktorí sme Ťa nikdy nestretli, ani nevideli, mohli poznať, ako mocného Boha. Amen.
Mgr. Beata Šalamun Fraňová
evanjelická a. v. farárka
