Súčasný stav ECAV – stagnácia a úpadok

Mojím príspevkom chcem vyvolať a iniciovať verejnú diskusiu o tom, kde sme a čo chceme urobiť, aby ECAV na Slovensku opäť zaujala svoje postavenie v slovenskej spoločnosti. V prvom rade treba sebakriticky analyzovať uplynulé obdobie, aby sme sa poučili z chýb a nedostatkov, ktoré významne ovplyvnili toto obdobie.

Obrovský kredit, o ktorý sa pričinili stovky evanjelických kňazov v 18., 19. a prvej polovici 20. storočia, sme nezodpovedne premrhali! Mnohí sme sa nádejali, že po Novembri 1989 a nadobudnutí opätovnej náboženskej slobody budeme pokračovať, aj keď značne zdecimovaní, v budovaní a pôsobení našej cirkvi na Slovensku. Nestalo sa tak. Príčin je viac.
V prvom rade to boli zmeny v slovenskej spoločnosti po roku 1945. V obnovenej ČSR bolo zrušené cirkevné školstvo. Následne po roku 1948 nastolenie marxisticko- leninskej komunistickej ideológie a štátom nútená ateizácia. Bol odobratý a zoštátnený majetok cirkví a jej organizácií. Nezanedbateľnou príčinou úpadku však bola aj zmena spoločenského života. S industrializáciou Slovenska súviselo sťahovanie obyvateľstva do miest bez väzby na nový cirkevný zbor v novom prostredí. Stratil sa vplyv rodinného prostredia a výchova v cirkevných školách. Dôsledok postupnej materializácie spoločnosti je skutočnosť, že sa vytratila morálka a etika zo spoločenského života – a s nimi nedôvera nielen k nadriadeným inštitúciám a osobám v spoločnosti, ale aj v cirkvi. Prežívame obdobie náboženskej krízy, ktorej súčasťou je aj mravná bieda. A práve tá je príčinou hlbokého úpadku duchovného života v našej cirkvi. Postupne sme sa vzdali základných kresťanských – evanjelických princípov, výdobytkov reformácie, a tak sme sa vzdialili od Boha.

Aj v radoch kňazov bola nedôvera a nejednota
Príslušníci evanjelickej cirkvi a. v. prirýchlo podľahli systematickej ateizácii, najmä v minulosti vo výhradne evanjelických regiónoch Gemera, Hontu, Novohradu a i. Likvidáciou dovtedajších štruktúr cirkvi, najmä školstva, sociálnych zariadení, diakonických ústavov, sirotincov, združení mládeže – SEM, DEM, spolkov ako SEJ, Živena a i., ktoré hlboko zasiahli do života a organizácie cirkvi. Prakticky všetky dlhodobo budované štruktúry cirkvi zanikli!
Naivne sme čakali, že po Novembri 1989 a s možnosťou náboženskej slobody sa všetko rýchlo vráti do starých koľají. Vrátane pôsobenia nášho duchovenstva, od ktorého sa očakávala aktívna práca pre obnovenie duchovného života cirkvi. Ale aj v radoch kňazov bola nedôvera a nejednota, lebo viacerí sa nevyrovnali so spolubratmi, ktorí aktívne pôsobili v ŠtB, ktorej úlohou bolo sledovanie a rozklad cirkvi. Bola to o. i. aj kauza Devečkovcov z Liptovského Mikuláša v r. 1990, ktorá na dlhý čas traumatizovala cirkev. „Kvázi“ oficiálne „ospravedlnenie“ cirkvi za morálne zlyhanie viacerých duchovných v radoch bývalej ŠtB bolo vykonané až tento rok, v televíznom prenose služieb Božích z Popradu. Po 28 rokoch!
Nové vedenie cirkvi, zvolené v roku 1994, ktorého súčasťou som bol aj ja, si uvedomilo, že pre opätovné nadobudnutie pôsobenia cirkvi je potrebné „inovovať“ a obnoviť stav nášho duchovenstva.
Stará budova Evanjelickej bohosloveckej fakulty na Svoradovej ul. v Bratislave nevyhovovala predpokladaným potrebám a nárokom na vzdelávací proces, preto bol zámer vybudovať novú a modernú Evanjelickú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Ale od začiatku, od r. 1995, predchádzal vo vedení cirkvi spor o jej umiestnenie a realizáciu! Už vtedy som prvýkrát zaregistroval nejednotu, osobný a egoistický prístup viacerých členov generálneho presbyterstva, najmä z radov duchovných, ktorým nešlo o vec, ale o presadenie vlastného názoru. Návrh na jej vybudovanie v Bratislave na Machnáči prešiel v generálnom presbyterstve v roku 1996 len o jeden hlas! S pomocou Božou, vlády SR, viacerých významných zahraničných a domácich sponzorov sa nám podarilo komplex novej modernej Evanjelickej bohosloveckej fakulty pri UK postaviť v rekordne krátkom čase necelých troch rokov. S celkovou zastavanou plochou 5 850 m2, 6 katedrami, samostatnými kabinetmi vrátane hudobnej výchovy, počítačovej miestností a fitnes zariadenia. Fakulta má štyri väčšie posluchárne, aulu pre viac ako 300 ľudí, stravovacie zariadenie s bufetom, ubytovacie zariadenie pre 106 poslucháčov a príslušné administratívne kapacity. Má modernú knižnicu pre 50 000 kníh, byty pre hospodárskeho správcu a hosťujúcich profesorov. Celkové náklady a cena diela bola 120 134 389,20 Sk, v dnešných cenách 3 987 731 eur. Domáce prostriedky zo zbierok milodarov a ofier predstavovali len 4 635 069,80 Sk (153 865 eur). Slávnostné otvorenie za prítomnosti predstaviteľov Svetového luteránskeho zväzu, vlády SR, evanjelických cirkví zo zahraničia a osobností verejného života sa uskutočnilo v r. 1999. Vďaka Pánu Bohu za toto dielo!

Namiesto povolania – zamestnanie
Zárukou budovania novej generácie nášho duchovenstva bol entuziazmus odborného vedenia fakulty. Zabudli sme ale na skutočnosť, že na štúdium na bohosloveckú fakultu prichádzali mladí ľudia nie dostatočne a duchovne pripravení z domáceho prostredia rodiny a cirkevného zboru. Pre mnohých sa tak stalo povolanie kňaza „zamestnaním“ a nie „povolaním“! A to sa v mnohých prípadoch premietlo do ich súčasnej služby v cirkevných zboroch. Vykonávanie základných povinností kňaza v cirkevnom zbore nestačí, chýba kontakt s veriacimi – pastorácia, verejné vystupovanie a hlavne výchova mládeže. Mnohí dnešní farári sú preto neznámi vo svojej obci či meste, a tak nereprezentujú evanjelickú cirkev vo verejnosti. Akoby sa hanbili, že sú kňazmi!
V minulosti boli evanjelickí duchovní ale aj neordinovaní významnými organizátormi spoločenských podujatí, hýrili aktívnou publikačnou činnosťou ako literáti, básnici, historici, ale aj ako politici. Bolo im cťou prispievať do cirkevných časopisov a periodík. Preto boli v slovenskej spoločnosti vážení, známi a boli elitou slovenského národa a slovenskej spoločnosti.
Dnes? Mnohí duchovní nielenže nepracujú na sebe, sú málo aktívni, nečítajú evanjelickú literatúru a periodiká, ale viacerí odrádzajú od ich čítania, ako je to v prípade odoberania Evanjelického posla, nášho vyše storočného periodika našej cirkvi, ktoré nezaniklo ani počas ateizácie slovenskej spoločnosti!

Dôsledky nezodpovedného prístupu k výchove mladých
Vybudovali sme krásnu a modernú bohosloveckú fakultu. Nádejali sme sa, že nový kňazský dorast plnohodnotne nahradí duchovných, ktorí odchádzajú na zaslúžený dôchodok. Ale naozaj slúži svojmu účelu? Mnohým absolventom fakulty chýba pokora a zodpovedná práca v povolaní, ktoré si zvolili. Mnohí nepochopili, že to nie je ich zamestnanie, ale povolanie! Nevedia osloviť a získať pre aktívnu prácu veľkú časť neordinovaných, ktorí sú takí znechutení a zatrpknutí. Mnohokrát sú kázne duchovných neadresné, a čítanie biblických príbehov dnešnú intelektuálnu úroveň poslucháčov neosloví. Aj neustále spory a škandály v cirkvi oslabujú postavenie cirkvi nielen v očiach veriacich, ale aj v slovenskej spoločnosti. Ako ukazuje súčasná situácie v našej cirkvi, o štúdium teológie je stále menší a menší záujem. Nečudujme sa – je to daň za nesystematické, a dovolím si povedať dlhodobo nezodpovedné stanovisko vedenia cirkvi k výchove evanjelickej mládeže. Na tú sme úplne zabudli. Kde sú tie časy, keď v organizácii Slovenská evanjelická mládež (SEM) bolo viac ako 50 000 mladých ľudí?! V minulosti na potrebu výchovy mládeže v cirkvi upozorňoval aj môj otec, evanjelický farár v Banskej Bystrici, ktorý v jednej kázni v roku 1941, neskôr publikovanej v Našej cirkvi povedal: „Vychovajme mládež pre Boha, vštepujme jej večné pravdy, voďme ju nielen k prameňom múdrosti a umenia, ale aj, a hlavne, k prameňom vôd živých, ku Kristu, do chrámu a všade tam, kde sa slovo Božie zvestuje a ohlasuje. Vychovávajme mládež svoju od útlej mladosti v cirkvi. Cirkev, ktorá sa nestará o mládež, tá si nekoná svoje povinnosti dobre a podľa Božieho slova. Cirkev, ktorá sa nestará o mládež a svoj dorast, nestará sa o svoju budúcnosť. A taká cirkev kope si hrob, pripravuje si smrť a vlastne aj smrť spoločnosti. Lebo evanjelicko- kresťanská cirkev Božím slovom vychováva charaktery, statočných ľudí, bez ktorých musí sa rútiť do priepasti…“
Táto vízia sa stáva v súčasnosti realitou a mení sa na skutočnosť. Stačí pohľad do našich chrámov v nedeľu. Prevažne všetko „šedivé hlavy“ starších návštevníkov, aj to v malom počte. Veď podľa štatistík nedeľné služby Božie navštevuje menej ako 10 % z registrovaných členov CZ! Kde je náš dorast, budúcnosť našej cirkvi?

Chýba nám odvaha našich predkov
Na nespokojnosť s postavením cirkvi v slovenskej spoločnosti som poukázal v správe generálneho dozorcu ECAV na Synode 2000: „Nemôžeme byť spokojní s postavením našej cirkvi v dnešnej slovenskej spoločnosti. Nevyužívame možnosti, ktorých sa nám dostalo po Novembri 1989 zmenou politického života. Máme možnosť náboženskej slobody a spolu s občianskou spoločnosťou aj možnosti participovať na obnove demokracie, hospodárskeho života v podmienkach trhového hospodárstva, morálky a etiky, ale aj duchovného života. Domnievam sa, že ešte stále sme v zajatí „príkazu“ minulosti starať sa len a len o rozvoj duchovného života v rámci cirkvi, doslovne za múrmi kostolov, a nezasahovať a neovplyvňovať vývoj spoločenského diania a života. Chýba nám odvaha našich predkov, ktorí nebojácne kriticky upozorňovali na všetky neduhy vtedajšej spoločnosti. Preto boli viac viditeľní…“ Aj preto nás je stále menej, a evanjelická cirkev sa postupne vytráca zo slovenskej spoločnosti. Štatistiky zreteľne ukazujú na významný pokles členov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Pre porovnanie uvádzam:

Rok 1951: počet obyvateľov Slovenska – 3 442 307 počet členov ECAV – 443 678 (12, 89 % populácie Slovenska) 

Rok 2015: počet obyvateľov Slovenska – 5 435 000 počet členov ECAV – 223 055 (4,13 % populácie Slovenska) 

Aký bude stav pri celoštátnom sčítaní v roku 2021?
Úprimne, naša cirkev za posledné dekády skostnatela a neprispôsobila sa dnešnej dynamickej dobe. Hierarchická organizačná štruktúra cirkvi zo začiatku rokov jej samostatnej existencie od r. 1921 sa nezmenila. Na Synode 1998 som predložil návrh na zmenu štruktúry zo 4-stupňoveho riadenia na 3-stupňové. Na synode 2001 som v správe generálneho dozorcu znova upozornil na potrebu venovať potrebu zmene organizačnej štruktúry ECAV a v správe som konštatoval: „Každodenná prax ukazuje, že štvorstupňové riadenie je ťažkopádne a nevyhovujúce. Pribúda administratíva a aj napriek využívaniu výpočtovej techniky, faxov, e-mailov a informácií zhora dole, ale aj naopak, sa dostávajú zdĺhavo alebo vôbec nie. Túto organizačnú zaostalosť riešili naše sesterské cirkvi v Rakúsku, ale i Poľsku už dávnejšie a ako ukazuje prax, s dobrými výsledkami. Potreba naliehavej zmeny si vyžaduje aj nové územnosprávne riešenie verejného sektora, ktorému sa musí priblížiť aj naša cirkev… Diskusia o zmenách musí prebiehať zdola nahor, ale musíme konečne začať a nepremeškať čas. Je nediskutovateľné, že nová štruktúra cirkvi bude pružnejšia a výkon efektívnejší.“
Hlavným cieľom bolo zbaviť naše duchovenstvo administrovania, ktoré by sa malo prednostne venovať pastoračnej a duchovnej práci. Práve táto dnes chýba. Boli vymenované komisie pre zmenu štruktúry cirkvi, ktoré ale za viac ako 20 rokov nič neurobili! Nebola ochota a vôľa zmeniť doterajší stav. Prečo? Lebo vyhovoval mnohým duchovným. Tí sa zaoberajú v značnej miere administratívnou činnosťou, namiesto vykonávania duchovných aktivít a zviditeľňovania cirkvi. Aj návrh na zmenu štruktúry cirkvi, vypracovaný Slovenskej evanjelickej jednoty v roku 2017 na diskusiu v cirkvi, bol odmietnutý. Návrh zreteľne deklaroval výhody organizačnej a finančnej trojstupňovej štruktúry cirkvi:

Cirkevný zbor – Seniorát – ECAV
Za účelom jednoty a zjednocovania veriacich by mali vytvárať cirkevné zbory a senioráty celocirkevnú správu v zložení:

Generálny konvent – Generálne presbyterstvo – Synoda
Najvyššou organizačnou jednotkou ECAV na Slovensku by mal byť generálny konvent s celocirkevnou pôsobnosťou, ktorý zastupuje, riadi a kontroluje celú cirkev. Mimo rokovania generálneho konventu by tieto kompetencie malo mať generálne presbyterstvo, v ktorom je realizovaná zásada adresného vykonávania úloh a dôsledného oddelenia zodpovednosti za duchovnú a hospodársku službu ECAV. Administratívnou zložkou cirkvi by malo byť ústredie cirkvi (predtým generálny biskupský úrad), ktoré zabezpečuje a vykonáva servis pre celú cirkev. Synoda by mala byť zákonodarným orgánom ECAV, ktorej úlohou je pripravovať, prípadne novelizovať Ústavu, schvaľovať cirkevné zákony a nariadenia. Jej pôsobenie a funkcia nesmie byť zamieňaná s výkonom a chaotickým riadením činnosti ECAV, ako je to v súčasnosti. Úlohou novelizovanej Ústavy ECAV musí byť zadefinovanie a rozlíšenie správnej, zákonodarnej a súdnej právomoci, ktoré dnes absentujú!

Výsledkom je nezáujem o cirkevný zbor
Podstatný je návrh na oddelenie duchovnej od hospodárskej služby, ktorú doposiaľ „suplovali“ duchovní. Tí predstavujú v cirkvi potenciál 0,16 % registrovaných členov cirkvi, nemajú odborné vzdelanie na zabezpečenie hospodárskej služby. Touto činnosťou sú zbytočne zaťažovaní, znižuje to ich výkon a poslanie duchovnej služby, na ktorú boli cirkvou ordinovaní a odborne školení. Ich zasahovanie do hospodárskych aktivít doposiaľ spôsobilo nemalé hospodárske škody na majetku cirkvi. A práve „uzurpácia“ duchovných na tejto činnosti odrádza mnohých neordinovaných od aktívnej práce a participácie na činnosti cirkevného zboru! Výsledkom je nezáujem o cirkevný zbor a jeho aktivity, o čom svedčia návštevy konventov s účasťou menej ako 2 – 3 % členov zboru! Môže potom cirkevný zbor napredovať a rozrastať sa?
O nezáujme o spoločné využívanie finančných zdrojov cirkvi som sa presvedčil po nástupe do funkcie generálneho dozorcu v roku 1994. Mal som k dispozícii materiál verejnosti dobre známeho evanjelického ekonóma Kočtucha, ktorý mi zanechal dokument s názvom Cirkev sebe. Ten som aktualizoval a doplnil. Pokúsil som sa o spoločné nakladanie s finančnými zdrojmi generálnej cirkvi, dištriktov, seniorátov a cirkevných zborov. Predložil som návrh na založenie spoločného fondu a jeho vklad do renomovanej banky, pričom z budúcich úrokov sa mali financovať potreby cirkvi, tak ako je to v bratských zahraničných cirkvách. Lebo stále platí bankárske krédo: „peniaze robia peniaze“. Fond vkladov mal slúžiť na opravy a budovanie nových chrámov, ako penzijný fond duchovných a na krytie potrieb cirkvi – najmä školstva a sociálnych zariadení. Bol prísľub od vtedajšieho generálneho riaditeľa VÚB Ing. Múdrika na 20-percentné úročenie vkladu evanjelickej cirkvi a. v.! Na našu výzvu zareagovali len tri subjekty, ostatní odkázali: „My vám neveríme a naše peniaze vám nezveríme.“
Darmo som argumentoval, že peniaze bude spravovať rada delegátov 14 seniorátov, ktorá bude rozhodovať o vklade a vyplácaní zo zvereného fondu. Rozhodovali o tom duchovní, ktorí nerozumeli danému problému, ale rozhodli! Aj preto, pre ich zasahovanie do hospodárenia cirkvi, hospodárime tak zle. Aj preto sme stále odkázaní na pomoc z vonkajšieho prostredia, od štátu a to zahraničných zdrojov.

Cirkev prišla o milióny
Zlých príkladov z minulosti je veľa. Ako jeden z nich uvádzam hospodárenie s reštituovaným majetkom po zaniknutej Nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Bratislave. Na zlé hospodárenie v najväčšom cirkevnom zbore na Slovensku v Bratislave sme upozornili vedenie cirkvi v r. 2013 materiálom: Cirkevný zbor ECAV na Slovensku, Bratislava – analýza príčin a dôsledkov hospodárskeho úpadku. Hlavnou príčinou napätia v tomto zbore bolo od r. 1999 nesprávne, nekompetentné a účelové nakladanie s majetkom CZ, ktorý bol nadobudnutý reštitúciami po zaniknutej Nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. Práve pričinením duchovných, CZ v Bratislave, ECAV na Slovensku prišla o viac ako 60 miliónov eur! Tieto financie z odpredaja viacerých nehnuteľností mohli a mali slúžiť celej cirkvi v oblasti školstva a na obnovenie činnosti Evanjelickej nemocnice. Na Synode v roku 2000 som predložil návrh na vrátenie reštituovaného majetku ECAV na Slovensku, nie CZ Bratislava, ale cirkvi, čo potvrdili nezávisle od seba štyri právnické kancelárie a osobnosti, okrem iného aj ústavný právnik, JUDr. Kresák: „Majetok po zaniknutej Nemeckej evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku prináleží v prvom rade Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku a až v druhom rade seniorátom a cirkevným zborom.“

Kontrolné orgány to nezaujímalo
Ale ani tieto odborné a právne stanoviská neboli pre farárske „lobovanie“ na synode prijaté, a majetok pripadol cirkevnému zboru v Bratislave. A tak vďaka „šafáreniu“ má dnes CZ z 28 nehnuteľností 7, z toho viacero v zlom technickom stave. O nekompetentnosti predstaviteľov CZ svedčí fakt, že v roku 2002 sa vedenie CZ „dohodou“ s Hlavným mestom Bratislava v snahe získať ďalšie nárokovateľné nehnuteľnosti, vzdal 5 nehnuteľností s 51 nájomnými bytmi v cene cca 300 mil. Sk (10 mil. eur) bez súhlasu konventu a nadriadených orgánov cirkvi. Aj ďalšie dve nehnuteľnosti v centre mesta v hodnote cca 37 mil.sk (1,3 mil. eur) boli fingovane predané za 4,007 mil. Sk (133 tis. eur), údajne ako odmena sprostredkovateľovi za vydanie ďalších nárokovateľných nehnuteľností v zmysle zákona č. 282/1993 Z. z. a novely zákona č. 97/2002 Z. z. Zlé hospodárenie CZ Bratislava dokazovali aj nezávislé audity, ktoré konštatovali zlé hospodárenie CZ a záporné účtovníctvo cca 10 mil. Sk (331 939 tis. eur).
Napriek mojim upozorneniam (správy generálneho dozorcu na synodách, na generálnom presbyterstva) to kontrolné orgány cirkvi nezaujímalo! Výsledok žiadny, vinníci si nepripustili žiadnu vinu. Akoby neexistovala pokora, úprimnosť, disciplína a zodpovednosť dodržiavať cirkevné zákony a predpisy viacerými zvolenými funkcionármi cirkvi, vrátane kňazov! Ale škody na majetku cirkvi sú také veľké, že mali byť podnetom pre orgány činné v trestnom konaní.
Nemáme ani nemocnicu, o ktorú sme prišli, lebo slávna Evanjelická nemocnica je dnes „sprivatizovaná“ CZ Bratislava a CZ Dúbravka. Nájomné z nej od viacerých právnických subjektov, v objekte kde sídlia, predstavuje viac ako 800 000 eur ročne. S tými hospodári hospodárska správa cirkevných CZ. Nemáme vedomosti o ich príspevkoch na diakoniu, cirkevné školstvo a potreby celej cirkvi! Ale boli zdrojom výdatného financovania Reformačných listov a H.E.L.P. Tie poslúžili na hanobenie kritikov nešvárov v cirkvi a obhajovanie „svojich“ kandidátov do orgánov cirkvi. Výsledkom boli aj minuloročné voľby do orgánov cirkvi, keď kandidačné porady vylúčili kritikov, a preto boli nedemokratické. Narušili tým jednotu a dôveru k cirkvi.
Za prešľapy je zodpovedná časť duchovenstva
Na nečinnosť komisie pre štruktúru cirkvi, na hospodárenie v cirkvi, na stav v Evanjelickej nemocnici a Reformate s. r. o. som upozorňoval v správach generálneho dozorcu na každej synode od roku 2000. Bola vždy kritická a objektívna, čo sa nepáčilo „farárskej loby“, lebo uznesenie synody 2003 schválilo z mojej správy vypustenie časti o Evanjelickej nemocnici a Reformate! Naviac, v EPST zastupujúca šéfredaktorka Mihočová- Kmecová neuverejnila správu generálneho dozorcu, čo sa stalo prvýkrát v novej histórii ECAV. Bol to absolútny precedens a obraz manipulácie s informáciami o stave hospodárskych aktivít v cirkvi, pretože to vadilo niektorým duchovným.
Kriticky sa k stavu našej cirkvi vyjadril aj vtedajší generálny biskup J. Filo, ktorý vo svojej správe na synode 2003 upozornil na pribúdanie nekultúrnych a osobných útokov viacerých duchovných k nadriadeným, ktorí vyjadrovali nespokojnosti takmer so všetkým. Citoval aj slová biskupa Osuského, ktorý povedal: „Naša generácia bude ľutovať nielen zlé slová a skutky zlých ľudí, ale aj mlčanie dobrých. Mlčaním nemožno zakryť boľavú skutočnosť narušených vzťahov medzi ľuďmi, zbavovania iného človeka jeho dôstojnosti. Je tu neúcta k autorite. Zelótska samospravodlivá výnimočnosť deptá a otravuje. Diabol sa teší, ale Kristus nás usvedčuje.“
ZED sa dnes podieľa na deštrukcii ECAV. Ide pritom o občianske združenie, pričom je členom Generálneho presbyterstva (?), jeho predseda riadi Dištriktuálny súd a aktívne ovplyvňujú štruktúry cirkvi. Do orgánov cirkvi sa infiltrovali osoby, ktorých jediným záujmom je presadenie vlastného ega a obohatenia sa.
Aj osoby, ktoré nemajú evanjelický pôvod. Na záver jedna poznámka. Za všetky prešľapy, rozkrádanie cirkevného majetku, odmietanie autority starších a nerešpektovanie neordinovaných, teda hriechov v cirkvi, nesie zodpovednosť predovšetkým časť nášho duchovenstva, kňazov, ktorí nie sú dobrým vzorom pre evanjelických kresťanov. Ďakujem Pánu Bohu a bývalým generálnym dozorcom P. Delingovi a I. Lukáčovi, všetkým tým, ktorí kriticky a otvorene v bratsko-sesterskej láske upozorňovali na chyby a hriechy v našej cirkvi.

Ján Holčík
emeritný generálny dozorca ECAV na Slovensku

 

ilustračné foto: pixabay.com