5. pôstna nedeľa
Smrtná nedeľa – Iudica
„Bol jeden nemocný, Lazár z Betánie, z mestečka Márie a jej sestry Marty. Bola to Mária, ktorá pomazala Pána masťou a svojimi vlasmi Mu utierala nohy; jej brat Lazár bol chorý.I poslali tie sestry k Ježišovi s odkazom: Pane, ajhľa, ten, ktorého miluješ, je nemocný.Keď to Ježiš počul, povedal: Tá nemoc nie je na smrť, ale pre slávu Božiu, aby oslávený bol ňou Syn Boží.Ježiš miloval Martu i jej sestru a Lazára.Ako teda počul, že je chorý, ostal ešte dva dni na mieste, kde bol;až potom povedal svojim učeníkom: Poďme znovu do Judska.Učeníci Mu hovorili: Majstre, Židia Ťa práve chceli kameňovať, a znovu tam ideš?Ježiš odpovedal: Nemá deň dvanásť hodín? Ak niekto chodí vo dne, nepotkne sa, pretože vidí svetlo tohto sveta,ale ak niekto chodí v noci, potkne sa, pretože nieto v ňom svetla.Toto povedal, a potom im riekol: Lazár, náš priateľ, zaspal; ale idem ho zobudiť.Jeho učeníci na to povedali: Pane, keď zaspal, ozdravie.Ale Ježiš hovoril o jeho smrti, oni si však mysleli, že hovorí o obyčajnom spánku.Vtedy im Ježiš povedal otvorene: Lazár umrel -a kvôli vám, aby ste uverili, radujem sa, že som nebol tam. Ale poďme k nemu.Tomáš, prímenom Dvojča, povedal nato spoluučeníkom: Poďme aj my, aby sme umreli s Ním!“
Ján 11, 1 – 16
Veriaci človek vie, že nech by sa čokoľvek dialo v jeho živote najvyšším Radcom a Lekárom je Pán Ježiš. Nádej, ktorú pociťujeme a uisťujeme sa ňou v dobrých aj ťažších chvíľach nášho života. V živote našej pozemskej púte je veľa utrpenia, je veľa hrôz číhajúcich na nás .Mnohé z nich dokonca pociťujeme sami na sebe. Keď nám niekto blízky ochorie sme radi, keď máme po ruke dobrého doktora. Prítomnosť lekára nás často uspokojí. Všetku nádej a uspokojenie vkladáme na neho. Stane sa však, že lekár príde neskoro. Samotné slovo smrť naplňuje nepokojom. Aj písmo menuje smrť nepriateľom. Smrť rozdeľuje priateľov rodiny, prináša smútok a bolesť. To ubíja ľudské srdce. Nezmierený človek pri odchode, ak neprijme odpustenie a zmierenie s Bohom má úzkosť. Na ňu nestačí ľudský rozum ani veda a nikto sa jej nevyhne. To zviera ľudské srdce.
Stupňujúce sa utrpenia terajšej doby. Osudy mladých ľudí, keď strácajú to najcennejšie a ešte tu mali žiť v mieri a pokoji, ale zasiahol ich iný údel života. Do tejto smutnej skutočnosti prichádza Pán Ježiš zo slovom nádeje: „Ja som vzkriesenie a život.“ Je tu teda niekto, kto vedome berie na seba hriechy ľudí. Hriechy tých, ktorí oľutovali a vyznali svoje previnenia. Skľúčenosť a úzkosť prežívali mnohí ľudia. Príčina je niekedy v chorobe, precitlivenosti a tiež v rôznych iných ťažkostiach. Pomoc je vždy v Bohu cez pokánie a odpustenie v strate vlastnej sily, ktorá nás vedie k Jeho nohám. Pán Boh vie, čo je z našich túžob pre nás dobré, preto len to bude v Jeho čase splnené. Aké smutné by bolo žiť na tomto svete, keby nebolo skutočnosti vzkriesenia. Ľudia si skutočnosti myslia, že nad hrobmi svojich drahých už môžu len plakať.
Ale Pán Ježiš tu pri nás ako aj v našom prečítanom slove jedná ako Boží Syn. Prvom rade oznámi čo má konať z vôle Otcovej. Necháva svojich poslucháčov postaviť sa do pozície očakávania v pomoc a vieru v Neho. Hlasom svätého Slova povoláva Lazara opäť k životu. Na príkaz Pána Ježiša smrť musí ustúpiť.
On je Pánom života i smrti. Zo všetkého stvorenia si jedine človek uvedomuje svoju dočasnosť. Vie o svojom konci, ktorý príde. Každý z nás raz musí umrieť. To nie je radostná vyhliadka. Smrť je skutočným nepriateľom. Nepriateľom posledným, ktorá je Golgotským víťazstvom porazená. V Ňom máme teda nádej. Ona nás nezahanbí ani sa nerozplynie. Evanjelisti nám zanechali len tri zázraky vzkriesenia syna Naimskej vdovy, Jairovej dcéry a Lazara. Ako by tým chceli zdôrazniť, že Syn človeka má síce moc nad smrťou, ale jeho hlavným poslaním nebolo činiť divy, či zázraky. On neprišiel len preto, aby predlžoval životy jednotlivcov o niekoľko ďalších rokov. On prišiel preto, aby dal večný život všetkým tým, ktorí veria v Neho.
Pravdepodobne na žiadnom mieste tak ako pri hrobe Lazara neprejavil Pán Ježiš, že je pravý Boh a pravý človek. Má veľmi rád svojich priateľov v Betánii. To dobre vedela aj Mária a Marta aj Lazar. Ako sa všetko zmenilo v tej rodine, keď bol Lazar vzkriesený. Aj nám akoby zdôrazňoval: Nie to je dôležité, že ja vám teraz vraciam brata, ale to, aby ste verili vo Mňa. Čo by bolo keby Pán Ježiš nebol za nás zomrel a keby nebol vstal z mŕtvych? My by sme boli zahynuli, lebo hriechy ľudstva sú väčšie ako veľkosť života. Človek vzbury vo vinách a hriechoch nepozná moci Kristov hrob vzkriesenia. Nedbá na hlas Syna Božieho, ktorý má moc ho prebudiť zo spánku smrti. Len ten človek, ktorý počul Kristov hlas má moc vo svojom vnútri získať odvahu a silu k povolaniu vo svojej biede pod vplyvom Kristovho hlasu otvárať svoje srdce Kristovi darcovi života. Vierou v neho začíname žiť nový život s Kristom. Svojím žitím v hlbokej vďačnosti. Koľkokrát sme už behom svojho života čítali o vzkriesení. Počuli sme aj dnes o veľkej Božej milosti. My sme ľudia, ktorí v prenesmiernej milosti Božej žijeme a s dôverou na Božiu pomoc očakávame. Toto vyznanie predložil nám Pán Ježiš a s Ním ho budeme prijímať v plnosti času.
Apoštol Pavel hovorí: Aby vaša viera nebola založená na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci./1 Kor 2,5 / Až tam, kde končia ľudské hranice začínajú Božie. Pokiaľ sa snažíme sami niečo vedieť a sami cestám Božím rozumieť. Dovtedy nás nechá Pán Boh týmito cestami ísť. Len keď už stojíme nad dolinou suchých kostí, nad dolinou, nad ktorou už niet života, vtedy už začína ten skutočný dialóg medzi Bohom a človekom. Vtedy už má človek otvorené ucho, aby počúval Boží hlas, aby vnímal to, čo sa mu zdalo doteraz nezrozumiteľné. To je ten rozdiel medzi ľudským a Božím. Keď ľudské má svoje hranice a Božie hranice nemá.
Keď prorok Ezechiel stál nad údolím suchých kostí dostal otázku, či ožijú tieto kosti. Nemohol nič odpovedať, len to čo odpovedal. Pane Hospodine Ty vieš. /Ez: 37,3 /. „Boží človek nemá nič svojho, len východisko zo smrti. Keď už je všetko stratené a všetkému sa zdá byť koniec.“ Pre veriaceho človeka sa tu naskytne pevný bod. Živého zmŕtvychvstalého Božieho Syna za to, že mocou Jeho vzkriesenia sme mohli prežiť už tu na zemi. Martin Luther pozná aj túto vieru víťazstva, lebo prináša pokoj aj v nepokoji, keď prehovorí k nám reč Božieho slova. Touto mocou sme boli vyvedení z bied a hriechov. Mocou Jeho krvi sme boli očistení. Amen
Modlitba:
Nebeský Bože, Ty si našim záchrancom. Poslal si nám dar milosti v podobe Svojho Syna Ježiša Krista. Upevni nás vo viere, že keď ideme cestou utrpenia, Ty stojíš pri nás a neustále nás sprevádzaš. Ak my počujeme Tvoj hlas, v pokore vyznáme svoje hriechy a prijmeme Tebou ponúkanú milosť, v nádeji veríme, že nám otvoríš Svoju náruč. Amen
Mgr. Ivan Bojna
evanjelický a. v. farár
ilustračné foto: wikipidia.org
