Prameň životodarnej vody
2. nedeľa pôstna
„Odpovedajúc jej Ježiš riekol: každý, kto pije z tejto vody bude zasa žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody, prúdiacej k večnému životu.“
J 4, 13 – 14
V jednom lese vo východných Čechách sa nachádza známy Braunov Betlehem. Z diela významného umelca Matiáša Brauna, je tu v prírodnom prostredí priamo do kameňa vytesaný výjav zo stretnutia Ježiša so ženou Samaritánkou pri Jákobovej studni, ktorý je čiastočne zachovaný. Pri tomto príbehu z Jánovho evanjelia sa zastavujeme v pôstnom období, lebo rôzne zastavenia v Ježišovej pozemskej púti sú symbolom aj nášho putovania k prameňu spásy. Skutočnosť, že Ježiš sa dal do rozhovoru so samaritánskou ženou a že ju naviac požiadal, aby sa mu dala napiť, nebola v tých časoch samozrejmosť. Židia a Samaritáni žili v nepriateľstve, ktoré sa datovalo od chvíle, keď Samaritáni chceli spoločne so Židmi stavať chrám na Sione. Ich ponuka nebola prijatá, preto si postavili vlastný chrám na hore Garizim. Ježišovi toto nepriateľstvo nebolo prekážkou na rozhovor so Samaritánkou, pretože nerobil žiadne náboženské, etnické či rasové rozdiely medzi ľuďmi.
Žena pri Jákobovej studni žasla nad správaním Ježiša. V ich rozhovore sa postupne, nepozorovane a s nesmiernym taktom dostala otázka smädu do hlbšej polohy a Samaritánka potom sama žiadala Ježiša, aby sa jej dal napiť. Spoznala v Ňom darcu pravej vody života, z ktorej každý, kto sa napije, nebude už viac smädný. Zanechala pri studni svoj džbán a ponáhľala sa ostatným rozpovedať čo zažila, aby aj oni poznali, kto k nej bol taký láskavý, kto ju neponížil, ale jej otvoril pohľad na nový život. Aj my v tomto pôstnom čase, podobne ako žena zo Samárie, prosíme Ježiša, aby nás neodmietol, ale milostivo prijal a dal sa nám napiť zo živej vody, z prameňa spásy, z Jeho Slova potrebného pre časný i večný život. Ak sa v príbehu hovorí o vode ako o niečom samozrejmom, tak sa hovorí o tom, čo je nevyhnutné k telesnému životu. A to je obyčajná, čistá voda. Ježiš má však na mysli vodu v duchovnom zmysle prúdiacu k životu večnému. Preto je prameň vody, ku ktorému Ježiš vedie, taký dôležitý pre duchovný život človeka. K tomuto prameňu ukazuje aj pôstna doba. Tým nevysychajúcim prameňom je Ježiš Kristus.
Vo svojom živote usilujeme o mnohé hodnoty, hľadáme pravé zameranie života, vytvárame vzťahy a zväzky s druhými ľuďmi. Vždy záleží na tom, aké poradie dávame jednotlivým hodnotám, čomu dávame prednosť. Podmienkou pravého a správneho života je pre kresťana ustavičné obohacovanie a získavanie niečoho od Ježiša Krista: získavanie Jeho milosti, požehnania a darov Ducha Svätého k duševnému i telesnému životu. Potom môže človek priložiť svoje srdce k tomu, čo je v živote dôležité a cenné z Božieho pohľadu, čo život robí zmysluplným a čo bolo získané, ako hovorí Izaiáš, „bez peňazí a zaplatenia“, teda iba z Božej moci a milosti. Život takto zmocnený Pánovým požehnaním, je životom v Jeho blízkosti, životom v pravde.
Tajomstvo večného života o ktorom hovoril Ježiš so Samaritánkou, spočíva v naplnení života tým prvotným Božím úmyslom, teda láskou. Toto poznanie dáva človeku veľkú silu a nádej. Čerpať zo studne, ku ktorej pozýva Ježiš, znamená vidieť viac srdcom ako rozumom. Znamená to spoľahnúť sa vo všetkom na Boha, dať za pravdu Jeho meradlám, riadiť sa Jeho vôľou a tej podrobovať svoje rozhodnutia. Pôstny čas človeka privádza k tomu, aby sa pozrel do svojho srdca, aby sa nechal vnútorne pohnúť, aby citlivejšie rozpoznával čo je dobré a zlé. V Starej zmluve čítame, že si ľudia roztrhli odev, aby vyjadrili ľútosť, kajúcnosť a zármutok. Vo svetle Novej zmluvy si netreba roztrhnúť odev a šaty, ale skôr, obrazne povedané, srdce a dušu. Treba si očistiť svedomie, rozísť sa so zlobou a so všetkým, čo pokoruje druhého a nekriticky vyvyšuje seba. Plnosťou zákona, ako povedal apoštol Pavel, je láska (R 13,10) a to v zmysle Ježišovho dvojitého prikázania: „Milovať budeš Pána, svojho Boha z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého.“ (L 10,27) Túto lásku Pán Ježiš zvestoval a preukázal aj žene Samaritánke, ktorá v Ňom spoznala očakávaného Mesiáša a svojho Spasiteľa.
Božie slovo je veľká, premieňajúca sila, ktorá chce cez nás pôsobiť aj na druhých. Kiežby sa všetci v cirkvi poddali tejto sile v pôstnom čase. Kiežby sa poddali Božiemu slovu, „ktoré má moc spasiť ľudské duše.“ (Jk 1,21) Kiežby sa poddali Ježišovi, ktorý povedal: „Každý, kto pije z tejto vody bude zasa žízniť. Kto by však pil z vody, ktorú ja dám, nebude žízniť naveky, ale voda, ktorú mu ja dám, bude v ňom prameňom vody k večnému životu.“ Amen
Modlitba
Milosrdný Otče, Bože všetkej útechy a nádeje, ktorý potešuješ zarmútených, pozdvihuješ opustených a občerstvuješ umdlených ako ochladzujúca nebeská rosa. Ty vieš, že na svete nám nič nemôže dať pravú útechu, silu, pokoj a nádej. Prosíme Ťa, daj sa nám napiť z Tvojho živého prameňa. Ty máš vodu večného života, ktorá môže uhasiť smäd našej duše naveky. Ak nás nič vo svete úplne neuzdraví a nepoteší, jednako to môže urobiť Tvoje večné slovo, ktoré lieči všetko. Ono je plnosťou nášho srdca, hoci si to často neuvedomujeme. Preto i teraz očakávame na Teba Hospodine a na splnenie Tvojich zasľúbení o našej spáse a večnom živote skrze Ježiša Krista Tvojho Syna a nášho Pána, ktorý za nás zomrel i vstal z mŕtvych. Amen
(upravené z modlitby ev. superintendenta Sigmunda Scherertza, 1584-1639)
doc. ThDr. Peter Gaží
evanjelický a. v. farár
Ilustračné foto: Arseny Togulev on Unsplash