Pozvanie

2. nedeľa po Svätej Trojici

Keď však Hospodin videl, že skazenosť ľudí na zemi bola veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé,Hospodin oľutoval, že učinil človeka na zemi, a zabolelo ho srdce. I riekol Hospodin: Zotriem z povrchu zeme človeka, ktorého som stvoril, ľudí aj zvieratá až po plazy a nebeské vtáky, lebo som oľutoval, že som ich učinil.Ale Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových^.Toto je Nóachov rodokmeň: Nóach bol muž spravodlivý a bezúhonný medzi svojimi vrstovníkmi. Nóach chodieval s Bohom.Nóach splodil troch synov: Šéma, Cháma a Jáfeta.Ale zem bola porušená v Božích očiach; na zemi bolo plno násilia.Boh videl, že zem bola porušená, lebo každé telo viedlo porušený život na zemi.
1M 6, 5 . 12

Milí bratia a sestry,

2. nedeľa po Svätej Trojici hovorí o pozvaní, ktorého prijatie dokáže zmeniť celý ľudský život. Text, ktorý som vybrala hovorí o Nóachovi. Nóachovi, ktorý vypočul Božie volanie a stal sa poslušným nástrojom v Božích rukách.

Aký bol svet, v ktorom žil? To závisí od toho, z akého uhla pohľadu sa na to pozrieme. Z nájdených a zachovalých spisov, by sme sa dozvedeli, že vtedajší svet bol bohatý a mal zaujímavú kultúru. Ľudia museli byť bystrí, zruční a nadaní.

Pozrime sa na tú dobu očami Boha. Ľudská skazenosť bola veľká a ľudské zmýšľanie bolo ustavične zlé. „Zem bola porušená v Božích očiach; na zemi bolo plno násilia.“

Vychádza najavo, že Boh videl všetko zlo, ktoré vtedy prevládalo. On nepozeral povrchne, ale videl skutočnosť. Nezameriaval sa iba na slová, činy, ale i na tie najtajnejšie, dobre ukryté tajomstvá, pohnútky ľudského srdca.

„Skazenosť ľudí bola veľmi veľká.“ Tieto slová ukazujú na veľmi veľa vecí. Vnútro človeka sa zmenilo, pokazilo. V každom človeku je hlboko, celkom hlboko zakorenené zlo, ktoré ovplyvňuje jeho správanie.

Problém nie je v tom, že v našej spoločnosti je už málo čestných, morálnych ľudí, ale skôr v tom, že my sami si vytvárame také situácie, v ktorých sa už čestne konať ani nedá. Človek nie je schopný podriadiť sa Bohu. Nezdá sa vám, že tento text hovorí o našej dobe?

Keď sa prirodzeným stane násilie, keď sa každodennou záležitosťou stane klamstvo, človek sa stavia proti Bohu. Takýto človek v tom chce pokračovať a padá do priepasti. Možno sa ozve nejaká dobrá snaha, ale zrazu sa už nedokáže zmeniť. Toto všetko vystihuje svet, dobu, v ktorej žil Nóach.

Čo vieme o Bohu z týchto niekoľkých slov? To, že On všetko videl, nič mu neuniklo. Bohu sa nemožno skryť za chrbát. Môže sa stať, že Boh hneď nereaguje, nekoná hneď, ale vidí. Po hriechu nasleduje trest. Prečo? Pretože stále platia Božie zákony. Preto aj v tomto príbehu Boh oznamuje trest. Ľudstvo dozrelo k Božiemu súdu. Pri tejto zvesti sa však deje niečo nezvyčajné. Boh sa neteší z toho, ak po hriechu nasleduje trest. Boha neteší potrestanie hriešnika. Písmo hovorí „zabolelo ho srdce“. Z týchto slov môžeme vidieť nakoľko je Boh k človeku osobný. Jeho trápi, bolí, keď musí potrestať proti Nemu búriaceho sa človeka. Akou nesmiernou láskou miluje Boh človeka, ľudí, celý svet. „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“
Boh dáva príležitosť na nový začiatok.

Vyjde najavo, že svet nie je takým, akým sa javí. Akým ho videli Nóachovi vrstovníci a ako sa naň dnes mnohí pozerajú. Svet, naše skutky sú vždy iba tým a tými ako ich vidí Boh, ako ich Boh hodnotí. Božie rozhodnutie neovplyvní naša zručnosť, vedomosti ani šikovnosť. Nech nás nesýti ľudská chvála, pretože skutočnou hodnotou všetkého je to, čo dáva Boh.

A čo hovorí slovo Božie o Nóachovi? „Ale Nóach našiel milosť v očiach Hospodinových.“ Tento príbeh sa začína nepatrným slovíčkom „ale“. Ako Nóach zmýšľal, ako žil, ako sa správal vo svojej rodine to všetko je v rozpore s tým, ako žilo jeho okolie. V skazenom meste žije zvláštna rodina, v ktorej otec, hlava rodiny žije v spoločenstve s Bohom. Nóach chodieval s Bohom, hovorí Písmo. Vôkol neho je násilie, bezbožnosť, neľudskosť a predsa je tu niekto, kto dúfa v Boha, kto Bohu dôveruje. A to je veľká Božia milosť. „Bol muž spravodlivý a bezúhonný medzi svojimi vrstovníkmi“, ktorý chodil s Bohom. Nebol dokonalý, nebol bez hriechu, ale pridŕžal sa Boha. Božie slovo bral vážne aj v okamihu, keď sa mu ostatní posmievali. Nóach nežil podľa nejakých svojich noriem, zákonov, pravidiel, ale podľa Božieho zákona. Všetko mu podriadil a chodieval s Bohom. Pre neho to bolo celkom prirodzené a pochopiteľné.

Aj Nová Zmluva hovorí o tom, že kto sa s dôverou a úprimne podriadi svojmu Pánovi, tak v takom človeku začne prebývať sám Ježiš. Takýto človek bude vedený Duchom Svätým, ktorý jeho život premení na hodnotný.

Milí bratia a sestry, mnohí ľudia dnes hovoria, že Božie slovo netreba brať až tak doslovne, vážne. Treba ísť s dobou. Vďaka Bohu, že Nóach nič z tohto nepovedal. Bolo by dobré, keby sme aj my dokázali takto bojovať s pokušením, keď sa márne snažíme ospravedlniť svoju neveru, slabú vieru a duchovnú vlažnosť.
Ak sa dnes zamyslíme nad svojím životom, azda dôjdeme k tomu, že naše výhovorky sú naozaj lacnými výhovorkami. Prídeme na to, že nám chýba rozhodnutie, rozhodnutie života – že ja sa spolieham na Boha, v Neho dúfam. Boh je ten, ktorý určuje pravidlá a ja ich prijímam. V detinskej dôvere kráčam s Ním.
Nóach to poznal, pochopil a prijal za svoje. Podriadil sa Božej vôli. Ako? Nuž tak, že uprostred sucha začal stavať koráb. Prečo? Pretože bol poslušným Božím nástrojom.

Milí bratia a sestry, existujú aj dnes takýto ľudia, takéto rodiny? Je aj dnes v našich rodinách počuť modlitbu, spoločné rozhovory o Bohu? Sadáme si ešte spolu k stolu a rozprávame sa? Sú naše slová povzbudivé a úprimné? Voláme v každej situácii k Bohu?
Milí bratia a sestry Ježiš Kristus učinil, aby ktokoľvek z nás mohol dnes začať nový život. Aby si aj ty chodil/a so svojím Bohom. On postavil most nad priepasťou hriechu. Je šťastný ten, kto Ho nasleduje a posilní sa darmi krvi a tela Kristovho.

Mgr. Monika Černeková
evanjelická a. v. farárka

ilustračné foto: wikipedia.org