Prijatie cirkevného ústavného zákona č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania a činnosti ECAV na Slovensku, zverejneného v Zbierke CPP pod číslom 15/2020, je exemplárnym príkladom fušerstva, diletantizmu, hlúposti, ktoré nemajú v ECAV obdobu.

Tento cirkevný právny predpis vykazuje mnohé formálne aj obsahové nedostatky a protiprávnosti.

Prijatím toho CÚZ Synoda ECAV porušila viacero cirkevných právnych predpisov, ktoré sama prijala. Treba sa pýtať: Platia cirkevné právne predpisy aj pre Synodu – alebo nie? Prijatie tohto CÚZ svedčí o tom, že pre Synodu cirkevné právne predpisy neplatia, stačí, keď za ich porušenie zdvihne ruku potrebná väčšina synodálov. Ďalej sa treba pýtať: Z akého dôvodu k tomuto došlo? Naozaj len pre fušerstvo, diletantizmus, hlúposť synodálov – alebo sa za tým skrýva niečo iné ? Tiež sa treba pýtať: Sme povinní rešpektovať takýto na nepráve, na nespravodlivosti založený cirkevný právny predpis?

Pozrime sa na niektoré porušenia platného cirkevného poriadku Synodou 2020, generálnym presbyterstvom, právnym výborom:

Podľa § 4 platného Cirkevného zákona č. 15/1994 zasadnutie cirkevného orgánu (a teda aj synody) vedie predsedníctvo. Podľa článku 29 ods. 4 platnej Cirkevnej ústavy synoda zo svojich členov volí štvorčlenné predsedníctvo.

Ako to, že Synoda 2020 nezvolila svoje štvorčlenné predsedníctvo, ale zasadala len pod dvojčlenným predsedníctvom? Pre Synodu 2020 neplatí Cirkevná ústava?

Podľa § 6 ods. 4 platného irkevného zákona č. 15/1994 návrh na zmenu platného cirkevnoprávneho predpisu alebo na nový cirkevnoprávny predpis s výnimkou týkajúcou sa cirkevných štatútov podáva člen synody generálnemu presbyterstvu, ktoré posúdi, či návrh zodpovedá náležitostiam podľa § 6 ods. 5. Ak návrh zodpovedá týmto náležitostiam, generálne presbyterstvo ho postúpi právnemu výboru na spracovanie do potrebnej formálnej podoby a stanoví termín jeho predloženia na rokovanie príslušného orgánu.

Ako to, že návrh na schválenie nového cirkevného právneho predpisu o finančnom zabezpečení poslania a činnosti ECAV na Slovensku nepodal člen synody, ale Združenie evanjelických duchovných, teda občianske združenie?!

Podľa generálneho presbyterstva a právneho výboru je Združenie evanjelických duchovných členom synody?!

Ako to, že Synoda ECAV 2020 rokovala o tomto návrhu, keď takýto návrh môže podať výlučne člen synody?

Ako to, že predsedníctvo Synody ECAV 2020 nezastavilo rokovanie o tomto návrhu, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 4 platného cirkevného zákona č. 15/1994?

Pre „najvyšších“ platné cirkevné predpisy neplatia? Už aj v ECAV máme papalášov, pre ktorých neplatia cirkevné právne predpisy, ale stačí im, že sú v potrebnej väčšine? Či nemáme v našej Cirkevnej ústave zakotvenú zásadu rovnosti, a teda pre každého v ECAV majú cirkevné právne predpisy platiť rovnako? Či nemáme v našej Cirkevnej ústave zakotvenú zásadu samosprávy, teda vlastné veci si spravujeme v ECAV sami, bez občianskych združení a iných neoprávnených subjektov?

Pozrime sa na to, čo to vlastne je občianske združenie „Združenie evanjelických duchovných“ (ZED), ktoré neoprávnene predložilo návrh Synode 2020.

Podľa jeho stanov ZED je to dobrovoľné združenie kňazov a ordinovaných diakonov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku a jeho hlavným poslaním je: pestovať bratsko-sesterské vzťahy a modlitebné spoločenstvo, napomáhať sebavzdelávaniu, prehlbovať vnútromisijnú prácu v cirkvi, ochraňovať a zastávať stavovské a sociálne záujmy svojich členov tak, aby mohli plniť svoje poslanie v cirkvi a v spoločnosti, rozvíjať kontakty s duchovnými evanjelických cirkví v zahraničí, rozvíjať ekumenické kontakty s duchovnými iných cirkví v SR a v zahraničí, napomáhať demokratickým a humanitným snahám v našej spoločnosti.

Treba sa pýtať: Akí odborníci z odboru hospodárenia (ekonómie) či práva v ZED-e vytvorili návrh cirkevného ústavného zákona č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania a činnosti ECAV na Slovensku? Zrejme takí, ktorí nevedia, čo znamená pojem ústavnosť, zákonnosť, nepoznajú princípy, ktoré prijala aj ECAV pri usporiadaní vzťahov vo vnútri cirkvi aj navonok prijatím cirkevného zákona č. 2/1993 o vydávaní cirkevnoprávnych predpisov. Ústavnosť znamená striktné dodržiavanie ústavy ako zákona zákonov a súlad nižších právnych predpisov s ňou. V našej ECAV teda vyjadruje požiadavku striktného dodržiavania Cirkevnej ústavy ako zákona zákonov a súladu nižších cirkevných právnych predpisov s ňou. Zákonnosť znamená povinnosť všetkých zachovávať platné právo. Ústavné zákony stoja na vrchole hierarchie normatívnych právnych aktov a vyjadrujú základné spoločenské hodnoty, od ktorých sa odvíja celý právny systém. Sú právnym základom celého zákonodarstva. Nazerá sa na nich ako na zdroj práva. Z nich potom vychádzajú zákony a ďalšie právne predpisy, ktoré s nimi musia byť v súlade.

Z tohto hľadiska, z hľadiska ústavnosti a zákonnosti, je cirkevný ústavný zákon č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania a činnosti ECAV na Slovensku, zverejnený v Zbierke CPP pod číslom 15/2020, totálna fušerina, ktorú navrhli v ZED-e, odobrili na generálnom presbyterstve a právnom výbore a napokon schválili na Synode 2020! Môžeme pokojne tvrdiť, že všetci, ktorí sa na tomto cirkevnom predpise podieľali, sú fušeri, resp. právni a ekonomickí analfabeti.

Platná Cirkevná ústava v čl. 52 ustanovuje: Finančné hospodárenie a nakladanie s cirkevným majetkom upraví osobitný cirkevný zákon.

Takýmto osobitným zákonom je platný cirkevný zákon č. 2/1999 o hospodárení v COJ. A práve tento synodou schválený zákon č. 2/1999 o hospodárení v COJ ustanovuje v § 17, ako sa má nakladať s majetkom, ktorý nie je vo výlučnom vlastníctve COJ, ale je zverený iba do jej správy – to sa týka všetkých cirkevných fondov, ktoré nie sú vo výlučnom vlastníctve ECAV. Tento majetok, ktorý nie je vo vlastníctve ECAV, sa vykazuje ako dlhodobé záväzky ECAV – fondy – a ako krátkodobé záväzky – účelové prostriedky.

Pozor, treba si uvedomiť, že je veľký rozdiel medzi „cirkevným príspevkom pre vyššie COJ“ a „príspevkom do cirkevného finančného fondu“.

Cirkevný príspevok pre vyššie COJ sa stáva majetkom tejto vyššej COJ v zmysle § 7 cirkevného zákona č. 2/1999 o hospodárení.

Príspevok do cirkevného finančného fondu zostáva majetkom pôvodnej COJ a vyššia COJ je len jeho správcom v zmysle § 17 cirkevného zákona č. 2/1999 o hospodárení.

Treba sa pýtať:

  1. Prečo Synoda 2020 nerešpektovala platné cirkevné predpisy a nezriadila cirkevný Fond finančného zabezpečenia ECAV v zmysle § 17 cirkevného zákona č. 2/1999 o hospodárení v COJ vo forme rozhodnutia, čo je pre tento prípad zákonná forma ?
  2. Prečo Synoda 2020 prijala o zriadení cirkevného Fondu finančného zabezpečenia ECAV cirkevný zákon, dokonca ústavný, v rozpore s cirkevným zákonom č. 2/1993 o vydávaní cirkevnoprávnych predpisov?
  3. Prečo Synoda 2020 nevyužila zákonnú možnosť rozšíriť, resp. doplniť § 17 existujúceho cirkevného zákona č. 2/1999 o hospodárení v COJ, ak chcela podrobnejšiu úpravu o cirkevných fondoch?

 

Fušeri, resp. právni a ekonomickí analfabeti v ZED-e, v generálnom presbyterstve, v právnom výbore nevedia, že ústavné zákony stoja na vrchole hierarchie normatívnych právnych aktov a vyjadrujú základné spoločenské hodnoty, od ktorých sa odvíja celý právny systém? Že sú právnym základom celého zákonodarstva? Že sa na ne nazerá ako na zdroj práva? Že z nich potom vychádzajú zákony a ďalšie právne predpisy, ktoré s nimi musia byť v súlade? Podľa svojho obsahu cirkevný ústavný zákon č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania činnosti ECAV na Slovensku absolútne nenapĺňa požiadavky ústavného zákona.

Rešpektujúc § 17 CZ č. 2/1999, je nesporné, že vlastníkom cirkevných finančných fondov nie je ECAV – ústredie, ono je len ich správcom. A teda ako ich správca je povinný opatrovať ho a spravovať podľa požiadaviek zriaďovateľa či zakladateľa. Stanovenie podmienok napĺňania a čerpania z cirkevných finančných fondov je už pri ich zriadení nevyhnutnosťou! V ECAV máme mnoho iných cirkevných finančných fondov a každý z nich sa spravuje vlastným štatútom, ktorý nevyhnutne obsahuje aj konkrétne ustanovenia o podmienkach napĺňania a čerpania prostriedkov fondu pri dodržaní princípu rovnosti, zakotveného v našej Cirkevnej ústave. Správca fondu je povinný spravovať fond podľa podmienok daných v štatúte a vydávať o spravovaní správu zriaďovateľom. Takto je to u normálnych ľudí, ale nie u členov ZED-u, synodálov 2020, členov generálneho presbyterstva, členov právneho výboru, ktorí sa podieľali na schválení cirkevného ústavného zákona č. 2/2020 o finančnom zabezpečení poslania a činnosti ECAV na Slovensku, zverejneného v Zbierke CPP pod číslom 15/2020.

Cirkevné zbory ako vkladatelia, a teda výluční spoluvlastníci FONDU-u, majú nielen morálne, ale aj zákonné práva vlastníka dojednať so správcom podmienky výkonu správy FOND-u (odsúhlasenie štatútu FOND-u) a požadovať a aj dostať vyúčtovanie o spravovanom majetku vo FOND-e, nahliadať do dokumentácie FOND-u, ale aj právo usmerňovať a kontrolovať správcu – generálne presbyterstvo. Na to je potrebné schválenie ŠTATÚTU FOND-u, a to nielen synodou (strana správcu FOND-u), ale aj vkladateľmi (strana vlastníkov FOND-u), ktorými sú tie cirkevné zbory, ktoré príspevok do FOND-u vložili.

Podľa Ústavy SR, ktorú musí rešpektovať aj ECAV, povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Vlastnícke právo je jedným z najstarších a najzákladnejších ľudských práv a pre cirkevné zbory s právnou subjektivitou znamená výlučné právo cirkevného zboru svoj majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žiadnemu cirkevnému zboru s právnou subjektivitou nemôže byť nariadená povinnosť prispievať do cirkevného finančného fondu, a to ani cirkevným ústavným zákonom, bez porušenia jeho základného ľudského práva na vlastníctvo. Žiaden cirkevný zbor ani jeho predstavitelia nemôžu byť postihovaní pre neodvedenie „povinného“ príspevku do cirkevného finančného fondu bez porušenia jeho základného ľudského práva na vlastníctvo. Príspevok do cirkevného finančného fondu môžu cirkevné zbory odviesť len dobrovoľne a v dobrovoľnej výške, nie povinne.

Treba sa pýtať:

Je potrebné, aby sa v súčasnosti ECAV uchyľovala k porušovaniu základných ľudských práv?
Nevie ECAV svoje záležitosti spravovať pri zachovávaní základných ľudských práv (o kresťanských nehovoriac) tak, ako to robila po celé stáročia predtým?
Nemá mať ECAV prirodzenú autoritu a nevynucovať si platenie nespravodlivého príspevku do cirkevného fondu od cirkevných zborov pod hrozbou nespravodlivého postihu farára a dozorcu, resp. zrušenia cirkevného zboru?

Autor nechcel byť menovaný

%d blogerom sa páči toto: