Povedz mi, akého máš priateľa a ja ti poviem…

Žijeme veľmi zvláštnu dobu, človek sa nemôže prestať čudovať a musí sa pýtať, je to vôbec možné? V dvojtýždenníku EPST z 5. júla t. r. s. Mihočová informuje o poslednej utajovanej synode a čuduj sa svete, píše o katastrofálnych výsledkoch kontroly v Reformate či v Evanjelickej diakonii. Konečne. Prečo asi? Lebo sa to už nedá poprieť, prikryť pod koberec. Lebo dôkazy sú nespochybniteľné  a tlak evanjelickej verejnosti narastá. Mlčať ako doteraz sa už nedá.  Prečo sa čudujem? Lebo tí podpaľači, ktorí bojovali proti  predošlému predsedníctvu ECAV (Klátik, Lukáč) a naše tvrdenia  vyvracali, zrazu objavili Ameriku, dávno objavenú. Aby sa stali slávni, potrebovali najprv požiar  založiť alebo priložiť aspoň  polienko  a bojovať proti nám, popierať naše  tvrdenia a teraz hasia a riešia ostošesť.  Hrdinovia dňa. Vynikajúca šanca dostať sa hore. Nad  tými charaktermi musí človek zaplakať. Včera nás navrhovali na discipinárne konanie a možno vylúčenie z cirkvi. Boli sme tá banda…, či teroristi a teraz   čo, ako ďalej? Normálnemu človeku príde zle  asi nie od žalúdka pri pohľade na Damankoša, Hybena, Gärtnera a spol. Prečo sa čudujem a som zdesený? Pochopíte neskôr, dovoľte mi byť najprv trocha osobný.  V poslednom článku som písal, ako nám hádzali polená pod nohy pri objasňovaní afér v Reformate či v Beckovskej Vieske (Majetkové kauzy vo svetle faktov, Lutherus, ročník 4, č.29, str. 24-26). Dnes sa budem venovať diakonii, uvidíte prečo.

V CZ Opiná odkiaľ pochádzam a kde pôsobím ako  zborový dozorca od roku 1994 nepretržite až doteraz (námestným dozorcom som bol v rokoch 1988-1994), bola zborová práca rozbehnutá.  Ako stredoškolák a neskôr ako vysokoškolák som sa v nej výrazne angažoval.  Ako mládež sme navštevovali starých a opustených ľudí v CZ, prečítali sme z biblie, pripravili im vianočný stromček, či inú pomoc, pravidelne sme navštevovali rómsku osadu v Opinej a jednu staršiu sestru naučili čítať -slabikovať z Biblie.  Boli to krásne roky, pamätné sobotné večery i keď vládla totalita. To všetko je popísané v knihe: „Náš zbor a kraj“ vydanej v roku  2004,  vydavateľstvom Michala Vaška v Prešove. Autormi knihy sú Mgr. Emília Čulková, Mgr. Radoslav Grega náš  zborový farár a MUDr. I. Lukáč, CSc. zborový dozorca. Vydal ju CZ ECAV Opiná. Uvediem aj ISBN knihy: 80-7165-435-3. Hneď po  Nežnej revolúcii v roku 1989 sme mohli  v prvých mesiacoch roku 1990 chystať zdravotno-biblický tábor pre deti. Oznam vyšiel aj na stránkach Evanjelického posla (Do pozornosti čitateľom: 1990, roč. 80 č.5 s. 50.)

Tábor sa uskutočnil v júli 1990 na Starej Vode  na chate rodiny Vecanovej, ktorú sme si prenajali.  Mali sme 26 účastníkov, a tak vlastne vzniklo SED SVETLO. Odvtedy  tábory bežali pravidelne, mávali sme aj 115 až 120 účastníkov. Boli napríklad  v Tatranskej Lomnici, Zlatej Idke, Bardejove atď. Neskôr  v rámci reštitúcie CZ Opiná dostal vrátenú budovu bývalej cirkevnej školy v Červenici. Tu sa uskutočnil druhý ročník našich táborov  v roku 1991, a vtedy padlo aj rozhodnutie o škole pre hluchoslepé deti tu v Červenici počas tábora. Mali sme návštevu z ministerstva školstva a sestru Kolárovskú.  Zbor dal do bezplatného prenájmu budovu na diakonické účely na 50 rokov. Počas  roka tu mala sídliť škola pre hluchoslepé deti a počas prázdnin zdravotno-biblické tábory. Podnet na vznik školy prišiel z ministerstva školstva, sestra Z. Kolárovská ho podporila a my sme s radosťou prijali.

Spolupráca s ňou bola veľmi dobrá.  Ešte len pomaly vznikajúce ústredie ED hľadalo financie na rekonštrukciu budovy a riadilo ju po odbornej stránke,  CZ Opiná realizovalo napríklad komplet oplotenie areálu a jeho úpravu na vlastné náklady a brigádnicky. Cez nás bolo napojených na projekt  viacero ochotných darcov, ktorí financovali napríklad výstavbu vrtu – zdroja pitnej vody, výstavbu ihrísk v areáli a pod. Výrazne nám pomáhal brat Ing. Miroslav Klima a nemecká firma Hinrichs. Spomínaná škola určitý čas sídlila na našej fare v Opinej, nakoľko rekonštrukcia v Červenici nebola dokončená.

Pýtate sa, či mám nejaké dôkazy? Ale áno. Zápisnica zo zasadania Generálneho presbyterstva ECAV  v Bratislave zo dňa 29. a 30 novembra 1991 konštatuje,  že generálne presbyterstvo  berie na vedomie vznik charitatívneho strediska pri zbore Opiná. Nie zakladá, ale berie na vedomie, že už vzniklo (uznesenie č. 206/91). Za správu a chod strediska boli poverení: Z. Kolárovská a I. Lukáč – veď to už fungovalo. Zápisnica zo zasadnutia Generálneho presbyterstva zo dňa 24.1.1992 obsahuje uznesenie č. 9/92, ktorým bola zriadená škola pre hluchoslepé deti v Červenici. Zriaďovateľom bol GBU v Bratislave. Neskôr zriaďovateľské právomoci po zmene zákonov prešli na Biskupský úrad VD v Prešove a to je začiatkom úpadku školy. Biskupi Igor Mišina a a Slavomír Sabol  jej rozvoju určite nepomohli: o jej úrovni dnes nechcem písať, je to i naše dieťa. Pôsobenie BU VD v Prešove na chod a úroveň školy vnímam veľmi negatívne.

Napriek problémom sa uskutočnili dva medzinárodné konferencie v Herľanoch venované problematike hluchoslepoty, ktoré som inicioval a viedol. Prednášali odborníci  z Maďarska, Česka, Poľska, Nemecka, Slovenska. Boli to aj lekári prichádzajúci do styku  s uvedenými pacientami, špeciálni pedagógovia, sociálni pracovníci, duchovní a pod. Z obidvoch konferencií  som  vydal zborníky: Lekárske, pedagogické, sociálne a duchovné aspekty hluchoslepoty (2013) a Edukačné aspekty socializácie osôb s hluchoslepotou (2017).  Zapojila sa napríklad Lekárska fakulta UPJŠ Košice, Prešovská univerzita a pod. Dnes je spolupráca so školou problematická, teraz to nechcem komentovať. Príde čas…

Viacero zamestnancov – členov nášho CZ zo školy odišlo práve pre (ne)zásahy BU VD, iní boli prepustení. A to aj tí, čo tú školu budovali.  Ja som napríklad vypadol z rady školy, nebolo miesto… Nevadí. BU VD je  inštitúcia, ktorá rozhodne nevie budovať, ale rozbíjať. Tak to bolo za účinkovania biskupa Igora Mišinu a Slavomíra Sabola. O odbornej stránke vôbec nehovorím. Nemá na to! Napriek tomu spolupráca medzi školou a SED Svetlo existuje, je to i naše dieťa. Sídlime v jednej – našej budove a spolupráca prináša obojstranné výhody. Keď raz bude niekto písať o obnovení diakonickej práce v ECAV po Nežnej revolúcii, tak dávam tu do pozornosti, že SED Svetlo je  v skutočnosti staršie než matka – ústredie ED. Dôkaz: Uznesenie Generálneho presbyterstva ECAV č. 206/91 zo dňa 29. a 30. novembra 1991. Dôkazom je aj spomínaný oznam na stránkach Evanjelického Posla z roku 1990. Áno diakonia bola obnovená skôr v CZ Opiná než v ECAV!

Pri čítaní zistení na ED uverejnených v EPST a v správe na synodu čítame, ako poverený riaditeľ ED brat Gasper (mimochodom žiaden poverovací dekrét nemal a nemá) zneužíval svoje postavenie. Služobný byt  cca 86 m2   v centre Bratislavy, fixovaný nájom na  105,76 € mesačne, doba nájmu je bez obmedzenia, čiže aj jeho deti môžu byt užívať bez problémov. Plat cca 3000 €  mesačne, ročné odmeny cca 10 000 €, to všetko si sám schválil a podpisoval, výpovedná doba  ukončenia JEHO mandátnej  zmluvy je 5 rokov, rozprávkové odstupné… Ďalej podľa všetkého zneužil aj zahraničnú pomoc z Nemecka na súkromné diakonické doškoľovacie stredisko, privlastnené 2 osobné vozidlá  vyvezené z ED, privlastnenie dvoch parkovacích miest – vo dvore a pred GBU. Je to možné? Sestry a bratia, kto má takého zamestnávateľa? Vidíte, že možné to je v ECAV a v ED. Aká je cirkev výnosná. A ešte právnik  p. JUDr. Syrový PhD. zahlási, že s tým sa už nič nedá robiť….   Uzavrel s br Gasperom dohodu o ukončení mandátnej zmluvy (8.4.2022) a dohodli, že vzájomné nároky sú vysporiadané… To sú zvesti ako z Kocúrkova. Mimochodom v cirkvi nemali by platiť  predovšetkým Božie zákony? Nemali by byť vysoko  nadradené  ostatným? Čo vy na to naši slovútni biskupi Eľko Hroboň, Mihoč? Nemali by ste sa výrazne angažovať, bývalému poverenému riaditeľovi Gasperovi  vášmu chránencovi bez poverovacieho dekrétu vysvetliť, čo je slušné a čo sa patrí a priviesť ho k rozumu? A do duše mu povedať, ako koná kresťan?

Pozrime sa vo svetle dokumentov – zápisníc zo zasadaní  Generálneho presbyterstva ECAV na Evanjelickú diakoniu – ED hlavne v rokoch 2012-2018 keď som zastával funkciu generálneho dozorcu. Hneď na začiatku chcem jasne zdôrazniť dve zásadné veci. Po prvé – ED v minulosti prijala štatút, ktorý výrazne obmedzoval právomoci Generálneho presbyterstva pri dohľade. Vedeli prečo.  Po druhé treba vedieť, že korupcia na ED. nebola v minulosti neznáma. Po odchode s. Kolárovskej z funkcie v roku 1998,  ED mala dvoch riaditeľov: Ing. Ondreja Buzalu a Mgr. Máriu Gasperovú. Pre nejasné finančné  toky a rôzne pochybenia ich Generálne presbyterstvo odvolalo z funkcie  uznesením č. 125/2000 dňa  3.10.2000. Na niekoľko mesiacov  bol poverený vedením ED MUDr. Imrich Lukáč, CSc. a Ing. Ján Holčík, CSc. Po nás sa z výberového konania stal riaditeľom Ing. Ján Huba, ktorý bol riaditeľom od roku 2001 do roku 2015. Po ňom nastúpil  Ing. Ján Gasper. Teraz sa pozrime na spomínané roky.

Na zasadaní  GP  dňa 24.5.2013 generálne presbyterstvo žiadalo vykonať kontrolu v ED za rok 2012 a predložiť plán kontrol komisie (uznesenie 36-4/2013). Brat farár Šefranko konštatoval, že nie je dôvod nedôverovať ED.  Ja osobne som žiadal prepracovať štatút ED, čo je v zápisnici jasne uvedené, nakoľko som mal voči nemu výhrady.

Zasadanie GP dňa 6.12.2013. Nebohý brat Vagaský konštatuje, že revízia účtov ED nebola vykonaná viac rokov. Riaditeľ ED  Ing. Huba nevysvetlil, ani nebol schopný vysvetliť, či je alebo nie je revízna komisia funkčná. Voľba členov revíznej komisie bola stiahnutá z programu.

Zasadanie GP 23.5.2014- brat riaditeľ Huba sa ospravedlnil – neprítomný.

Zasadanie GP 29.4.2015. Boli pozvaní br. riaditeľ Huba, br. Gasper, s. JUDr. Tomašovičová. Ospravedlnili sa. Ja som navrhol opakovane ich pozvať, v GP som nenašiel podporu.

Zasadanie GP 13.5.2016. Generálne presbyterstvo vyzýva SR ED predložiť na najbližšie zasadanie návrh nového štatútu ED. Za 9, proti 0, nehlasovali 5.

Zasadanie GP 10.2.2017. Rokovanie o štatúte ED, zástupcovia ED neprišli.

Zasadanie GP 31.3.2017. Voľby členov RK ED. Nami navrhnutý brat  Ing. Ružek nebol zvolený.   Asi nebol „vhodný“ pre niekoho. Predtým sa predošlá predsedkyňa revíznej komisie ED s. Mesárošová listom vzdala funkcie. Zápisnica obsahuje aj výzvu adresovanú bratovi Gasperovi a s. JUDr. Tomačovičovej k účasti na GP!

Zasadanie GP 3.5.2017. Brat Gasper poverený riaditeľ ED konštatoval, že nepozýval zástupcu  GP na zasadanie Správnej rady ED, lebo ho nemal v zozname. Sestra Tomašovičová nepovažuje toho času za potrebné novelizovať štatút ED, nakoľko nie je vhodná doba… Brat Vagaský konštatuje, že  ECAV zriadila ED a dieťa odmieta poslušnosť. Brat  Mgr. Vereščák  konštatuje, že ED si robí čo chce. GP prijalo uznesenie, kde opätovne vyzýva SR ED predložiť návrh nového štatútu ED (uznesenie  61-3/2017).  Bolo prijaté aj ďalšie uznesenie – predložiť plán zasadaní SR  ED do konca júna 2017 a potom každoročne (uznesenie 63-3/2017.) Sestra JUDr. Tomašovičová – predsedkyňa SR ED konštatovala, že zasadanie SR sú podľa potreby a o zavedení takého mechanizmu ani neuvažuje. Stalo sa to na môj podnet, nakoľko zasadania SR ED nápadne kolidovali so zasadaniami GP, preto som sa ich nemohol zúčastniť, v čom som videl zámer. Zasadania GP ECAV mali vždy na rok dopredu určený termín, čo oni začali zneužívať a podobný ústretový krok neboli ochotní urobiť. V tom vidím zámer ako sa ma zbaviť, aby som do ich karát nevidel. Neskôr ma už vôbec nepozývali.

Šokoval ma ešte jeden „múdry“ nápad  z dielne ústredia ED a povereného bývalého  riaditeľa Gaspera. Uvažovali resp. navrhovali, aby jednotlivé strediská odvádzali na ústredie ED 2%  zo svojich príjmov. Keď narazili na odpor, cúvli, poverený riaditeľ Gasper to koktaním nevedel zdôvodniť. Náhodná podoba?  Výpalné z  cirkevných zborov pre GBU, výpalné pre ústredie ED  z jednotlivých SED!  Na čo využíva ústredie ED vyše 200 000 € zo štátneho rozpočtu, ktoré dostáva cez ECAV? Zamyslite sa. Ja ako štatutár SED Svetlo od jeho vzniku až doteraz si nepamätám ani najmenšiu finančnú podporu z ústredia. Sme všetko dobrovoľníci a financie máme z darov našich vlastných ako aj okruhu podporovateľov. Tí sú zdesení, čo sa v ED a v ECAV udialo! Pre mnohých čestných pracovníkov diakonie je to veľmi tvrdá rana a sklamanie. Je to hrubé sklamanie aj pre mňa. Evanjelická diakonia ale i ECAV prestali byť  hodnoverné, sú pošpinené podvodmi a krádežami. Farári i neordinovaní prestaňte zakrývať tento hriech. Ten  hnis treba z tela cirkvi vypustiť, nezakrývať, ináč sa  tento patologický proces nezahojí, bude pokračovať. Hriech treba priznať v plnom rozsahu, vyznať a opustiť. Ináč sa dôvera  nezíska. Čo možno povedať na konanie  bývalého generálneho dozorcu Ing. Brozmana, ktorý predtým vykonal sám revíziu na ústredí ED, a na zasadaní Generálneho presbyterstva vyhlásil, že je všetko poriadku? A vzápätí kontrola našla uvedený neporiadok. Zrejme aj to bol dôvod jeho odstúpenia. Blamáž ako hrom. Nuž to bolo svedectvo Jána Brozmana, „obráteného“ kresťana. Jeho vlastní ľudia mu to vytmavili. Môže zrejme ďalej pracovať v Evanjelizačnom stredisku a získavať duše. Ale nie na cestu spásy, ale  cestu  pretvárky a podvodov. Prestaňte hrať  tragikomédiu. Tie duše totiž možno viesť aj k nie obráteniu, ale k odvráteniu, rozumej od pravdy, statočnosti a zdravého rozumu.

Začal som príslovím a teraz ho dopoviem: „Povedz mi, akého máš priateľa a ja ti poviem kto si”. Keď ho trochu pozmením a adresujem našim duchovným, tak potom znie takto: „Povedz mi, akých máš biskupov  a ja ti poviem aký si farár“. Čo vy na to? Vaši biskupi sú vašim obrazom, vašou hanbou, netreba s tým niečo robiť? Oni zlo v cirkvi chránili, bránili vyriešeniu: zlo kryli a kryjú. A generálny biskup podvádza a klame, zavádza aj Synodu, svojim konaním poškodzuje cirkev materiálne, ale hlavne morálne. Svoju  dobrú povesť vážení duchovní ste vo všeobecnosti dávno stratili, zachráňte aspoň jej zvyšky.  Znovu volám sláva statočným farárom, vydržte, bojujte dobrý boj viery a konajte, situáciu treba napraviť. Raz bude treba vydať počet! Pre napomenutie k rozmýšľaniu a zaujatiu stanoviska k tomuto boľavému článku pripomínam známy veršík: „Či som sa vám stal nepriateľom, keď vám hovorím pravdu?“ (Gal 4,16). Pamätajte! Pravda  urazí iba tých, ktorí žijú v klamstve. Ďalšie napomenutie písma: „Údery milujúceho sú úprimné, ale bozky nenávidiaceho sú klamné“. (Pr 27,6). Myslíte, že som vašim nepriateľom, bratia farári, alebo nepriateľom ECAV? Myslíte, že sa mi to píše ľahko?

Čo povedať na záver? Vážení bratia biskupi Eľko, Hroboň, Mihoč, odstúpte zo svojich funkcií. Pre dobro cirkvi i pre vaše vlastné. Čím neskôr  k tomu dôjde, tým horšie pre  cirkev aj pre vás. Ak my prestaneme kričať, hovorím vám kamene budú kričať o neprávostiach v ECAV, o rozkrádaní. Volanie po  náprave cirkvi neuhasíte! Na upozornenia, výzvy nereagujete lebo argumenty nemáte! Preto vyzývam všetkých statočných veriacich evanjelikov i duchovných. Vyzývam AsloZ, Lutherus, SEJ: poďme spolu a zorganizujme protestné zhromaždenie evanjelikov! Dajme opakovane a verejne organizovane jasný signál pre verejnosť, že chceme cirkev čistú, ktorá bude svetlom a soľou pre tento svet. Že odmietame špinavé praktiky biskupov Eľka, Sabola, farára Mlynára atď., ďalej Brozmana, Daniša, Gaspera a iných. Poďme a zaklopme na dvere GBU, a keď treba aj  na dvere biskupskej vily na Vlčkovej ulici v Bratislave, kde býva neprávoplatne zvolený generálny biskup Ivan Eľko. Myslíte, že nám otvoria? Ak nie, nájdeme si inú slušnú cestu, ale účinnú. Zamknuté dvere volanie po náprave cirkvi neutíšia, skôr naopak!

Imrich Lukáč

ilustračné foto: ecav.sk