2. slávnosť svätodušná
Suspírium:
Posväť, Pane, myseľ našu, posväť srdce, dušu celú,
nech sa v pravej oddanosti venujeme Tvojmu dielu,
bez sváru i márnej chvály nech nás Duch Tvoj pevne druží
v cirkvi čistej, v pravde istej ku spaseniu našich duší. Amen. (Martin Rázus)
„A keď vás budú vodiť do synagóg a pred úrady a vrchnosti, netrápte sa, ako a čím sa brániť alebo čo hovoriť; lebo Duch Svätý vás práve v tú hodinu naučí, čo hovoriť.“
L 12, 11 – 12
Milí bratia, milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Vianoce, Veľká noc, Zoslanie Ducha Svätého – to sú tri okruhy kresťanských sviatkov. Spomedzi nich tie sviatky, ktoré práve prežívame – svätodušné sviatky sú najslabšie zapísané vo všeobecnom vedomí. Je to naozaj škoda, pretože posolstvo týchto sviatkov je rovnako závažné, dôležité a nepostrádateľné ako aj posolstvo Vianoc či Veľkej noci. Tá menšia pozornosť je možno spôsobená aj tým, že sa nám zdá, že pri týchto sviatkoch ide o niečo abstraktné, ťažko predstaviteľné. Nedokážeme teoreticky uspokojivo opísať podstatu Ducha Svätého, ale výsledky Jeho pôsobenia sú úplne konkrétne a zvrchovane dôležité.
O jednom z tých konkrétnych výsledkov pôsobenia Ducha Svätého nám hovorí aj dnešný text, slová Pána Ježiša Krista. Dar Ducha Svätého priniesol apoštolom veľké požehnanie. Stratila sa ich bezmocnosť a bezradnosť. Už to neboli ustrašení, nespoľahliví a nemohúci učeníci.
V tejto súvislosti si dobre všimnime zasľúbenie Pána Ježiša pre apoštolov a všetkých povolaných služobníkov. Je to zasľúbenie o dare reči. Nemožno v tom vidieť len rečnícku pohotovosť, ktorá sa dá do veľkej miery získať praxou, skúsenosťami a štúdiom, najmä ak to všetko je ešte umocnené určitým stupňom nadania.
Predstavme si učeníkov, jednoduchých ľudí, čo asi prežívali, čo sa im hnalo mysľou, keď počuli slová Ježiša Krista: Choďte po celom svete a kážte evanjelium všetkému stvoreniu! Aká asi bola ich vnútorná reakcia na tento Ježišov príkaz? Strach, obavy, nepredstaviteľnosť vyplnenia tejto úlohy, úzkosť? Zrejme preto im Pán Ježiš hovoril, aby sa nebáli, pretože ich na túto úlohu uspôsobí Duch Svätý: lebo Duch Svätý vás práve v tú hodinu naučí, čo hovoriť.
Pán Ježiš vedel, že by učeníci bez Božej pomoci neobstáli napr. vtedy, keď by stáli v synagóge a pred vrchnosťami a úradmi, keď by museli čeliť hnevu, nepochopeniu, výsmechu. Učeníci si už možno pri svojom Majstrovi aj začínali zvykať pozerať na množstvo ľudí, ale vtedy aj oni patrili medzi poslucháčov. Bolo pre nich už prirodzené, že ich Majstra nemôže priviesť do rozpakov žiadna otázka. Ale čo oni? Oni takúto schopnosť nemali. Pán Ježiš Kristus veľmi dobre vedel aj to, že cesta Jeho učeníkov nebude ľahká, že na nej bude veľa nástrah, úskalí, zápasov, kedy by im vlastná sila ani šikovnosť nestačila.
A predsa v Božom slove môžeme čítať o tom, že apoštolovia si počínali obdivuhodne, rozhodne, múdro a to aj v tých najťažších, hrozných a úplne nespravodlivých situáciách života. Židovská rada, pred ktorou sa triasli všetci obvinení, ich nezlomila; úrady, vrchnosti, ba ani mocní tohto sveta ich svojím hnevom, krikom, výsmechom, či nespravodlivým trestom a prenasledovaním nepriviedli do rozpakov. Apoštolov nezbavil výrečnosti a rozvážnosti ani pohľad na zástupy – či už ochotných poslucháčov alebo aj na množstvo tých, ktorí sa proti nim vzbúrili. – V tomto všetkom sa mocne dokazovala prítomnosť Ducha Svätého pri nich. Duch Boží ich vystrojil smelosťou, odvahou v Pánovej službe.
Skúsenosti nám v živote poukazujú na to, že nás ľudí pomerne ľahko znechutí a možno aj zlomí nepriazeň, nepochopenie, alebo zlákajú výhody. – To poukazuje, že niečo v našom vnútri, v našej viere v našom vzťahu k Pánu Bohu nie je v poriadku, že nie je také aké má byť. Iste, že mnohým kresťanom sa to stalo aj v apoštolskej dobe. Možno to bolo najprv nadšenie, dojatie láskou a pozornosťou ostaných kresťanov – až do stretnutia sa s hnevom nenávisťou, možno mocných a možno aj nie takých mocných tohto sveta. Opatrníckosť, nebezpečenstvo povolania nasledovníkov Pána Ježiša Krista – to všetko dalo zabudnúť aj na lásku a bratstvo. – Pretože ani tie bez posvätenia Duchom Svätým nemajú pri človeku trvácnosť. A tak je aj v dnešnej dobe poznateľná prítomnosť Ducha Svätého v srdciach nasledovníkov Ježiša Krista .
Nielen dnes uvažujme ako je to s nami, akými svedkami a služobníkmi Pána Ježiša Krista sme, teda akými sme kresťanmi. Sme nedokonalí a hriešni. Avšak nie svojou mocou, ale mocou Ducha Svätého, z Božej milosti môžeme obstáť a zostať verní za každých podmienok a vydávať svedectvo viery slovom i svojím životom.
Nejde pri tom o fanatizmus. Nebol to fanatizmus, ktorý by bol učeníkov Pána Ježiša tak radikálne zmenil. Fanatizmus ešte nikoho neurobil múdrym a nenahradil mu chýbajúce poznanie a vedomosti. Učeníci boli jednoduchí ľudia, boli to duše čisté, ale prázdne nádoby – tak sa zrejme cítili počas tých 10 dní od Ježišovho vstúpenia po deň zoslania Ducha Svätého. A potom došlo k rozhodujúcej udalosti a nastala veľká zmena v ich živote. Z učeníkov sa stávajú apoštolovia – poslovia zvesti o Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi sveta. A vedomí si Pánovho zasľúbenia netrápili sa čo budú hovoriť, keď mali stáť pred sudcami, či správcami synagóg. Nebáli sa vydať svedectvo, ktoré sa nie raz vážne dotklo aj sŕdc protivníkov.
Aj dnes je potrebné vydať svedectvo viery a života pred svetom, pred ľuďmi – možno ľahostajnými, možno nepriateľskými voči Pánovi Ježišovi Kristovi. Žiaľ, že ústa mnohých kresťanov ostávajú vtedy zatvorené, akoby sa hanbili za svoju vieru. Iní hľadajú také „východisko“ aby si niekoho nepohnevali a predsa vraj nezapreli svoju vieru. Ale správne je len to, keď necháme vo svojom srdci pôsobiť Ducha Svätého, veriac, že On dá múdrosť, aby sme vedeli hovoriť bez prostorekosti, ale aj bez vyhýbania sa pravde , aby sme vedeli konať bez kamuflovania svojej kresťanskej viery. Kde pôsobí Duch Svätý, tam zbabelosť nemá miesto.
V živote zákonite bývajú chvíle, keď sa rozhodujeme ako ďalej. A to nie len v tých praktických otázkach , ale aj v duchovnom smere nášho ďalšieho bytia. Vtedy sme na križovatke, na ktorej je veľmi dôležité vybrať si ten správny smer, pretože podstatným spôsobom ovplyvní kvalitu a spôsob našej ďalšej životnej cesty. Potrebujeme Božiu pomoc a múdrosť, potrebujme dary Ducha Svätého. Čím viac miesta bude mať v našom živote Duch Svätý, tým menej miesta bude mať to, čo je v nás nízke, nečisté, zlé, čo pôsobí deštruktívne, čo nás zotročuje. „ Kde je Duch Pánov, tam je sloboda.“ A preto sú stále platné slová Pána Ježiša Krista: A keď vás budú vodiť do synagóg a pred úrady a vrchnosti, netrápte sa, ako a čím sa brániť alebo čo hovoriť; lebo Duch Svätý vás práve v tú hodinu naučí, čo hovoriť. Pamätajme na to! Amen.
Modlitba:
Pane Ježiši Kriste, úprimne ďakujeme za Tvoje zasľúbenia z ktorých k nám prúdi istota Tvojej lásky a milosti. Ďakujeme za apoštolov i Tvojich svedkov všetkých dôb. Prosíme, dovoľ nám, aby sme nielen obdivovali ich múdrosť a smelosť. Prosíme o dary Tvojho Svätého Ducha, aby sme aj my vedeli tak rozhodne stáť vo viere, svedčiť o Tvojej láske a našej nádeji, hovoriť a konať správne a nebojácne.
Poznávame, že sme v úlohe Tvojich svedkov slabí a nedokonalí. Nenechávaj nás bez pomoci, Bože Duchu Svätý, daj nám svoju múdrosť, rozvahu a pokoj . Vlož nám do úst slová pravdy a zmocňuj nás k životu, ktorý je verným svedectvom našej viery.
Bože Duchu Svätý, požehnaj svojimi darmi náš cirkevný zbor i celú našu cirkev. Obživ nás, veď nás cestou skutočného pokánia, k zvrúcneniu našej viery a k vernému nasledovaniu Pána Ježiša Krista. Trojjediný Bože, nech je oslávené Tvoje sväté meno! Amen.
Oľga Klátiková
ev. a. v. farárka na kaplánskom mieste CZ Bratislava – Prievoz
ilustračné foto: pixabay.com
