Porušovanie práv človeka
Ľudstvo stáročia bojuje za práva človeka. Hriech spôsobuje v ľudskom srdci devastáciu, ktorá sa prejavuje utláčaním iných. Žiť na úkor iných. Mať sa lepšie na úkor iných. Toto je cesta pekla. Len srdce, ktoré sa zbavuje hriechov, je schopné vnímať potreby iných ľudí. Stane sa mu samozrejmosťou postoj, ktorý rešpektuje život iného človeka, a uznáva jeho práva na dôstojný život.
V dnešných časoch sme však svedkami neskutočných útokov na ľudskú dôstojnosť a práva človeka. Deje sa tak pod rúškom zákonov, ktoré sa prijímajú s cieľom urobiť ľudský život ťažším. Namiesto ľudskosti sa tu často odvoláva na jednotu, jednotnosť postupov atď., ale pritom ide len o rušenie všetkých výsad, za ktoré ľudstvo celé storočia bojovalo. Dnešné „bohorovné“ inštitúcie skrývajú svoje nekalé úmysly s človekom za reči o hodnotách, ktoré v skutočnosti tie inštitúcie, na čele ktorých stoja ľudia podriadení démonom zla, vôbec nerešpektujú.
Božie prikázanie milovať nadovšetko Boha a svojho blížneho je večnou radou pre nažívanie ľudí na tejto zemi. Kto sa v pýche stavia nad život iných, ten neslúži Bohu a vo svojej samoľúbosti s radosťou ničí nielen Božie dielo, ale aj život človeka.
Obmedzovanie základných práv človeka nie je možné odôvodniť potrebou poslušnosti žiadnemu režimu, žiadnej štruktúre. Inštitúcia, ktorá je postavená nad život človeka, je prodémonskou kanceláriou.
Žijeme v zlých časoch, keď sa zlo rozmáha, ale mnohí sa zabávajú, nevšímajúc si ani útlak, ani prenasledovanie a obmedzovanie práv človeka. Za všetko, za čo ľudstvo pre dobrý život bojovalo, sa teraz znevažuje a do popredia sa derie elitárstvo, ktoré poskytujú v akékoľvek funkcii. Už nie pravda, láska, spravodlivosť, ale poslušnosť sa prezentuje ako najvyššia hodnota. No poslušný občan či veriaci človek nemôže byť dobrým občanom či veriacim, ak poslušnosť vrchnosti znamená popieranie pravdy, presadzovanie zlých, utláčajúcich zákonov, úmyselne škodenie na živote iného človeka.
Desať Božích prikázaní sa porušuje v takej veľkej miere, že ľudstvo v 21. storočí svojimi spôsobmi pripomína nie kultúrny svet, ale svet barbarský a primitívny, kde hrubosť charakteru vyhráva. Falošné úsmevy a klamstvá. Podvody a strojené úklady. Únosy, vraždy, zneužívanie, uzákonené vydieranie a krádeže, týranie, otroctvo – to je realita dnešného sveta. Človek sa stal artiklom, tovarom určený na predaj.
Sme dohnaní na pokraj pekelnej priepasti. Buď sa pridáme k lynčovaniu ľudského života, alebo sa spamätáme a naberieme odvahu obhajovať, bojovať a presadzovať aj v tomto storočí hodnoty chrániace ľudský život.
Dávajme si pozor aj v cirkvi, aké zákony sa predkladajú a prijímajú. Lebo tie doposiaľ prijaté svedčia o snahe ovládať ľudí a devastovať to Božie v nás ľuďoch – a to je veľmi zlé. Zle je aj odoprieť poslušnosť Bohu a poslúchať človeka, ktorý sa iným vyhráža stratou zamestnania len preto, lebo chcú šíriť Božie slovo písaním biblických príhovorov. Jednota založená na hriechu má takéto nekresťanské správanie.
Dobro sa zakazuje a zlo presadzuje. Viera čistá, úprimná, založená na Ježišovi Kristovi je indikátorom toho, kto ako prijal evanjelium Božie a ako miluje pravdu a iného človeka. Ježiš Kristus povedal: „Po ovocí poznáte ich…“
Aké kto nariadenia a zákony prijíma, také je viditeľné ovocie týchto zákonov.
Pamätajme, že kto iných dehonestuje a ožobračuje, stojí na zlej strane dejín.
S Kristom získavame vždy práva, ktoré nás robia slobodnými a lepšími.
Rozhodnutie, akou cestou pôjde, je na každom človeku. Buď s Kristom buduje, alebo s diablom ničí.
Mgr. Ľubomíra Mervartová,
evanjelická a. v. farárka
ilustračné foto: Julia Taubitz on Unsplash