Politický pastier
Počas posledného víkendu som bol pozvaný na oslavu okrúhlych narodenín. Keďže som nebol vo svojom domácom cirkevnom zbore, využil som možnosť ísť na nedeľné služby Božie v tamojšom zbore.
V rámci nich sa konal volebný konvent a predsedal mu senior, ktorý poslúžil aj kázňou slova Božieho. Bol som však nemilo prekvapený – a podľa odozvy aj časť ľudí, ktorí sa spolu so mnou zúčastnili služieb Božích. Nebudem a ani nechcem hodnotiť kázeň z teologického ani formálneho hľadiska. Nemám na to adekvátne vzdelanie a ani by som si to nedovolil, pretože si vážim prácu farárov.
„Dobrý“ pastier
Témou nedele bol Dobrý pastier. Po prečítaní biblického textu, ktorý slúžil ako základ kázne, však v podaní seniora nasledovala čisto subjektívna politická interpretácia. Kriticky komentoval výsledky minulotýždňových prezidentských volieb, ktoré nedopadli podľa jeho predstáv.
Svoju frustráciu a znechutenie si ventiloval na kazateľnici. Na záver úvodnej časti kázne položil otázky, či sme spokojní s aktuálnym stavom v štáte a spoločnosti. A či sme spokojní aj so stavom v cirkvi. Po týchto slovách to v kostole zašumelo. Ľudia sediaci za mnou vyslovili komentár: Prečo to ešte aj tu vyťahuje?!
Nechcem komentovať politickú príslušnosť seniora, je to jeho osobná voľba a slobodná vôľa. Najviac ma na tom všetkom vyrušilo a nahnevalo politikárčenie na kazateľnici. Áno, každý má právo na svoj názor, ale osobný názor a riešenie osobnej politickej frustrácie farára na nepatrí na kazateľnicu a do kázne. V súkromí alebo v rozhovoroch nech si každý hovorí, čo chce, ale pred publikom, ktoré si prišlo vypočuť slovo Božie, by mala byť zachovaná určitá forma a obsah. Kazateľ nikdy nemôže vedieť, pred akým publikom stojí, a o to viac, keď nie je vo svojom zbore. Nemôže vedieť, akú odozvu to bude mať a čo spôsobí svojimi slovami.
Pokoj a láska
Spoločnosť je veľmi mediálne a politicky polarizovaná. Ľudia si prestávajú vážiť jeden druhého. Prestávajú počúvať jeden druhého. Nerešpektujú názor iných. Podľa nich je len jedna pravda – tá ich, ktorá je často nekriticky až agresívne podsúvaná druhým aj bez overovania faktov. Navzájom sa všetci obviňujú, urážajú a očierňujú.
Niektorí farári, namiesto toho, aby sa snažili zmierňovať túto situáciu, ju ďalej vyhrocujú a podporujú ďalšie zvyšovanie napätia v spoločnosti aj v cirkvi. Cieľom všetkých nás má byť porozumenie a zmierňovanie tejto situácie. Farári a cirkev by mali ísť príkladom, mali by byť nositeľmi pokoja a lásky medzi všetkými. Základom zdravých vzťahov je porozumenie a ochota diskutovať o problémoch. No v dnešnej dobe sa to nenosí ani v cirkvi.
Čo môže, nemôže?
Po odchode z kostola som dostal otázku: „A to môže toto rozoberať a hovoriť?“ Spomínaný kazateľ určite nie je jediný, ktorý svoje politické názory káže z kazateľnice. Podľa mňa by si túto otázku mal položiť každý farár. Všetci by sa mali zamyslieť, prečo sú v službe, prečo sa stali farármi a čo je ich poslaním!
Ivan Debnár
Ilustračné foto: Josh Eckstein on Unsplash
Pán Debnár,
už z minulosti vieme, ako to dopadlo, keď sa farári do politiky starali. Každý má v dnešnej dobe nárok na vlastný názor, každý mohol dať svoj hlas tomu, o ktorom je presvedčený, že bude zastávať jeho záujmy. V tom je predsa princíp demokracie. Slobodne voliť a byť volený. Demokracia predsa je ale aj o tom, byť schopný vypočuť si iný názor. A toto sa nám nedarí nielen v spoločnosti, čo horšie v našej cirkvi.
Aj farár je len volič, ktorý prejavil svojou voľbou svoj názor. Je vrcholne netaktné a nedemokratické z kazateľne hlásať svoje postoje, názory a kárať tých, ktorí majú iný názor a vnucovať ho ostatným len preto, že on je senior? Ale senior predsa nie je ten, ktorý má byť sudca, alebo ten, ktorý má navodzovať dojem najmúdrejšieho s patentom na rozum. Senior má byť uvedomelý, ktorý má v láske a pokore čo najponíženejšie slúžiť.
Politika bola vždy polarizujúca. Delila ľudí na tábory, rozoštvávala spoločenstvá, ktoré dovtedy fungovali. A ako ďalej konať v tejto situácii, keď je spoločnosť rozpoltená? Tým, že sa naučíme v prvom rade počúvať jeden druhého. A v druhom rade, treba spájať. Ale ako?
My, kresťania máme pevný bod, ku ktorému sa každý z nás vracia, jediný, ktorý nás spája a tým je náš spasiteľ, Ježiš Kristus. Brat senior asi zabudol na svoje poslanie a nechal sa zviesť na cestu, ktorá vedie do pekla. Ale to môže každý z nás, záleží však na tom, či sa dokážeme z tej cesty vrátiť a napraviť svoje chyby. A k tomu je treba pokoru. Nie polarizujúci prejav z kazateľne, ale pochopenie, lásku a zastavenie nenávisti v podobe kárania ľudí za výsledky volieb z kazateľne.
Neprekvapivé je , že onen senior sa zaradil presne do toho názorového spektra , ku ktorému sa prihlásili biskupi so svojou kritikou zrušenia špeciálnej prokuratúry. Seniori v drvivej väčšine vedia kam sa treba politicky zaradit tak , aby si to nepokazili tam hore. Stačí sa pozrie na ich vyjadrenia z čias komunizmu – to isté len v bielom je tu zas. Tieto tendencie znizujú kredit ECAV na úroveň akejsi mimovládky , ktoré nevie prekročiť svoj tieň – je to úbohé…