Prvá pôstna nedeľa

„Pokolenie, čo sa pokladá za čisté, ale nie je obmyté zo svojej špiny.“
(Prísl 30, 12)

Pravdepodobne každý z vás sa stal svedkom situácie, pri ktorej matka alebo jeden zo starých rodičov pri prechádzke napomínal svoje dieťa či vnúča, aby nedvíhalo žiadne predmety zo zeme. A možno ste to boli práve vy, kto dieťa upozornil slovami: „Nechytaj to! Veď je na tom kopa bacilov. Ešte sa môžeš niečím nakaziť. Ani nevieš, kde všade sa to váľalo a kto s tým prišiel do styku.“ Z vlastných skúseností aj zo skúseností iných ľudí vieme, čo sa môže stať, keď manipulujeme s niečím, čo je špinavé či plné nákazlivých, choroboplodných zárodkov. Môj kolega a bývalý spolužiak z vysokej školy mi rozprával zaujímavý príbeh, ktorý sa v tejto súvislosti stal u nich v Srbsku. Istý chlapec prechádzal so svojimi rovesníkmi po akejsi lúke a pritom si odtrhol steblo trávy, ktoré si dal hneď do úst. Asi po dvoch týždňoch dostal silné horúčky a svalové kŕče, takže jeho rodičia museli okamžite vyhľadať lekársku pomoc. Lekári si lámali hlavu nad tým, čo chlapcovi vlastne je, a nevedeli prísť na koreň problému. Až po dôkladnom vyšetrení zistili, že chlapec sa nakazil besnotou. Mohlo za to ono steblo trávy, na ktoré sa vymočila besná líška, a tá bola príčinou toho, že chlapec napokon umrel, pretože nákaza už bola v jeho tele v pokročilom štádiu a nebolo mu pomoci.

O podobnom prípade som sa dozvedel z televízie, kde som sledoval príbeh istého dvadsaťročného mladíka, ktorý mal takisto vážne zdravotné problémy a nikto z lekárov nevedel pomenovať príčinu jeho nemoci. Až vynikajúci odborník na infekčné ochorenia zistil, že sa nakazil malomocenstvom. Ako k tomu vôbec došlo? Tento prípad sa stal v Amerike, kde žije pásavec deväťpásy, s ktorým prišiel mladík do styku. Našiel ho uhynutého niekde v lese, dotýkal so ho rukami, a tak na seba preniesol nákazu, kvôli ktorej síce neumrel, no doposiaľ si nesie trvalé následky.

Áno, na zemi na ulici, na lúke či v lese leží mnoho vecí, ktoré by sme nemali dvíhať, manipulovať s nimi a už vôbec si ich nemáme dávať do úst. Na naše telo číhajú rôzne nebezpečenstvá, o ktorých ani netušíme a ktoré môžu v krátkom okamihu náš život zmeniť na nočnú moru. Lenže táto skutočnosť sa netýka iba našej telesnej schránky, ale rovnako aj našej duše. Aj na ňu striehnu všelijaké úskalia a nástrahy, ktoré nám môžu privodiť nesmierne ťažkosti či bolesť. Neraz tieto nebezpečné veci vyzerajú veľmi zvodne a priam volajú po tom, aby nás zviedli zo správnej cesty. Napríklad také klamstvo v podnikaní, ktoré sleduje väčší zisk.

Môže sa javiť ako dobrý prostriedok na to, ako prísť rýchlo k veľkým peniazom, ako materiálne zabezpečiť svoju rodinu a ako sa dostať na vrchol spoločenského rebríčka. Keď človek podľahne tomuto hriechu, môže sa istý čas cítiť dobre, ale keď sú jeho skutky odhalené, stáva sa terčom verejného opovrhnutia a hanby.

Alebo taká manželská nevera. Aj ona je veľmi lákavá a mnohí s ňou vo svojich myšlienkach koketujú. Kto tento hriech pozve do svojho vnútra, môže sa istý čas cítiť spokojne, že sa mu podarilo nasýtiť vlastnú žiadostivosť. Ale keď vyjde pravda na svetlo Božie, zväčša to prináša katastrofálny dopad na manželstvo i rodinu.

A hanba spojená s takýmto počinom je taká veľká, že s človekom sa nesie po celý jeho život. Napokon, čo iné si zaslúži ten, kto pre uspokojenie svojich telesných túžob zradí svojho manželského partnera, dieťa i Krista.

Všimnime si v túto nedeľu, čo o diablovom zvádzaní Krista píše evanjelista Matúš. Diabol prišiel do púšte, kde sa Ježiš postil, s celkom zrejmým zámerom: zlomiť Kristovu oddanosť voči nebeskému Otcovi, dokázať všetkým, že mať je oveľa viac ako byť a že pokušeniu podľahne každý, keď viete, čo naňho platí, alebo keď mu ponúknete niečo, čo sa vlastne ani nedá odmietnuť. Ježiš bol v nehostinnom prostredí púšte opustený, hladný a vyčerpaný. A to je stav, v ktorom sa diablovi ponúka výborná príležitosť na to, aby bol pri svojom pokúšaní úspešný. Veď sa len pozrime sami na seba: Či v samote netúžime po spoločenstve s inou osobou?

Či v hlade nesnívame o bohato prestretom stole, na ktorom ležia všelijaké dobroty? Či pri únave neprahneme po oddychu, bezstarostnosti a niečom, čo by vykúzlilo úsmev na našej tvári?

Diabol toto veľmi dobre vedel. Čo teda urobil? Ponúkol Kristovi chlieb. Keďže poznám seba i mnohých iných mužov, viem, že takémuto pokušeniu odolá len málokto. Nenadarmo sa vraví, že hladný chlap v dome je hotová pohroma. Lenže chutné jedlo a rôzne maškrty dokážu silno osloviť aj nežnejšie polovičky a predovšetkým deti. Nie, jedlo v žiadnom prípade nie je zlé. Zlé je len to, keď ho uprednostníme pred láskou k Bohu a keď kvôli tomu, že sa nevieme ovládať, spôsobujeme problémy samým sebe. Istá kolegyňa mi na túto tému povedala: „Vieš, Ivo, my chudneme vždy vtedy, keď sme dobre najedení.“ Nuž, odolať nejakej tej dobrote, keď mám plný žalúdok, je jedna vec, ale odolať jej vtedy, keď mám v žalúdku už dlhší čas prievan, je niečo celkom iné. Navyše každý z nás má niečo, na čom si rád pochutí a čomu jednoducho nevie odolať. Lenže diablovi nešlo o to, aby Kristus nasýtil svoje telo, ale o to, aby ukázal, že aj Syn Boží podľahne pokušeniu, keď sú na to priaznivé okolnosti.

Presne takto satan pracuje. Presne takto uvažuje. Prichádza k nám často vtedy, keď sme vyčerpaní, zavalení starosťami alebo si s niečím nevieme rady. Ponúka lákavé riešenia a sľubuje, že ak jeho ponuku prijmeme, zaraz nám bude lepšie. Vie, že na každého z nás platí niečo iné. Vie, že niektorí milujú peniaze, iní si chcú užívať, ďalší túžia po rozprávkovom bohatstve, že niektorým by sa páčilo mať popri manželke aj zopár mileniek a iným zasa to, aby ich celý svet obdivoval a staval im pomníky slávy. Generál, ktorý chce vyhrať bitku, musí zvoliť správnu stratégiu. Musí poznať slabé miesto svojho nepriateľa i jeho myslenie. Koľko šikovných, vzdelaných a vysoko vážených ľudí prišlo o svoju dobrú povesť a česť pre pár minút potešenia, pre chvíľkovú nerozvážnosť či stratu sebakontroly! Nezabúdajme na to, že nielen Boh, ale aj diabol má s každým z nás svoj plán, ako nás dostať tam, kde to potrebuje. A keď mu to nevyjde prvýkrát, príde znova.

A to je rovnako veľmi nebezpečné. Sú totiž ľudia, ktorí pri prvom útoku diabla odolajú. Možno odolajú aj pri druhom i treťom. Ale keď sú pokušeniu vystavení desiaty či dvadsiaty raz, tak podľahnú. Presvedčia samých seba, že sa o tom nikto nedozvie, že to urobia iba jediný raz a viac sa to nezopakuje, že len skúsia, aké to vlastne je. Kráľ Šalamún, o ktorom Biblia vraví, že nebolo pred ním ani po ňom takého múdreho človeka ako on, poznal nebezpečenstvo, ktoré sa ukrýva v kráse cudzích žien, a preto napísal: „Lebo pery cudzej ženy vydávajú med a jej podnebie je hladšie ako olej, nakoniec však je horká ako palina, ostrá ako dvojsečný meč. Jej nohy zostupujú k smrti, jej kroky vedú do záhrobia, aby si nezbadal chodník života, klátivé sú jej dráhy – a ty o tom nevieš.“ Pokušenie nie je teda nebezpečné iba z toho dôvodu, že je lákavé, ale aj preto, že sa opakuje. Doslova klope na naše dvere a dožaduje sa toho, aby sme ho pozvali dnu a nadviazali s ním vzťah.

Pokušenie je ako špinavý predmet, ktorý leží na ceste a púta našu pozornosť. Želá si, aby sme ho zodvihli a venovali sa mu. Chce sa stať súčasťou nášho života, aby nás prostredníctvom neho diabol mohol ovládať. Zastavme sa občas na chvíľu a pouvažujme nad tým, čo konkrétne nám diabol pohodil do cesty, aby nás zaujal, aby nás chytil do svojej pasce a urobil z nás svojich otrokov. Pred nami stoja dve cesty: jedna sa volá poslušnosť a druhá svojvôľa. Podľa toho, po ktorej sa vydáme, dôjdeme buď do neba, alebo do večného zatratenia. Keď diabol Krista pokúšal, aby nasýtil svoje telo chlebom, Syn Boží odolal. Zvíťazil nad pokušením aj vtedy, keď Ho diabol nabádal zoskočiť zo strechy chrámu, i keď Mu sľuboval, že Mu dá všetko bohatstvo tohto sveta, ak sa mu Kristus bude klaňať. Je na nás, či boj o svoju spásu a život večný zvládneme, alebo či podľahneme tlaku nepriateľa, ktorý si želá našu záhubu.

Snahou diabla je to, aby nás obral o našu vnútornú čistotu pred Bohom. Keď sa mu podarí nás zviesť a pošpiniť Boží obraz v nás, má z toho veľkú radosť, lebo vie, že týmto spôsobom nás okráda o spoločenstvo s Kristom i o trvalé spoločenstvo s nebeským Otcom v raji. Mať čisté srdce je nesmierne dôležité. Ak o jeho čistotu nebudeme dbať, nikdy nevstúpime do Božieho kráľovstva. Preto Ježiš riekol: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni Boha uvidia.“ Nečisté myšlienky, nečisté pery a nečisté činy celý náš život obracajú naruby. Cez rozličné pokušenia sa diabol usiluje narušiť náš vnútorný pokoj a pokaziť všetko, čo nám pomáha udržiavať kontakt s Kristom.

Náš dnešný text hovorí: „Pokolenie, čo sa pokladá za čisté, ale nie je obmyté zo svojej špiny.“ Asi takto by sme mohli charakterizovať našu súčasnú spoločnosť. Namýšľame si, akí sme múdri, pokrokoví, tolerantní a vyspelí, a pritom je uprostred nás toľko skrytej i otvorenej zloby, nevraživosti, pokrytectva, lží a agresivity. Prestávame si vážiť jeden druhého, Božie zákony aj dedičstvo našich predkov. V adventnom období a počas Vianoc žiari celá naša krajina i kresťanský svet miliónmi svetiel v domácnostiach, v obchodoch, na úradoch či na uliciach, zatiaľ čo v ľuďoch je stále väčšia a väčšia tma.

Staršie generácie, ktoré boli zvyknuté na iné maniere a ktoré boli vedené k úcte, svornosti a slušnosti, dnes iba nechápavo krútia hlavami, kde sme sa to ocitli. Áno, máme oveľa viac v peňaženkách, v domácnostiach aj na seba, ako mali naši predkovia, ale oproti nim sú mnohí dnešní ľudia duchovní mrzáci či mŕtvoly. Žijeme vo svete, ktorý umiera na nedostatok lásky, ľudskej dôstojnosti, úprimnosti a čestnosti. Kam sme to dotiahli, keď neskúsené a často zhýralé deti dirigujú celej spoločnosti, čo má robiť?

Ako je možné, že na tých najvyšších miestach nás reprezentujú ľudia bez hanby, poctivosti a bez viery v Boha? Kam len naše oko pohliadne, všade badáme neznesiteľný zápach hriechu a hromady špiny, z ktorej sa moderný človek nevie vyhrabať a obmyť. Nuž, takto to vypadá vždy, keď si človek namiesto ciest Božích volí vlastné. Nie v nás ani v našich nápadoch či v našej sile je naša záchrana a šťastie. To všetko pramení z Boha. Kým toto súčasný človek nepochopí, nebude vedieť odolávať pokušeniam diabla, nebude obmytý zo špiny hriechu a nebude vedieť urobiť šťastným seba ani ľudí okolo seba. Amen.

Modlitba

Hospodin je Pastier môj,
v Ňom mám spásu i pokoj.
Nebudem mať nedostatku,
veď mám Jeho vernú lásku.

Na pastvách zelených pasie ma,
v tom je moje blaho, odmena.
K osviežujúcim vodám privádza,
bezpečie vždy pri Ňom nachádzam.

Občerstvuje moju dušu,
tíši bôle, každú muku.
Po spravodlivých cestách vodí,
čo by som bez Neho robil?

Keby som kráčal temným údolím,
s Ním vskutku ničoho sa nebojím.
Lebo On so mnou stále je,
svojím prútom a palicou ma potešuje.

Pred mojimi protivníkmi prestiera stôl,
dáva odvahu, keď sa blíži ľúty boj.
Olejom mi hlavu pomazáva,
z kalicha hojnosti denne napája.

Len dobrota a milosť Jeho
činia zo mňa človeka šťastného.
V časnom svete a aj v raji
budem kráčať s Bohom navždy. Amen.

Mgr. Ivan Mucha
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto:pixabay.com