Kajúca nedeľa

10. nedeľa po Svätej Trojici

Bože náš, buď pri nás,
života každý čas.
Tak aj v tejto chvíli,
skloň sa Pane milý. Amen

„Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla! A nechceli ste. Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. Hovorím vám: Neuvidíte ma, až príde chvíľa, keď poviete: Požehnaný, kto prichádza v mene Pánovom!“
L 13, 34 – 35

Milí bratia a sestry!

Z Božej milosti svätíme X. nedeľu po svätej Trojici – nedeľu kajúcu. Ona je pamiatkou zničenia mesta Jeruzalem, rímskym cisárom Titom v roku 70 po Kristu. Túto skazu predpovedal Pán Ježiš keď posledný krát vstupoval do mesta, zahľadel sa naň a zaplakal nad ním. Tak nám to hovorí aj dnešné staro cirkevné evanjelium. Toto je výstraha aj pre nás, aby sa niečo podobné neopakovalo aj u nás:

 Ježišov plač nad Jeruzalemom

1. Pre viny minulosti

Náš text nám pripomína, aké ťažké srdce musel mať Pán na celý Izrael a Jeruzalem, že Židia neprijali prorokov, ktorí im boli posielaní, ale že jedných mordovali, iných ukrižovali   a ďalších prenasledovali z mesta do mesta. Na nich žaluje celá dlhá minulosť národa poznačená neochotou a ľahostajnosťou voči Bohu a Jeho poslom.

Aj nad nami plače Pán Ježiš ak sme podobní židom. Plače pre viny našej minulosti, pre dedičný hriech, ktorý leží na nás už od narodenia. Aj keď pri krste svätom nám bola vina odpustená ostáva náklonnosť k zlému v nás, koľko zla už táto náklonnosť zapríčinila? Dajme si ruku na srdce, koľko krát musel Pán Ježiš zaplakať nad nami?

 2. Pre hriechy súčasnosti

Pán Ježiš najlepšie vie v čom sa  Jeho súčasníci nachádzajú. Plakal a žaloval sa, koľkokrát ich chcel zhromaždiť ako sliepka pod svoje krídla, ale oni nechceli. On bol poslaný k zahynutým ovciam domu Izraelského. Prišiel medzi svojich, ale Jeho vlastní ho neprijali. On trpezlivo čakal , ale oni sa chceli čím skôr zbaviť a nakoniec sa Ho aj zbavili. Ako je to teraz s nami? Musel by plakať aj nad nami? Nielen nad našou minulosťou, ale zaplakal by aj nad našou súčasnosťou.. Mali by sme sa z minulosti národa Izraelského  poučiť, ale my sa poučiť nechceme. Mali by sme si pripomenúť: „ Nemýľte sa, Boh sa nedá vysmievať. Čo človek rosieva to bude aj žať, Božie mlyny pomaly melú, ale isto. Ruka Hospodinova dosiahne každého.“

3. Pre hriechy budúcnosti

Ajhľa zanecháva sa Vám dom Váš pustý. Keď židia nechceli činiť pokánie nechal ich tak. A splnilo sa proroctvo Kristovo o meste Jeruzalem, že nepoznalo času svojho navštívenia. Ježiš videl prorocky čo sa stane, videl čo im bolo vtedy skryté pred zrakmi. Nevidí Pán aj naše tresty? Pre našu ľahostajnosť a sebavedomie musí už dnes plakať nad nami.

Len preto tresty dlho odkladá, lebo je zhovievavý, trpezlivo čaká či vstúpime do seba. Pokánie čiňme! Toto je pre nás jediná cesta k záchrane. Amen

Modlitba:

Pane Bože pohodou aj utrpením môjho života veď ma podľa Tvojej svätej vôle. Daj mi pamätať, že nie nám Pane Bože, ale Tvojmu svätému menu patrí česť a chvála. Vypočuj nás Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje! Príď kráľovstvo Tvoje! Buď vôľa Tvoja ako v nebi tak i na zemi! Chlieb náš každodenný daj nám dnes! A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim! I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého!  Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky. Amen. Sláva Bohu: Otcu i Synu i Duchu Svätému, ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Mgr. Ján Ďurov
evanjelický a. v. farár

Ilustračné foto: wikipedia.org