Dr. Martin Luther

„Po sobote, na úsvite v prvý deň po sobote, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh. A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako mŕtvi. Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! Niet Ho tu, lebo vstal, ako bol povedal: poďte, viďte miesto, kde ležal. A choďte rýchlo, povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych a hľa, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte. Ajhľa, povedal som vám. A odišli rýchlo od hrobu, so strachom i s veľkou radosťou bežali to zvestovať Jeho učeníkom.

A ako šli zvestovať to Jeho učeníkom, ajhľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! Ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa Mu. Ježiš im riekol: Nebojte sa! Choďte, zvestujte to mojim bratom, aby šli do Galiley, tam ma uvidia.“

Evanjelium podľa Matúša 28, 1 − 10

Smutný obraz v Kristovi

Ak chcem prijať úžitok zo vzkriesenia Krista Pána, musíme si predstaviť dva obrazy.

Jeden smutný, biedny, potupný strašný, krvavý obraz, o ktorom sme počuli na Veľký piatok. Kristus visí uprostred vrahov a zomiera vo veľkých bolestiach. Na tento obraz máme pozerať s nepochybujúcim srdcom, že to všetko sa stalo pre naše hriechy. On, ako pravý Kňaz, sa obetoval za naše hriechy a zaplatil za ne svojou smrťou. Lebo každý človek má vedieť, že jeho hriechy Krista zranili a tak biedne doriadili a že Jeho utrpenie nie je nič iné, než moje a tvoje hriechy. Preto keď pozeráme na tento smutný, krvavý obraz, nemyslíme na nič iné, len že tu vidíme naše hriechy. Keby tento obraz zostal stále taký, bolo by to strašné.

Radostný obraz

Práve tak, ako sú úzko spojené články vo viere, že Kristus „ukrižovaný umrel, pochovaný bol, zostúpil do pekiel a v tretí deň vstal z mŕtvych“, tak vidíme, že ani smutný obraz nezostane dlho. Lebo keď sa pominú tri dni, prináša nám náš drahý Pán iný, pekný, prívetivý, radostný obraz, aby sme sa učili v pevnej viere chápať to potešenie, že nie len naše hriechy sú skrze  Kristovu smrť odstránené, ale že skrze Jeho vzkriesenie máme byť ospravedlnení, ako Pavel hovorí v Rim 4, 25: „ktorý bol vydaný na smrť pre naše hriechy a vstal z mŕtvych na naše ospravedlnenie.“ A v 1Kor 15, 17 − 19: „A ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je vaša viera, stále ste vo svojich hriechoch. A tak i tí, ktorí zomreli v Kristovi, zahynuli. A ak iba v tomto živote máme nádej, sme najúbohejší zo všetkých ľudí.“

Lebo práve, ako na prvom obraze vidíme naše hriechy, ako Mu visia okolo krku a na kríž Ho zavesili, tak teraz na druhom obraze nevidíš žiaden hriech, ale samú spravodlivosť. Žiadnu bolesť ani zármutok, ale samú radosť, žiadnu smrť, ale samý život, a to večný život, ktorý ďaleko prevyšuje tento časný. Tomuto obrazu sa máme radovať.

Prvý obraz je vonkajší, odstrašujúci, ale keď sa pozrieme na jeho príčinu, nemôže to byť inak. Lebo tu vidíme, že Boh odňal tvoje hriechy z teba, ktoré si nevládal niesť a musel s nimi zahynúť, a položil ich na svojho Syna, ktorý je večný Boh a dosť silný voči hriechu. Nechaj tu ležať svoje hriechy. Lebo na lepšie miesto ich položiť nemôžeš.

Potom si predlož aj ten druhý obraz, na ktorom vidíš Krista Pána, predtým hrozného a biedneho, teraz čistého, slávneho a veselého. Všetky hriechy z Neho zmizli. Kdeže teda sú hriechy? Pre Kristovo utrpenie nie sú na tebe, ale samým Bohom z teba sňaté a na Krista položené a dnes, na Veľkú noc, niet ich viacej ani na Kristovi. Kdeže sú?

Micheáš hovorí v 7, 19: „…rozšliape naše viny a uvrhne do hlbín mora všetky naše hriechy“, aby ich viac diabol ani žiadne iné stvorenie nenašlo!

Pripravil

Mgr. Ján Meňky
evanjelický a. v. farár

ilustračné foto: unsplash.com

%d blogerom sa páči toto: