Po ovocí ich poznáte

Po ovocí ich poznáte

Tento rok si pripomíname štvrté výročie Asociácie slobodných zborov Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku. Otvorený dialóg, poukazovanie na netransparentné konanie a prijatie zodpovednosti za svoje rozhodnutia nie sú dnes štandardným správaním ľudí ani na najvyšších pozíciách Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku. Prišiel čas sa na chvíľu zastaviť a zhodnotiť, čo prinieslo toto obdobie. Preto vám prinášame rozhovor s predsedom ASloZ Jaroslavom Mervartom.

V januári Asociácia slobodných zborov ECAV na Slovensku oslavovala štyri roky svojej existencie. Ako by ste zhodnotili toto obdobie?

Cieľom Asociácie vždy bolo a stále je ozdravenie pomerov v ECAV, a to v zmysle vernosti Augsburskému vyznaniu, transparentnosti a efektívnosti  v hospodárskej oblasti, tak aj v oblasti interného riadenia, kde máme na mysli najmä slobodné a demokratické voľby.  Význam Asociácie je najmä v tom, že združuje podobne zmýšľajúcich evanjelikov, ktorí sú oprávnene kritickí voči súčasnému vedeniu ECAV, ale najmä vytvára priestor na diskusiu a spoluprácu, a tiež na mnohé ďalšie, najmä evanjelizačné či misijné aktivity. Svojím spôsobom tak vytvára alternatívu voči komercializácii, kabinetnej politike a škandálom, ktoré sú spojené so súčasným vedením ECAV, ktoré za normálnych okolností nemajú v cirkvi čo hľadať!

Boli by sme, samozrejme, radi, ak by sa tieto problémy podarilo vyriešiť čím skôr, a to s dôrazom na tie najviac kritické, kde sa cirkev po morálnej, odbornej či komunikačnej stránke správa ešte horšie ako svet okolo nás. Lenže vzhľadom na dusnú a nekonštruktívnu atmosfére v ECAV, ktorá sa zrejme účelovo vytvorila po voľbách v roku 2018, to ide len veľmi ťažko. Mnohí duchovní síce kážu o hriechu, ale zároveň sa snažia prehliadať obludné majetkové kauzy aj osobné zlyhania a straty s nimi spojené, a to až do tej miery, že si mnohí laickí evanjelici oprávnene kladú otázku, čo si títo farári pod slovom hriech a intrigy vlastne predstavujú – ak nie práve to, čo v ECAV za posledné roky všetci vidíme …

Všeobecným problémom je aj to, že mnohí duchovní, ako aj dozorcovia viacerých cirkevných zborov nevenujú viac času celocirkevným záležitostiam či starostlivosti o cirkev všeobecne. Táto vlažnosť, povrchnosť či rezignácia sa v konečnom dôsledku stáva prejavom ľahostajnosti a tolerancie k hriechu, ktorý sa rozmáha na najvyšších úrovniach ECAV. Následkom tohto hriechu však trpí celá cirkev morálne, finančne aj  organizačne, keďže hriech rozleptáva jednotu cirkvi a rozdeľuje ju. Pokus z rozdeľovania cirkvi obviniť tých, ktorí na nebezpečenstvo takého nemorálneho konania poukazujú, je v skutočnosti len trápne divadlo tých predstaviteľov ECAV, ktorí sami presadzovaním osobných záujmov cirkev rozbíjajú!

 Je teda možné povedať, že cirkev, ktorá káže o pokání a náprave, v tomto smere zlyháva?

 Áno. Namiesto pokánia vidíme, naopak, zatĺkanie hriešneho správania, klamanie, odvádzanie pozornosti či dokonca bezdôvodné obviňovanie tých, ktorí na tieto zlyhania poukázali. Hriech sa namiesto vyznania zakrýva ďalším väčším hriechom, čo je odporné. Ľudia, ktorí hrubo a opakovane poškodili ECAV, sa veselo promenádujú na spoločenských podujatiach a v cirkevných médiách. Pravdu málokto hľadá, o spravodlivosť sa málokto usiluje a z tých, ktorí sa kedysi snažili o nápravu, to mnohí už vzdali a ich vzťah k ECAV ochladol.

Súčasne vedenie ECAV sa tak namiesto pokánia a nápravy (podobne ako tento svet) snaží „žehliť“ hriechy mediálne. Akoby nezáležalo na tom, čo sa v skutočnosti stalo, aký dopad to malo na hriešnika, na jeho obeť či na cirkev. Podľa týchto novodobých „mediálnych šamanov“ záleží len na tom, aký obraz  „nášmu človeku” na verejnosti vytvoríte. Je to typické zneužitie úlohy médií, v ktorom sa skresľuje podanie faktov, a zároveň sa vytvára falošný obraz „alternatívnej reality“. Ľudia sú manipulovaní a klamaní, čo výrazne sťažuje snahu o nápravu pomerov v cirkvi! V normálnom, demokratickom systéme sú súdy a médiá veľmi dôležitou súčasťou systému bŕzd a protiváh, a ak tieto nefungujú, tak sa celá organizácia zvrháva!

Výsledkom pôsobenia týchto vlkov v rúchu baránčom vo vedení ECAV nie je nič iné ako to, že takéto správanie sa stáva nielen precedensom, ale postupne aj štandardnom. Hriešnik nie je vedený k pokániu, nik sa nezastane obete a tieto zlyhania sa opakujú bez ich nápravy. Takéto konanie, samozrejme, škodí cirkvi, ktorá prestáva plniť svoju funkciu. Je ako tá soľ, ktorá stratila chuť a ktorú treba vyhodiť, lebo už na nič nie je súca…

Ale niektoré veci sa pod tlakom predsa len podarilo zmeniť.

Medzi záležitosti, s ktorými sa za uvedené obdobie podarilo „pohnúť“, je možné zaradiť postupné objasňovanie niektorých majetkových káuz, kde okrem Reformaty vyplávali na povrch aj rovnako toxické kauzy v Evanjelickej diakonii. V obidvoch spoločnostiach došlo aj k personálnym zmenám, lenže – ako to už v ECAV chodí – až v situácii, keď už situácia bola skutočne neúnosná. Pozitívne sme vnímali aj odstúpenie bývalého generálneho dozorcu Jána Brozmana, pretože jeho pôsobenie už od volieb v roku 2018 považujeme za kontroverzné a v rozpore so záujmami ECAV.

Naším zámerom je ďalej poukazovať na nemorálne či priamo nezákonné konanie niektorých  predstaviteľov ECAV, ktoré je často na hrane arogancie a svojvôle, čo v kresťanskej cirkvi nemá čo hľadať! Rovnako sa snažíme zastať farárov, ktorí sa neboja ozvať a ktorých súčasné vedenie ECAV prenasleduje. A, žiaľ, popri tom všetkom sa  musíme snažiť obhájiť aj dobré meno Asociácie, keďže súčasné vedenie ECAV často postupuje podľa  známej toxickej tézy: „Keď už nevieš odpovedať na otázku,  tak aspoň spochybni a pourážaj jej autora!“

Súdnou cestou sme dokázali spochybniť aj voľby do orgánov Tranoscia v roku 2019, ktoré sa museli opakovať. Na základe výsledkov ďalšieho súdneho sporu sa muselo vedenie Združenia evanjelických duchovných (ZED) ospravedlniť nemeckému partnerovi za uvedenie nepravdivých informácií, resp. za ohováranie Asociácie slobodných zborov. Tých súdnych sporov je viac, pričom všetky tieto záležitosti si vyžadujú veľa času aj finančných prostriedkov. Problémom je aj to, že postup súdov na Slovensku je v tejto oblasti veľmi pomalý. Sme však odhodlaní vydržať, pretože ECAV nám za to stojí!

Ako hodnotíte aktivity a personálne zmeny vo vedení ECAV?

Stále sme s bratmi a so sestrami z Asociácie toho názoru, že rýchlym a najlepším riešením pre ECAV by boli nové, slobodné voľby. To je cesta, ktorá by nielen vytvorila podmienky na riešenie existujúcich problémov, čo ECAV trápia, ale zároveň aj cesta k znovu zjednoteniu ECAV. Pretože predpokladám, že predstaviteľov ECAV zvolených v demokratických voľbách by rešpektovali všetci.

Tento postoj však zjavne nezdieľajú niektorí súčasní členovia vedenia ECAV, keďže viacerí z nich sledujú skôr svoje vlastné, resp. osobné záujmy, kde na prvom mieste nie je záujem ECAV, ale skôr sústredenie sa na komerčné záležitosti, resp. zdroje. Tam patrí najmä správa cirkevného majetku, štátnych dotácií, peňazí z cirkevných zborov, zahraničnej podpory, eurofondov a podobne. Majetkové či finančné kauzy sú jasným dôkazom toho, že niektorí ľudia majú väčší vzťah k majetku cirkvi ako k ECAV samotnej!

Z uvedeného jasne vyplýva, že za tento stav nie sú zodpovední len tí, ktorí osobne zlyhali napr. pri správe cirkevného majetku, ale aj tí, ktorí vedia o týchto problémoch a mali by ich riešiť, ale neriešia. A práve tento druh správania je zodpovedný za toxickú atmosféru, pretože zatiaľ čo zlyhať môže každý, podľa reakcie organizácie na toto zlyhanie poznáte, či táto organizácia ešte vôbec funguje!

Táto komercializácia a škandály sú v priamom rozpore s poslaním ECAV a tiež s jej záväzkom, ktorý má voči tejto spoločnosti. Nemôžete na jednej strane hovoriť, ako sa má človek, cirkev, resp. spoločnosť skrze pokánie vysporiadať s hriechom a začať nový život, keď vy sami opakovane klamete, podvádzate, neriešite závažné majetkové kauzy, obviňujete iných, resp. si nedemokratickými prostriedkami uzurpujete moc len pre seba.

To pripomína biblický citát „Po ovocí ich poznáte“…

Som presvedčený, že naše konanie je priamym odrazom toho, v čo veríme a aká je naša viera. Aj preto je potrebné klásť dôraz na správne podanie vierouky, ako aj na to, ako túto vieru žijeme v praxi. A to veľmi dobre vidno na starostlivosti o majetok, ktorým cirkev (zatiaľ ešte) disponuje.

Ak by sme správne spravovali zverený majetok, tak tento by mohol byť zdrojom pre rozvoj aktivít celej cirkvi, kde máme stále veľké rezervy. Sú to priestory, ktoré sú k dispozícii, je to finančný výnos na naštartovanie nových aktivít, je to krytie nákladov, ktoré cirkev na svoju činnosť potrebuje. Je to potenciálny prostriedok, ako zabezpečiť, aby bola cirkev nezávislá a slobodná. Lenže ako hospodárila evanjelická cirkev za uplynulých 30 rokov? Koľko získala z predaja majetku, aký výnos získala z nájmu? Koľko budov dokázala opraviť, aby vytvorila podmienky na rast príjmu v budúcnosti?!

To, čo vidíme v praxi, je od tohto vznešeného cieľa až príliš vzdialené, skôr opak je pravdou! Veľa majetku „odišlo“ z cirkvi za veľmi pochybných udalostí a za nízku cenu. To platí aj pre príjmy z nájmov, ktoré sú rádovo (!) nižšie ako trhový priemer! Nečudo, že takéto „šafárenie“ vyvoláva veľa pochybností, škandálov a káuz, ktoré škodia cirkvi nielen finančne, ale aj z pohľadu jej reputácie a postavenia v spoločnosti!

Keď sa po nežnej revolúcii v parlamente bojovalo za to, aby bol cirkevný majetok prinavrátený ECAV, verím, že to bolo robené v úprimnej snahe s cieľom, aby bol pre cirkev požehnaním. Doteraz neobjasnené majetkové kauzy, účtovné a daňové podvody či klamstvá na rokovaniach najvyšších orgánov ECAV však poukazujú na to, že tento majetok je v súčasnosti pre cirkev skôr prekliatím!

Ako hodnotíte personálne zmeny v jednotlivých organizáciách napojených na ECAV?

Ako som spomenul už skôr, nejaké zmeny predsa len nastali, najmä keď sa situácia v Reformate, resp. v Evanjelickej diakonii stala neudržateľnou. Lenže od nových predstaviteľov v Reformate som si sľuboval určite viac. Oproti predchádzajúcemu konateľovi Branislavovi Rybnikárovi to je síce posun vpred, avšak stále málo presvedčivý a nedostatočný. A to ako v transparentnosti, tak aj v spôsobe práce (predkladanie návrhov na Synodu 2022) či v zámeroch, ktoré sledujú. Spôsob odmeňovania, ktorý konatelia navrhli na generálnom presbyterstve, považujem za hrubo neprimeraný, pričom v praxi splnil akurát tak úlohu samodiskreditácie tých, ktorí ho predložili. Podobne môžeme hovoriť aj o tom, že niektorí členovia synodálnej komisie sa spreneverili záverom výslednej správy, lebo namiesto riešenia reálnych problémov podporujú prenasledovanie tých, ktorí sa snažili o ozdravenie pomerov v ECAV!

Čo sa týka zmien v Evanjelickej diakonii, aj tu vidno snahu o transparentnosť a efektivitu. Lenže ako v Reformate, tak aj v ED bude veľa záležať na tom, či noví konatelia zmenia prostredie, alebo (toxické) prostredie, naopak, zmení ich. Bude to náročné, a tak dúfam, že tieto osoby sa o kvalitatívnu zmenu budú aspoň snažiť!

Čo sa týka Tranoscia, vyšlo tam zopár zaujímavých titulov, ale stále to je veľmi málo, pričom mi tam úplne chýba zámer, resp. koncepcia, čo chce táto spoločnosť vôbec dosiahnuť! Obchodné aktivity, ktoré sú v tomto prípade také dôležité pre evanjelizáciu a misiu v ECAV, sú podľa môjho názoru veľmi slabé a s upadajúcim trendom!

Evanjelický posol spod Tatier nepovažujem za časopis všetkých evanjelikov, ale skôr za nástroj propagandy vedenia ECAV. Prezentuje svojím čitateľom skreslený obraz reality, kde niektoré závažné informácie úplne chýbajú, pričom to, čo sa zverejňuje, pokladám sa pokus o nápravu „pošramoteného“ imidžu vedenia ECAV, ktoré je nekriticky a účelovo prezentované v sterilne dobrom svetle.

Na rozdiel od ľudí, ktorí majú na dianie v cirkvi kritický názor… Ich názor sa do Evanjelického posla nedostane, ani keď o to požiadajú, pričom im je upreté právo reagovať aj v prípade, ak sa píše o nich samých! Som presvedčený, že nízky počet predplatiteľov tohto periodika súvisí práve s týmto manipulatívnym a jednostranným postojom, čím podľa môjho názoru vedenie spoločnosti dáva najavo, že si svojich čitateľov neváži.

Aké očakávania máte od novej generálnej dozorkyne Renáty Vinczeovej?

Žiadne veľké očakávania nemám. Veď už bola v tejto funkcii dosť dlho a nevideli sme žiadnu systémovú zmenu. Skôr sa obavám toho, že bude lietať z jednej TV relácie do druhej, stretávať sa s politikmi či zahraničnými delegáciami, a takto „zabávať“ evanjelikov a slovenskú verejnosť. To by mi až tak neprekážalo v prípade, ak by zároveň razantne podporila ozdravenie pomerov v ECAV: vo veci majetkových káuz, transparentnej správy majetku, plnej informovanosti či slobodných volieb.  Skôr však očakávam iba mediálnu šou bez reálnych opatrení vo vnútri cirkvi. Rovnako neočakávam žiadne principiálne stanoviská – ani hodnotové, ani vieroučné.

Lenže bez riešenia akútnych problémov bude ECAV ďalej upadať. Obávam sa, že aj ďalej sa bude v ECAV veselo obchodovať s cirkevným majetkom s minimálnym výnosom v porovnaní s tým, aký by dosahovala bežná komerčná spoločnosť na trhu.

Nepredpokladám teda, že sa súčasný nevyhovujúci stav sa novej generálnej dozorkyni podarí zmeniť. A to zrejme veľmi dobre vedia aj niektorí z tých, ktorí jej kandidatúru podporovali. Niektorým ľuďom súčasný stav v ECAV vyhovuje, pretože ide o ľudí, ktorí nemyslia na prospech ECAV, ale len na ten vlastný! Tieto osoby sa v kalných vodách – moderne vyjadrené: v netransparentnom prostredí – cítia ako doma. ECAV má v súčasnosti k transparentnosti veľmi ďaleko.

Napríklad aj vo vláde Slovenskej republiky si môžete vopred pozrieť, o čom bude rokovať, a na internete on-line vidíte, ako jednotlivé rokovania či hlasovania dopadli. O rokovaní generálneho presbyterstva (ktoré oficiálne riadi cirkev medzi synodami) neviete vopred nič (ani správy, ani program), rovnako neviete nič o jeho priebehu, a dokonca ani po skončení rokovania sa nedozvieme, čo všetko prijali! A pritom táto skupinka nespravuje svoj majetok, ale majetok všetkých evanjelikov!

Pani Renáta Vinczeová v tomto systéme už dlhší čas funguje – a nič zásadné sa nezmenilo. Preto žiadne veľké očakávania menám. Bol by som veľmi rád, ak by som sa mýlil a ak by nová dozorkyňa v niečom dôležitom pozitívne prekvapila. V každom prípade ako kresťania by sme sa za našu ECAV mali modliť, aby sa súčasné pomery podarilo zmeniť!

Nové vedenie veľa hovorí o jednote. Čo podľa vás kresťanov, resp. evanjelickú cirkev, najviac rozdeľuje?

Je toho viac, ale v prvom rade to je jednoznačne hriech, neprávosť a nespravodlivosť. Keď vidíme zlyhanie, ale nevidíme pokánie a nápravu. Nie je najväčší problém to, že niekto zlyhá, to sa môže stať každému, problém je v tom, že tieto zlyhania sa dlhodobo opakujú, lebo problém sa nerieši.

Ďalej je to mamona, resp. túžba po hmotných statkoch. Cirkev sa pre mnohých stala bankomatom, kde sa rozdeľujú majetky, štátne, zahraničné či zborové financie. Lenže tieto veci majú byť prostriedkom pre naplnenie poslania fungovania ECAV, a teda je neprípustné, aby slúžili na osobné obohatenie niekoho iného! Ako to dobre povedal môj priateľ Miro Klima: Peniaze sa do cirkvi nosia, a nie berú!

Problémom, prečo tento hriech, ktorý ničí a rozleptáva cirkev, pretrváva, je aj to, že žijeme rýchlu a povrchnú dobu. Ľudia majú iné priority, iné zážitky, ale aj povinnosti, a na cirkevné veci tak veľa času neostáva. Je zrejmé, že takéto nastavenie priorít nie je podľa Biblie správne, avšak dnes je veľmi časté (pozri podobenstvo o rozsievačovi). Dlhodobo neriešené problémy v ECAV mnohých zároveň už znechutili, a tak z cirkvi odišli, resp. na dianie v cirkvi rezignovali.

Kresťanov však často rozdeľujú aj iné, prozaickejšie problémy. Tie sú často spojené s témami, ktoré rezonujú v tejto spoločnosti, ako sú napr. Covid a očkovanie, emigranti, vojna na Ukrajine či iné, najmä vnútropolitické témy. Veľa kresťanov sa podobne ako ľudia v spoločnosti často paušálne prikloní na jednu či druhú stranu bez toho, aby zvažovali, skúmali či hľadali pravdu. Ignorujú fakty, ktoré sa do ich čiernobielej schémy nehodia. A, žiaľ, kvôli vybičovaným emóciám je tento proces často spojený aj s urážaním a ponižovaním názorových oponentov, čo tiež nemá v kresťanstve čo hľadať. Často tu vidíme aj snahu jednoducho plávať s prúdom tohto sveta, čo mnohí kresťania robia z pohodlnosti, resp. vypočítavosti, pre svoj vlastný prospech!

Má sa kresťan vyjadrovať k týmto témam, resp. na akom základe?

Aj v tejto skúške sa ukazuje, kto z kresťanov hľadá pravdu a hodnoty a kto iba ako fanúšik podporuje jednu zo strán, často bez ohľadu na to, ako koná a čo sleduje. Kto v prvom rade hľadá kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a kto radšej uprednostní často špinavý zápas bez hodnôt a pravidiel.

Ak sa chceme k týmto témam vyjadrovať, tak kritické myslenie a overovanie zdrojov by malo byť pre všetkých kresťanov štandardom! Ak sa kresťania paušálne hlásia k jednej či druhej strane, tak sú účastní konfliktu vo svete záujmov, ale nie hodnôt! Lenže úlohou kresťana je vydať svedectvo pravde, hľadať pravdu a spravodlivosť. V knihe Skutky apoštolov čítame, ako si kresťania overovali zvestované slovo, „či je skutočne tak“. Ani my nemáme pasívne preberať všetko, čo vidíme v médiách, ale máme si všetky informácie overovať. A tiež by sme mali to, čo vidíme, pravidelne konfrontovať s hodnotami, ktoré ako kresťania vyznávame. Nielen preto, aby sme si vytvorili správny svetonázor, ale aj preto, aby sme dokázali včas ovplyvniť tie nebezpečné trendy, na ktoré máme dosah.

Podľa môjho názoru by sa teda kresťania mali vyjadrovať aj k týmto otázkam, ale jednoznačne z pozície presadzovania kresťanských, ako aj demokratických hodnôt, morálky, pomoci blížnym, hovorenia pravdy a presadzovania spravodlivosti, ako aj snahy o zmier a pokoj, nakoľko je na nás.

Lenže – a viacerí budú v tomto smere so mnou určite súhlasiť – v dnešnej spoločnosti je takýto postoj, žiaľ, veľmi vzácny.

Kde vidíte priestor na rozšírenie aktivít ECAV?

Ako som povedal už skôr, dôležité je, aby vo vedení cirkvi boli ľudia, ktorým na ECAV naozaj záleží. Pre ktorých je ECAV na prvom mieste v zmysle „hľadajte najskôr kráľovstvo Božie“ a to ostatné potom…

Zmeny, ktoré sa týkajú transparentnosti a efektívnosti hospodárenia, sa dajú zaviesť pomerne rýchlo, len treba chcieť. Podobne ako zaviesť normálnu informovanosť o tom, čo cirkev plánuje, čo robí, a ako sa tieto ciele darí napĺňať.

Ak chceme hovoriť o tom, čo viac by mala ECAV na Slovensku pre túto spoločnosť robiť, stačí sa pozrieť, čo v tomto smere robia niektoré cirkvi okolo nás.  Zameranie týchto aktivít by malo byť úzko prepojené na to, čo táto spoločnosť potrebuje. Určite by sme ako evanjelici mali urobiť viac pre našich blížnych – deti, seniorov, chorých či sociálne znevýhodnené skupiny. Vybudovať efektívne fungujúce služby, ktoré pomáhajú tam, kde je táto pomoc potrebná. Identifikovať slabé miesta v sociálnej či zdravotnej starostlivosti a snažiť sa túto medzeru v starostlivosti vyplniť. To nie je jednoduchá úloha, ale nepochybujem o tom, že taká veľká cirkev, ako je ECAV, by takúto ambíciu mala mať!

V ECAV mi veľmi chýba aj to, že v podstate nemá funkčnú apologetiku – obhajobu kresťanskej viery, čo považujem za veľmi vážny nedostatok. Problémom je aj to, že nevie zaujať kresťanské a v prípade potreby aj kritické stanovisko k vážnym spoločenským témam. Je viac zaujatá obchodovaním a budovaním vzťahov s politikmi a podnikateľmi, než aby tejto spoločnosti a týmto záujmovým skupinám nastavila zrkadlo so zámerom presadzovania kresťanských hodnôt a princípov, ktoré vedú k spravodlivosti, pokoju a rozvoju tejto spoločnosti.

Aké máte plány do budúcnosti? Ako chce Asociácia prispieť k zlepšeniu situácie v ECAV?

Som veľmi rád, že za uplynulé roky sa okolo Asociácie podarilo vytvoriť spoločenstvo ľudí, ktorí zdieľajú nielen rovnaké videnie vecí okolo nás, ale sú ochotní prispieť k náprave pomerov v ECAV. Naším zámerom je presadzovať kresťanskú vierouku a augsburské vyznanie v teórii aj praxi. Bez škodlivého vplyvu iných osobných záujmov, ktoré poškodzujú cirkev nielen finančne, ale aj morálne či z pohľadu jej poslania všeobecne.

Základné atribúty, prečo Asociácia slobodných zborov vznikla, sú teda stále platné. Som veľmi rád, že sa nám darí udržiavať vysokú návštevnosť na stránkach Asociácie, že aj vďaka našim sponzorom stále môžeme vydávať časopis Cestou pravdy. Naše internetové vysielanie služieb Božích v krátkom čase dosiahne hranicu 100 000 pozretí, čo považujeme za vynikajúci výsledok, a najmä za náš príspevok k evanjelizácii a šíreniu slova Božieho aj týmto moderným spôsobom po celom svete. To by nebolo možné bez ochotných a obetavých spolupracovníkov, ktorí to robia vo svojom voľnom čase a na svoje náklady. Chcem poďakovať aj všetkým duchovným, ktorí tento náš zámer podporujú.

Rozsah týchto aktivít plánujeme v blízkej budúcnosti podstatne rozšíriť. To zahŕňa praktickú pomoc cirkevným zborom so zámerom podporiť ich aktivity a poslanie na mieste, v ktorom sa nachádzajú, ale zároveň zvýrazniť ich postavenie a úlohu v rámci samotnej ECAV.

Chceme výrazne rozšíriť aj naše evanjelizačné aktivity, pripravujeme vydávanie nových titulov, nové mediálne programy so zámerom zlepšiť informovanosť a výmenu informácií, a tiež podporu vzájomnej spolupráce. Za uplynulé štyri roky sme dokázali, že nám na ECAV záleží, a dokázali sme naším konaním v praxi vyvrátiť všetky účelové obvinenia a konšpirácie zo strany súčasného vedenia ECAV. Chceme byť preto platformou pre tých evanjelikov, ktorí milujú túto cirkev, ale nenávidia hriech, ktorý sa na najvyššej úrovni ECAV stále toleruje!

Chcel by som preto aj touto formou poďakovať všetkým našim podporovateľom a sympatizantom. Ďakujeme za podporu modlitebnú, finančnú, za námety, príspevky, za ochotu pomôcť a spojiť sa pre dobrú vec. Veľmi si to vážime a je to pre nás aj povzbudením do ďalšej práce v prospech ECAV!

Asociácia slobodných zborov
Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku

Ilustračné foto: unsplash.com