Iba nedávno sme písali o tom, ako predsedníctvo cirkvi a konateľ Reformaty odignorovali plnenie uznesení Synody 2019, a to najmä tých, ktoré sa týkali spoločnosti Reformata. Okrem prijatia “nového” uznesenia o nespokojnosti s plnením “starých” uznesení však synodáli neprijali nič, čo by hovorilo o potrebe dôsledného vyšetrenia káuz spojených s hospodárením Reformaty, na ktoré poukázala správa synodálnej komisie. Nevyvodila žiadnu personálnu zodpovednosť voči predsedníctvu cirkvi ani voči konateľovi Reformaty, ktorí mali kvôli “korone” nadštandardných 18 mesiacov na splnenie uvedených uznesení!
Pozlátkom, ktoré má nespokojných evanjelikov uspokojiť a upokojiť, malo byť druhé uznesenie, ktorého zámerom je Reformatu zrušiť a začleniť ako samostatné stredisko pod Generálny biskupský úrad. Lenže…
Podobne, ako sme to pri “riešení” iných majetkových káuz už mohli vidieť, je možné, že zámerom zrušenia Reformaty je najmä “spláchnutie” všetkých nevyriešených majetkových káuz s touto spoločnosťou spojených! Káuz, ktoré spôsobili cirkvi veľkú finančnú, ale najmä morálnu škodu a ktoré zásadným spôsobom spochybnili dôveryhodnosť nielen súčasného vedenia, ale celej Evanjelickej cirkvi! Asi nie je potrebné vysvetľovať, že takéto “spláchnutie” v žiadnom prípade obnoveniu dôvery nepomôže, skôr naopak. Prospeje iba úzkej skupine osôb, ktorí sú s tými kauzami priamo či nepriamo spojení. Lenže nie ECAV! Bez vzájomnej dôvery, bez schopnosti cirkvi činiť pokánie a nápravu, a tiež bez efektívneho hospodárenia je každý väčší projekt, ktorý sa v cirkvi začne, vopred odsúdený na neúspech.
V článku “Odpočet plnenia uznesení” v sekcii “Čo sa to vlastne prijalo” uvádzame dva možné scenáre ďalšieho vývoja. Prvý sa týka pochybností, či uvedené uznesenie Synody 2020 o zrušení Reformaty bude vôbec splnené, a druhý toho, že ani zrealizovaním tohto uznesenia sa v praxi nič zmeniť nemusí. Prečo sa teda v takom krátkom časovom slede vyjadrujeme k tomuto uzneseniu, a to ešte pred termínom jeho splnenia, ktorým je marec 2021?
Súčasné vedenie Reformaty bolo na Synode 2020 − okrem iného − kritizované aj za to, že snáď ako jediná cirkevná organizácia, resp. organizácia vlastnená cirkvou ešte nemá spracovanú účtovnú závierku. Keďže lehota na podanie podľa štátnych zákonov uplynula na konci októbra, dnes sa účtovná závierka Reformaty za rok 2019 už nachádza v registri účtovných závierok. V priloženom PDF súbore, kde sú uvedené všeobecné údaje o účtovnej jednotke, je v článku II (1) uvedené, že “Účtovná závierka je zostavená za splnenia predpokladu, že účtovná jednotka bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti” (s potvrdenou voľbou ÁNO)!
Podľa § 7 ods. 4 zákona o účtovníctve však platí: “Účtovná jednotka je povinná použiť účtovné zásady a účtovné metódy spôsobom, ktorý vychádza z predpokladu, že bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti a že u nej nenastáva žiadna skutočnosť, ktorá by ju obmedzovala alebo jej zabraňovala v tejto činnosti pokračovať aj v blízkej budúcnosti, minimálne 12 mesiacov od dátumu, ku ktorému sa zostavila riadna účtovná závierka. V prípade, že účtovná jednotka má informáciu o tom, že u nej takáto skutočnosť nastáva, je povinná použiť tomu zodpovedajúci spôsob účtovania, pričom je povinná uviesť informáciu o použitom spôsobe v účtovnej závierke v poznámkach.”
Uvedená účtovná závierka bola zostavená 31. 10. 2020, čo je viac ako 20 dní po konaní Synody (10. 10. 2020) v Ružomberku, ktorá odsúhlasila zrušenie spoločnosti Reformata v mesiaci marec 2021. Za týchto okolností je nepochopiteľné, ako mohol konateľ Reformaty spolu s predsedníctvom cirkvi vo funkcii Valného zhromaždenia spoločnosti potvrdiť voľbu, že “Účtovná závierka je zostavená za splnenia predpokladu, že účtovná jednotka bude nepretržite pokračovať vo svojej činnosti”! Pritom je všeobecne známe, že ako Branislav Rybnikár, tak aj Ivan Eľko a Ján Brozman boli na tejto Synode fyzicky prítomní…
Uvedenie tejto informácie v registri účtovných závierok je tak pre evanjelickú verejnosť prvým varovaním pred tým, že po ignorovaní uznesení Synody 2019 vedenie Reformaty a cirkvi nemusí mať rešpekt a úctu ani pred uzneseniami Synody 2020. Takéto bezprecedentné konanie je nehodné predstaviteľov Evanjelickej cirkvi, a pokiaľ bude pokračovať, smeruje nepochybne k rozdeleniu a rozvratu cirkvi! Je veľmi zlým príkladom aj pre ďalšie cirkevnoorganizačné jednotky (COJ), pre zbory a členov cirkvi všeobecne. Tieto fyzické či právnické osoby totiž dostávajú týmto spôsobom “zlý návod”, ako beztrestne nerešpektovať a ignorovať rozhodnutia najvyššieho orgánu ECAV!
A je skutočne iróniou, že na to musí poukazovať práve Asociácia slobodných zborov Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, ktorá bola na Synode 2019 nepravdivo a nemorálne obvinená − okrem iného z toho, že nerešpektuje “grémiá ECAV a platné cirkevnoprávne predpisy”. Ako hovorí známe slovenské príslovie: “Zlodej kričí: Chyťte zlodeja!”
Obrázok 1: Snímok obrazovky z registra účtovných závierok
Asociácia slobodných zborov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku
