My, starí a starší, si pamätáme film Pán Tau. Bol o ústrednej postave rovnomenného koprodukčného farebného seriálu Jindřicha Poláka. Neskôr boli epizódy spojené do celovečerných filmov určených pre kinodistribúciu a roku 1988 sa nakrútil film Pán Tau určený priamo do kín, ktorý na smútok verných divákov nie príliš šťastne príbehy rozprávkového hrdinu ukončil. Celé generácie detí nielen v Československu poznali z televíznej obrazovky kúzelného mužíčka s klobúkom a dáždnikom. Herec O. Šimánek sa vedel zmeniť na malého panáčika alebo na dospelého muža pomocou kúzelného cylindra a plniť rôzne detské priania. Motív dvojníka už Oto Hofman s Jindřichom Polákom využili v iných príbehoch. Hra s hercom – dablérom v poslednom príbeh o mužovi s čarovným klobúkom však niesla zjavné rysy nostalgie.

Tento seriál už naše vnúčatá nepoznajú, aspoň pokiaľ môžem sledovať širokú ponuku rôznych relácií, ktoré nám televízia (pre niektorých v čase vychádzania) ponúka. Možno príde aj na to. Je mi ťažko odpovedať na niektoré otázky synov, čo pracovali v zbore roky bez nároku na odmenu a slávu, viedli mládež, ktorú nám mnohí závideli. A nielen mládež… raz príde aj na to! Naše vnúčatá sú našťastie ešte malé. Nadšene vystupujú aj v programoch, ktoré sú dôkazom, že ich vedieme nielen pre Pána, ale aj Jeho cirkev. Ťažko sa však bude im vysvetľovať, ak sa budú pýtať na to sa nám prihodilo, čo je to za nevďačné spoločenstvo, ktoré sa oháňa Božími prikázaniami, polopravdami, horšími ako klamstvo, hoci aktéri tento pojem s obľubou používajú a dramaturgovia a režiséri spoza kulís zneužívajú, prípadne si pilátovsky ruky umývajú. Kto má deti či vnúčatá a bojí sa Pána Boha, tak sa nám to javí, že by mal pamätať na Božie mlyny… Kto ich nemá, možno má iných príbuzných a myslí si, že môže všetko a všetko ho obíde. Kopaničiari hovorievajú: na každú opicu má Pán Boh palicu…Zdá sa však, ako som povedal na ostatnom konvente, že niektorí sú ešte málo potrestaní…

Dovolím si pripomenúť  prísahy a sľuby, čo sú používané podľa Agendy pri uvádzaní presbyterov. Niekedy akoby neboli brané vážne! Neraz sa na to rýchlo zabúda! Najmä na tie, čo sme pri ordinácii, inštaláciách (nielen my!) skladali… S pokorou uznávame aj chyby, lebo kto robí, aj schybí. Snažili sme sa roky budovať, to, čo sme zbudovali, aby uzurpovaním moci si niekto realizoval svoje majetnícke plány? Dobrí šachisti vidia 10 a viac krokov dopredu. (Svojho času som počas štúdií vyhral jedny medzinárodné majstrovstvá v šachu, preto som smutný, ak si niekto myslí, že je chytrý a my sprostí…) Súper sa môže usmievať, mädliť si ruky v pocite úspešnosti, no vo finále prehráva… Ten hlavný ŠACHISTA a posledný Spravodlivý Sudca je nad tým, čo sa s nami odohráva. Zatiaľ možno pre niekoho neviditeľný, no to, čo sa deje, nie je hra ani film o Pánovi T…

Ale späť k seriálu. Motívom filmu bolo kúzelným spôsobom plniť želania detí, čo malo v čase našej mladosti veľký úspech. Potvrdili to aj mnohé ohlasy a sledovanosť seriálu. Nebolo by od veci siahnuť do televízneho archívu a tak osloviť najmladšieho diváka alebo natočiť niečo podobné. My, čo máme skúsenosti s podobnou virtuálnou realitou, mohli by sme napr. pomôcť so scenárom. A nielen pre deti, lebo potočenie klobúkom by pasovalo aj na realitu (či virtualitu) aj vo svete veľkých. Moja manželka, aspoň čo si pamätám, nenosila ani teraz nenosí klobúk. No keď zobrala do ruky nový Tranovský kalendár, s bôľom zistila, že je neviditeľná. Po 45 rokoch služby nie je ani medzi dôchodcami v senioráte, ani medzi duchovnými, hoci nie je právoplatne odsúdená na stratu úradu kňazskej a diakonskej služby v ECAV, len podľa posledného „rozsudku“ v jej kauze je vec údajne pozastavená… To, že všetko obvinenie bolo účelové, dokazujú najnovšie informácie o uzurpovaní moci a pozícií v našich končinách podľa dávno pripraveného scenára spoza opony. Nie čudo, že je totálne znechutená nielen ona (neviem, či vôbec niekto má záujem empaticky sa k tomu postaviť), ale podarilo sa znechutiť aj najvernejších a najobetavejších, čo roky často nezištne pracovali a pomáhali budovať jeden z prosperujúcich CZ. Možno niekomu o to ide, aby ľudia znechutene odchádzali, nielen z dobrovoľných a neplatených funkcií, ale aj zo služby… Čas ukáže, kto bol dobrý pastier (nie ten, na ktorého sa aj v kázňach odvolávajú), lebo máme za to, že niektoré prezentácie aj v médiách hraničia so svätokrádežou… Kto má záujem, nech sa pýta alebo ozve. Dozvie sa o nečistých hrách, intrigách a ďalších praktikách nájomníkov, čo raz budú utekať…

Ani vtáci si nešpinia do vlastného hniezda, nerobíme to ani my! Nech je to vysvetlením, prečo sme skôr neozvali. Ale všetko má svoje hranice. Hovorievame si, že sme služobníci. Pýtam sa: Koho? Komu prospieva táto situácia, lebo zrejme platí: quod licet Iovi, non licet bovi – slovensky: čo je dovolené Jupiterovi, rozumej bohovi, nie je dovolené volovi… Možno má niekto niekoho za vola, nuž nech nie je zbabelec, vyjde spoza zákulisia a neskrýva sa úslužných, (p)oddaných „realizátorov“, lebo uhýbanie poznáme aj z nepriznávania „spolupráce“, zo kšeftov, z rôzneho tiež „podnikania“ a iných „aktívností“. Ak chceme poukázať na Božie mlyny, nechcem sa oháňať citátmi. Na to nech slúžia naše kázne a príhovory, aj napriek snahe nás umlčať… Kto má záujem o našu službu, aj napriek „podpásovkám“ a iným „aktivitám“, má seriózny záujem poznať pravdu, nech sa ozve. Nebojím sa písať, nebojím sa postaviť zoči-voči realite! Nebál som sa napriek vykopnutiu prislúžiť Večeru Pánovu zomierajúcemu priateľovi ani sa prihovoriť na jeho pohrebe. Nebál som sa ani „voľakedy mocných“ a iných zákerností… Mám pamäť po otcovi a skúsenosti, za ktoré sa nehanbím. Raz, keď príde čas, ich zverejním. Lebo nič nie je také tajné, čo by raz nemohlo byť zjavné!

Pán Tau medzi nami, v našej komunite, nikdy nebol, no myšlienky spomenutého seriálu sú a budú vždy aktuálne. O „neviditeľnosť“ bez chvastavého zviditeľňovania sme sa snažili prácou s deťmi na besiedke, so žiakmi (vyše 300) na náboženstve, s konfirmandmi, mládežníkmi. Ako neužitoční služobníci sme to pokladali, aj s našou spolupracovníčkou, čo bola s nami v zbore vyše 20 rokov a na následky šikany predčasne odišla, za svoje poslanie… Na youtube je naša rozlúčka. Ďakujeme všetkým, čo boli pri nás a vedia pravdu o nás i o zbore. Lebo robiť dobro je šľachetné. Nielen deťom! Láska a pravda zvíťazí, nad zlobou a nenávisťou… Možno si to pamätáte z piesne v čase nežnej revolúcie. Kiež nie my, ale ON, Pán spravodlivý a všemohúci, má aj pri nás, nad nami a medzi nami posledné slovo.

Mgr. Samuel Ján Mišiak, PhD.
evanjelický a. v.  farár

zdroj: Česká televize, www.ceskatelevize.cz

%d blogerom sa páči toto: